Žena, ktorá trikrát zomrela, aby žila naplnený život

K smrti dobrý festival v Ostrave nás spojil. Počúvala som Juliet s otvoreným srdcom, pretože inak sa nedalo. V jej slovách mi zasvietila trikrát smrť, ktorej ona sama dala vždy iný prívlastok. To ma podnietilo uvažovať o tom, kedy umierame a či vôbec umierame… Čo keď sú naše životy jednou dlhou šnúrou korálok a vždy sa zalesknú podľa toho, ako na ne svieti svetlo? Svetlo zdroja. My potom s danou korálkou naložíme najlepšie, ako vieme v danej chvíli, v danom živote.

 

Juliet Navrátilová, mladá dáma, ktorá vyštudovala antropológiu a prekladateľstvo, stala sa londýnskou spievodkyňou, šamanskou praktičkou, tanečnicou Mesiaca… Pochádza zo strednej Moravy, ale celý dospelý život, teda dvadsať rokov, prežila v Londýne. Pred dvoma rokmi sa vrátila do Čiech, kde sa stala sprievodkyňou srdca, učí metódu myslieť srdcom. „Akokoľvek sa zdajú byť moje role rozdielne, všetky majú spoločnú jednu vec – sú to mosty. Prípadne moja úloha v nich je byť mostom, spojením medzi ľuďmi, kultúrami, svetmi a stavmi bytia,“ vysvetľuje Juliet. „Toto je moje poslanie. Hlavnou témou môjho života a týchto rolí sú komunikácia, ženská sila, posvätná ceremónia mesačného tanca, zdravia nielen fyzického, počúvania srdce a tela.“ V roku 2012 jej bolo diagnostikované autoimunitné ochorenie – lupus. Jeden z hlavných symptómov tejto choroby je chronická únava: „Bola som taká chorá a vyčerpaná, že aj dýchanie sa zdalo byť drinou.“

 

Myslieť srdcom – cítiť srdcom a telom.

Juliet, takže na začiatku tvojej cesty k pestrosti žitia bola choroba. Ako si ju prijala a kadiaľ viedli tvoje prvé kroky do plnej sily ženy?

Nebola to len jedna choroba. Tá prvá autoimunitná bola reumatoidná artritída v mojej dvadsať šestke. Lupus prišiel o päť rokov neskôr. Spätne si uvedomujem, že som bola vlastne chorľavá celý život (časté migrény, zápaly priedušiek…). Artritídu som neprijala, ale úspešne ju ignorovala. S lupusom to už nešlo, nemohla som od únavy niekedy vstať z postele a bolo mi permanentne strašne. Môj prvý krok a otázka, čo s tým robiť, vtedy viedli do srdca. To odpovedalo: „Ukonči svoj vzťah, odíď z domu a choď sa do Latinskej Ameriky vyliečiť tamojšou medicínou (psychedelického pôvodu ako ayahuasca, San Pedro…)“
Pretože som s komunikáciou so srdcom mala už skúsenosti a dôverovala som mu, nebolo pre mňa až také ťažké ho poslúchnuť. Tiež som cítila, že som nemala veľmi na výber. Buď pocestujem, alebo umriem, alebo začnem brať imunosupresanty a stane sa zo mňa zombie. Svoju cestu som opísala v knihe Myslet srdcem, ktorá sa pred dvom rokmi stala v Čechách bestsellerom.

 

Na festivale v Ostrave ma zaujali tvoje slová, že si trikrát umrela. Nestačilo raz? Prečo trikrát?

Pretože každé umieranie bola smrť iného aspektu mňa a mojej osobnosti. Prvá bola smrť duchovná na tabakovej diéte v Amazónii, druhá klinická smrť v peruánskych horách a tretia mentálna. S iniciáciou do mesačného tanca a duchovným prebudením, ktoré sa následne rozbehlo, som sa na tri roky stala insomniačkou, teda osobou trpiacou nespavosťou, a tak každý spln, keď nespavosť bola najhoršia, so sebou niesol ďalšiu menšiu smrť, ktorá mi poskytovala priestor nechať umrieť postoje, programy, všetko, čo mi neslúžilo. Smrť je všade okolo nás a nemusí nutne ísť o zastavenie srdca. Vždy tam je však „zastavenie sa“ na križovatke života. Je to veľká príležitosť.

 

Svoje „smrti“ spájaš s podpornými prostriedkami. Bola to tvoja individuálna cesta. Vnímaš ju ako očistu? Myslíš, že bez nej by sa neudial tvoj život tak, ako sa po tejto očiste udial a deje?

Som od prírody extrémistka a bádateľka. Kam až sa môžem dostať, aké sú moje hranice? Psychedelické prostriedky mi ich pomohli preskúmať a začať sa čistiť na úrovniach tela, mysle, srdca a podvedomia. Neodporúčam ich však, je to veľmi náročný typ práce a teraz po rokoch viem, že to ide aj inak a jemnejšie. Ale ja túto svoju cestu beriem i ako novodobú šamanskú iniciáciu, ktorá sa v rôznych formách robí a robí sa prakticky vo všetkých domorodých spoločenstvách. Len západná spoločnosť na ňu zabudla. Toto je cesta mojej duše tak, ako si to na tento život pripravila. Všetko sa muselo udiať tak, ako sa udialo.

 

Si autorkou metódy myslieť srdcom. Prečo myslieť? Prečo nie cítiť?

Metóda sa volá podľa mojej knihy a bolo to moje srdce, ktoré názov „vymyslelo“. Pretože srdce vie myslieť ako mozog. To je vedecky dokázané. Hlavou myslí ego, srdcom naša duša cez intuíciu, ktorá sa práve prejavuje cez telo, pocity a vnemy. Takže myslieť srdcom je, samozrejme, cítiť srdcom a telom.

Keď som prvýkrát u teba postrehla výraz tanečnica mesiaca, hneď som si ťa predstavila ako nežnú vílu tancujúcu vo svite Luny a zobúdzajúcu svoju ženskú silu. Je to správna predstava?
Nie sme úplne také víly ako bojovníčky srdca. Správna predstava je takáto: predstav si dvesto žien všetkých vekových kategórií, ktoré počas štyroch dní nejedia, neumývajú sa, osemkrát sa „čistia“ v potných chyžiach a štyri celé noci spolu tancujú v štyroch radách štyroch elementov. Toto už tak romanticky neznie. ☺ Ale áno, je to veľmi účinné na prebudenie ženskej sily, ktorá k tej jemnosti nakoniec vedie.

 

DagmaRA Sarita Poliaková
foto: Gabriela Teplická
www.teplicka.com

Tags: No tags

Comments are closed.