Čomu všetkému sa v tejto škole venujete?

Rozširovaniu hraníc poznania… Objavujeme skrytý potenciál a spoločne zisťujeme, že je to naša prirodzenosť. Používame rôzne účinné techniky na prepájanie hemisfér, intuitívne cvičenia a hry, učíme sa stišovať, dôverovať si, vnímať stále jemnejšie a jemnejšie úrovne. V module SPIRIT ACADEMY sa bavíme o témach, ako je duša a ego, myseľ a emócie, telo, aura… všetko veku primeraným spôsobom, s názornými príkladmi a zážitkami na vlastnej koži.
Dokážu deti vôbec niečo takéto pochopiť napriek hmatateľným príkladom a pomôckam? Nie je to príliš mimo ich chápania?

Práve naopak. Deti chcú o týchto témach debatovať. Mnoho z nich má presahy do jemnohmotných úrovní, vidia farby okolo predmetov alebo svetelné bytosti. Avšak keď sa s tým zdôveria napríklad v klasickej škole, je im vysvetlené, že nič také neexistuje… Práve vtedy môžu o sebe začať pochybovať a myslieť si, že sú divné. Zo strachu z ďalších negatívnych reakcií rovesníkov a dospelých sa radšej uzavrú. Rodičia sú šťastní, že u nás sa o týchto veciach medzi nebom a zemou otvorene rozprávame. Zrazu tieto „divné“ deti cítia bezpečie, vedia, že tu sú správne a môžu sa otvoriť. Získavajú späť ukradnutú sebadôveru, chápu, že to, čo vnímajú, je normálne, len to nedokážu všetci. Učia sa rozpoznať, kde a s kým sa môžu o tom rozprávať.
Máme jedno dievčatko, ktoré si je stále vedomé svojej vnútornej bytosti. Vie, že keď ide spinkať, telíčko oddychuje a ona ďalej vykonáva svoju prácu v inej dimenzii s ostatnými bytosťami, kamarátmi. Prácu, o ktorej vie, že je jej úlohou a má ju splniť. A musím povedať, že jej mamička s ňou zažíva rôzne krásne paranormálne javy. Naposledy sa jej dcérka opýtala, či by chcela vedieť, ako vyzerala naša planéta pred 50 tisícmi rokmi. Zobrala ju za ruku a mamička mentálne „uvidela“ našu zem v tomto období. Je požehnaním, že sú medzi nami deti, ktoré sú v spojení so svojou dušou a vesmírnym vedomím. TIETO DETI VEDIA. Ich úlohou je pozdvihnúť stav vedomia ľudstva napojením sa na vyššie vibrácie. Je veľmi smutné, ak sa im nesprávnym zaobchádzaním zo strany dospelých „zavrie kanál“ a zablokujú sa. Dieťa potom prežije obyčajný bežný život bez pochopenia a naplnenia svojho poslania.

Hovorí sa, že ak nám Boh pridal, určite aj niekde ubral. Platí to aj pri deťoch s takto neskutočne vyvinutými mimozmyslovými schopnosťami?

Tieto „iné“ deti sa tu tiež len učia žiť. Treba im dať hranice. Pochopenie, ako sa žije v hmote, v trojrozmernosti. Aby sa tu necítili stratene, lebo v takom prípade môžu v dospelosti častokrát skončiť na drogách a iných závislostiach. Pozemský život im často nedáva zmysel – je pre ne ťažkopádny a pomalý. Preto úlohou rodiča týchto detí je ukázať im krásu každodennosti a zmysel života na zemi. Vytvoriť im bezpečie a platformu na ďalší rozvoj, keď v sebe rozpoznajú svoj potenciál. 

Keď vás tak počúvam, mám pocit, že do vašej školy chodia samé „iné“ detičky.
Samozrejme, nie všetky deti, ktoré navštevujú našu Školu intuície, majú takéto presahy do iných dimenzií, ale tým, že sa o takýchto veciach rozprávame, začínajú nad tým uvažovať, otvárať sa a za 3 – 4 roky je u nich vidieť nádherný progres.

Disponuje intuíciou každý?

Áno, každý má tento potenciál, či už si je toho vedomý, alebo nie. Určite sa už stalo aj vám, že ste v nejakej situácii cítili, akoby vám v bruchu lietali motýle… alebo ste mali taký ten „good instinct“, na základe ktorého ste vedeli, čo je správne urobiť. Niektorým ľuďom sa stáva, že keď prídu z veľkej spoločnosti, vnímajú obrovský „pretlak myšlienok v hlave“, pričom si neuvedomujú, že to vôbec nemusia byť ich vlastné myšlienky. Že do seba načítali psychickú mentálnu energiu iných ľudí. Aj toto je intuícia – teda schopnosť prijať energiu či informáciu bez použitia štandardných zmyslov. Avšak kým o tom ľudia nevedia, nemôžu tieto schopnosti použiť ako relevantný zdroj informácií.

