K smrti dobrý festival v Ostrave nás spojil. Počúvala som Juliet s otvoreným srdcom, pretože inak sa nedalo. V jej slovách mi zasvietila trikrát smrť, ktorej ona sama dala vždy iný prívlastok. To ma podnietilo uvažovať o tom, kedy umierame a či vôbec umierame... Čo keď sú naše životy jednou dlhou šnúrou korálok a vždy sa zalesknú podľa toho, ako na ne svieti svetlo? Svetlo zdroja. My potom s danou korálkou naložíme najlepšie, ako vieme v danej chvíli, v danom živote . . .