A práve tu je namieste si uvedomiť, že intuíciu máme a môžeme sa smelo otvoriť tomuto vnímaniu, využiť ho vedome vo svojich rozhodnutiach. Veľmi nápomocné je nájsť nejakú vhodnú literatúru alebo navštíviť dobrý kurz. My učíme ľudí porozumieť si, pochopiť signály, akými k nim prehovára intuícia. Zoznámia sa s množstvom užitočných techník, ktorými môžu svoju intuíciu ďalej rozvíjať a ďalej sa zjemňovať. A čo je hlavné – získajú vlastné prežitky. Už vedia, „ako im to chodí“… Je jeden kľúčový bod, ktorý si ľudia pri rozvíjaní intuície potrebujú uvedomiť. A tým je schopnosť uvoľniť sa. 

Je smutné, ak sa ľudia ani nepokúsia rozvinúť svoju intuíciu. Potom žijú od jedného mantinelu k druhému, učia sa len cez svoje chyby a utrpenie. Nevedia si nájsť tú svoju cestu stredom, bez bolestivých nárazov do mantinelov, nevedia si „načítať“ svoje vlastné potreby v súlade s dušou.
Keď sa pozrieme na aktuálnu situáciu, v médiách odznievajú rôzne, doslova protichodné správy od rôznych strán… musím priznať, že moja intuícia zlyháva. Ako sa v tom orientovať?

Nie som relevantný zdroj na to, aby som dokázala dať dobrú radu tým, ktorí sa snažia prikloniť k tomu alebo onomu politikovi. Snažím sa držať si cestu svojho stredu, neprikláňať sa ani na jednu, ani na druhú stranu, pretože to je len boj dualít. Na jednej strane viem, že v dnešnej dobe sú ľudia, ktorí nesmierne trpia, odchádzajú im blízki, uvedomujem si to a robím kroky na zmiernenie tohto utrpenia cez každodenné modlitby a meditácie. Súcitne a empaticky sa na trpiacich nalaďujem a posielam im láskyplnú energiu a silu pochopenia. Lebo o tom to celé je. Pochopiť to. Zamyslime sa a zodpovedajme si otázku: Kto to všetko spôsobil? No my, ľudia. Vytvorili sme takú hroznú nerovnováhu, že niečo vyššie to už musí dať do rovnováhy. Možno toto je cesta, ako dospieť k správnym uvedomeniam. Každý z nás má v tom prsty. Žili sme ako takí rozmaznanci. Všetko sme chceli pre seba. A každý jeden z nás, ak je sebareflexívny, tak sa môže zamyslieť nad tým, čím prispel k tomuto stavu sveta. Aj ja som k nemu prispela. Tým, že som si kúpila päť handier z New Yorkera. Nebolo mi ich treba. A to je to. Máme preplnené chladničky, domácnosti… A teraz musíme zniesť následky. A keď sa to bude vyvažovať v rámci vesmírnej rovnováhy, tak to budem akceptovať a brať za súčasť ozdravného procesu. Ak toto pochopí tzv. kritická masa ľudí, tak sa utrpenie už nemusí diať. 

Vrátim sa k vašej otázke. Ako sa v tom celom orientovať? Možno sa v tom netreba vyznať, stačí nechať prebehnúť tento tok dát, túto energetickú vlnu, ktorá pôsobí momentálne ničivo. Napojiť sa na svoj zdroj a vedome sa držať nad ňou. A posilňovať zámer, nech ľudia čo najskôr pochopia to, čo majú pochopiť. Aby rýchlo prešla s minimálnymi stratami. Lebo či ja uverím tej strane alebo tamtej, neovplyvním tým nič, len posilňujem to negatívne. 

Ako sa môžeme udržať nad touto ničivou energetickou vlnou? Nedá sa to len tak. Poviem si, že chcem, a nedarí sa mi to, najmä ak sa ma to bytostne dotýka.

Toto je veľmi podstatná poznámka, lebo zmeniť zo sekundy na sekundu stav svojho vedomia, spôsob zmýšľania, sa nedá len tak. To je proces postupného uvedomovania a učenia sa. Prvým krokom v tejto kritickej situácii je snaha strážiť si čo najviac svoju energiu a pozitívne ju kultivovať. Ako? Napríklad prechádzkami v prírode, lebo tam je najčistejšia energia. Treba si len dovoliť si tam na chvíľu sadnúť a nasať tú krásu. Alebo objímať stromy. Je vedecky dokázané, že stromy majú silnú energiu a tento akt objímania blahodarne pôsobí na naše telo i dušu. Veď je to energia zeme. Veľmi pomáhajú meditácie alebo obyčajné stíšenie, keď som sám so sebou, vnímam, ako sa má moje telo… Nesignalizuje mi niekde vnútorné napätie? Dať pozornosť nášmu telu a pocitom, lebo vieme, že tam, kam ide naša pozornosť, tam rastie aj energia. Už len samotným zameraním pozornosti na telo sa stávame vitálnejším.

Následne je nevyhnutné si takto získanú energiu udržovať tým, že nezapnem televízor. Nebudem pozerať negatívne správy. Vyberiem si, do akého prostredia pôjdem, s akými ľuďmi sa stretnem. Nejdem tam, kde ma doslova vycucajú. Lebo naša imunita a zdravie sú závislé na výške energetickej hladiny, a keď je táto dostatočná, žiaden vírus sa na mňa nechytí. A ak sa aj chytí, telo sa s tým vyrovná úplne bezpríznakovo. Ďalej je dôležité jesť kvalitné čisté jedlo, zacvičiť si, praktikovať dychové cvičenia minimálne 10 – 15 minút denne. Dýchame síce stále, ale vedomé dýchanie nám dáva oveľa viac energie, harmonizuje celú našu bytosť na všetkých úrovniach. Vedome dýchať znamená pozorovať svoj dych plnou koncentráciou. Hlbokým dýchaním do brucha si predlžujem život, orgány sa dostatočne naplnia kyslíkom, prečisťujem si energetické dráhy, celé telo lepšie funguje. Na prečistené energetické dráhy sa nechytajú parazity, vírusy a ani tzv. energetické parazity – negatívne myšlienkové formy, ktoré nám môžu spôsobiť až depresie. Každý z nás by si mal kultivovať svoj stav energetického zdravia, pretože potom nie sme takí ovplyvniteľní a manipulovateľní. Až tak sa nestotožňujeme s negatívnym dianím okolo nás. Neupadáme do strachu ani hnevu, ale držíme sa svojho stredu. 

Čo robiť, keď sa už necháme strhnúť negatívnymi podnetmi z okolia?

Skúsiť sa odosobniť a byť len ich pozorovateľom. Keď toto človek dokáže, vtedy si môže uvedomiť naozaj veľmi zaujímavé veci. Doslova AHA momenty: Aha, tak aj takto by sa to dalo. No treba si dovoliť prežiť aj tú prvotnú emóciu. Nechať ju sebou prejsť ako energiu, ale nestotožniť sa s ňou, pozorovať ju a následne prepustiť, uvoľniť ju. 

Ako vnímate budúcnosť ľudstva? Poučíme sa? Hovorí sa, že najtemnejšie je pred úsvitom.
Nie som jasnovidná, neviem, ako dlho bude táto doba výziev trvať. Ale som presvedčená, že nás čakajú svetlé časy. Dĺžka tohto náročného obdobia bude závisieť od stupňa uvedomenia aspoň kritického množstva ľudí. Toto kritické množstvo stačí na to, aby svetlo, ktoré je nositeľom informácií nového, vyššieho stavu vedomia, sa rozšírilo na všetkých. S nami ľuďmi je to tak, že nám začínajú veci dochádzať, až keď trpíme. 

Jednotlivé dimenzie sa od seba oddeľujú len výškou frekvencií a sú tu všetky naraz. Je tu aj frekvencia, ktorá je deštruktívna a sťahuje dole. No zároveň je tu vyššia frekvencia, v ktorej dianie vnímaš z pochopenia a nadhľadu a už kvôli nemu netrpíš, len pozoruješ. A na ňu je tiež možné sa naladiť. Napríklad za pomoci predchádzajúcich rád. Treba si vedome vyberať. Ktoré správy si zapnem, s kým sa stretnem.? Pôjdem do prírody alebo budem ležať na pohovke? Ide jar a s ňou veľa možností, ako do seba nabrať krásu a udržať si energiu. Ale to je už práca každého jedného z nás. A je to aj o sile, vôli a vnútornej disciplíne každého z nás. 

Je lockdown a s ním dusnejšie atmosféry v rodinách, kde veľa toho zostalo nevypovedaného, nevyriešeného. Doslova to vrie, lebo ľudia zostali zavretí doma v jednej miestnosti a niet veľa možností, kam utiecť. Ako to zvládnuť, ako sa rozvíjať, ako v sebe nájsť láskyplnosť, empatiu, súcit? Ako to vôbec prežiť, keď pre niektorých je naozaj veľmi ťažké dýchať so svojimi najbližšími rovnaký vzduch?

Viete, keď sme my dole, tak aj celá rodinná energia ide dole. Preto v prvom rade treba riešiť seba. Dostať sa do vyššieho energetického stavu, aby si proste voňal ako kvet. Kvet nerobí to: Idem teraz šíriť vôňu pre toho a pre toho. Kvet si jednoducho rastie a vonia, svojou vôňou robí radosť každému, kto ide okolo. Rovnako ako strom. Prirodzene rastie a dáva tieň komukoľvek. Ten kvet aj ten strom si plnia svoju úlohu, pre ktorú sa zrodili na tejto zemi. Takže odpoveď: Robme to, čo máme. Udržme si svoju energetickú hladinu a nadhľad. Vedome sa tomu venujme, cvičme, meditujme, chodievajme na prechádzky, buďme láskaví, vďační za všetko v našom živote. Našu energiu bude potom z nás cítiť celá rodina.

Ako pomôcť rodičom, ktorí sú doma s deťmi a musia zrazu zvládať aj home office, aj krik svojich ratolestí?

Jednoznačne im odporúčam nejsť priamo do reakcie, keď sa niečo udeje, ale dať si chvíľku čas na predýchanie. Spracovať ten najsilnejší emočný náboj a naladiť sa na lásku. Napr. spomenutím si na moment, keď sa mi dieťatko narodilo. Alebo na situáciu, kedy ma zaliala radosť z toho, že ho mám. Vtedy sa rozšíri srdcová čakra a budem vedieť reagovať z úplne inej úrovne svojej bytosti. Situáciu vyriešim asertívne a v porozumení, v naladení sa na svojich blízkych. 

Čo ak má matka také silné bloky, že sa nedokáže naladiť na lásku k svojim deťom, a nevie si spomenúť na žiadnu situáciu, kedy by cítila niečo pekné?

To už je neskutočne ťažké. Tam sa treba pozrieť na to zranené dievčatko, ktoré plače vo vnútri matky. Možno sa niečo udialo v jej detstve a ostalo to nespracované. Alebo jej mama nedokázala dať dostatok lásky. V takomto prípade je prvý krok uvedomiť si to, druhý krok rozhodnúť sa s tým niečo urobiť a tretí vyhľadať niekoho, kto jej vie pomôcť pozrieť sa objektívne na traumy z detstva. Ak toto matka zvládne, zvyšuje sa jej úroveň uvedomenia a získava novú optiku nahliadania na život. Vtedy to utrpenie nebolo zbytočné a prinieslo jej potrebné poznanie. 

Čo ak ľudia majú v seba taký strach, že sa boja aj vyjsť do prírody, aby načerpali energiu?

Toto nazývam tepnové krvácanie. To je stav, kedy si už nevieš pomôcť sám. Rovnako ako tepnové krvácanie, ktoré si nevieš sám zastaviť. Musíš vyhľadať chirurga, aby ti zašil ranu a zastavil krvácanie. Keď už je niekto tak energeticky dole, že sa bojí ísť do prírody a rešpektuje nezmyselné nariadenia proti zdravému rozumu, tak je dobré vyhľadať pomoc nejakého človeka, ktorý je schopný jeho situáciu vidieť z nadhľadu. 

Kde vidíte vy svoje miesto na zemi, svoje poslanie?

Z momentálnej úrovne môjho poznania vnímam, že jediným poslaním každého jedného z nás je rozpoznať seba ako večnú a nesmrteľnú dušu a dosiahnuť stav konečného poznania… Často sa modlím za to, aby som sa dokázala prečistiť a odovzdať natoľko, aby som mohla byť nástrojom božskej tvorby. Aby som tomu nezabraňovala svojím egom a obmedzeniami.

Aj pri tvorbe Školy intuície som prosila, aby som sa dokázala natoľko uvoľniť a odovzdať, aby cezo mňa mohlo byť tvorené. Následne mi prichádzali informácie a nápady „zhora“, ktoré som už len zrealizovala. Lebo veď tu mám ruky, nohy, oči, uši, všetky zmysly, vďaka ktorým sa viem pohybovať v tomto svete, konať, tvoriť, komunikovať a realizovať. Tvorba Školy intuície bola tá najintuitívnejšia cesta a práve tento projekt je tým najlepším dôkazom, že to v odovzdaní funguje najlepšie.

Pochopila som ešte jednu vec. Akúkoľvek prácu robíš, musíš je mať rád. Vtedy si v súlade so svojou dušou a napĺňaš svoje poslanie na zemi.