Michaela, ahoj, čo je tvoje poslanie?
Mojím poslaním je sprevádzanie žien v tehotenstve, pri pôrode a v popôrodí (šestonedelí). Napomáham procesu ZRODENIA MATKY. Robím to už viac ako 10 rokov. Sprevádzala som viac ako tisíc žien a v ďalšom tehotenstve sa ku mne vracajú. Hovorím to s veľkou pokorou a som za to skutočne vďačná! Mojím nástrojom je tehujoga – môj autorský koncept. Som lektorka jogy s 20-ročnou praxou. Tehujogu som vytvorila a stále aktualizujem spolu s gynekológmi a fyzioterapeutmi a je dostupná aj on-line. Vediem ženy tehotenstvom v zdraví a bez bolestí a pôrodom v radosti a bez strachu. Viem ženy sprevádzať do takej hĺbky tela a duše, ako si to samy dovolia.

Ako vnímaš vteľovanie duše dieťatka?
Duša sa dostáva do tela láskou alebo hlbokým súcitom s tým, čo zraňuje tento svet. Duša dieťaťa široko presahuje telo a vteľuje sa láskou. V tehotenstve duša bábätka presakuje cez matku von. Keď je to žena schopná vnímať, uvedomí si, že nie všetky pohyby a prejavy sú jej vlastné. Môže to byť prudký nárast energie alebo emócie, ktoré žena vníma ako odlišné od svojich bežných prejavov. Najzrozumiteľnejším prejavom sú tehotenské chute. Väčšina podnetov k nám prichádza zvonku. Presakovanie duše dieťaťa je hlboký vnútorný proces, ktorý sa prejavuje ako – toto už nie som ja, je to druhá bytosť, ktorá cezo mňa ukazuje, aká je.

Keď sa na to pozeráme takto, čo je potom pôrod?
Pôrod je fyzické uvoľnenie tiel. Duša dieťatka sa vtláča do svojho telíčka. Je úplne otvorená, je schopná zachytiť všetky emócie, ktoré k nej prichádzajú – prajné aj sebecké. Je to jej prvá skúsenosť so zrkadlením v tomto svete. Sme zvyknutí s radosťou posielať fotky bábätiek do sveta. Nevieme, kam sa dostanú, kto ich nakoniec uvidí a akú myšlienku nášmu novorodencovi pošle. Duša novorodenca vníma všetky myšlienky – ak sú neprajné, sebecké, zoberú dieťatku pokoj a potom sa z pokojného novorodenca môže stať uplakané a nervózne bábätko. 

Nezabúdajme ani na telo. Duša je ako širokopásmová anténa a privádza všetky informácie do tela. Telo sa s nimi učí vyrovnávať. Jediným nástrojom na uvoľnenie stresu je plač. Preto deti plačú. Je to potreba. Aj telo má svoje „informačné zdroje” – sú to zmysly. Po narodení primárne hmat a čuch. Tieto by sme mali doslova rozmaznávať bezpečím a poskytovať im hlavne známe podnety – dotyky a vône matky. Bradavky voňajú rovnako ako plodová voda, preto je novorodenec schopný ich nájsť sám a prvýkrát sa prisať. Sací reflex je tzv. rudimentálny reflex – čosi ako pamäť, že toto mám urobiť, súčasť programu narodenia tela. Ak nie je stimulovaný bezprostredne po pôrode, zaniká. Ak je stimulovaný, je plynule nahrádzaný novými reflexnými oblúkmi v mozgu, ktoré sú už z tohto „sveta” a každým ďalším prisatím sa len viac a viac upevňujú. Otec je pre novorodenca nový. Bolo s ním v kontakte len „cez” bruško. Je výborné, ak sa tesne po pôrode zoznámi s novorodencom aj otec – dotkne sa ho, pritúli ho, prihovorí sa mu, nechá sa „ovoňať“. Kontakt koža na kožu s oteckom je láska na celý život pre oboch.

Ako môžeme ochrániť pokoj novorodenca?
Keď je dieťatko „otvorené”, tak každá myšlienka zvonku sa dotýka priamo jeho tela. Preto je dobré stráviť šestonedelie v čo možno najväčšej intimite. Bez fotoaparátov a návštev. Keď som porodila prvorodeného syna, široká rodina sa nás pýtala, kedy nás môžu prísť pozrieť. Bola jar. Odpovedala som, že v lete. 

Úloha muža v šestonedelí je „strážca rodinnej intimity”. Návštevy v šestonedelí, zvedavé na dieťa s očakávaním dobrého posedenie pri káve a koláči, sú ozaj nevhodné. Je fajn pripraviť si plán popôrodného útočiska, kde si žena presne stanoví, komu dovolí vstúpiť do domu, kedy to bude a čo má priniesť so sebou. Napríklad príprava jedla je v rodine tradične ženskom úlohou. V šestonedelí potrebuje mamička, aby jej niekto varil, nakupoval. Staral sa o jej výživu. A tá by mala byť výživná, striedma a zložená tak, aby podporovala laktáciu a regeneráciu jej tela. Čo jesť v záujme laktácie a regenerácie je jednou z najčastejších otázok, ktorú riešim ako popôrodná dula. A tak som vytvorila Kuchársku knihu pre šestonedieľky. Je to obrovská úľava, keď matka nadojčí dieťa a obaja sú spokojní. To, čo jeme, tvorí materské mlieko a to zas tvorí telo nášho dieťatka. Podrobne o daroch a výzvach šestonedelia hovorím s pármi v očakávaní na seminári Šestonedelie a prvý rok života s dieťatkom.

Vráťme sa, prosím, ešte k vteľovaniu dieťatka. Čo môže matka dieťatka a najbližšia rodina spraviť, aby podporila malého človiečika na jeho ceste do tela?
Ostať v bezpečí a intimite rodinného prostredia. Byť čo najviac s bábätkom. Zjednodušiť podnety pre novorodenca a hovoriť s ním. Dotýkať sa celého jeho tela vedome a masírovať ho smerom od centra k perifériám. Tým podporíme uvedomenie vlastného tela novorodenca a tiež pozitívne stimulujeme motorický vývin. Pokožka je najväčší orgán, ktorým vnímame podnety aj stres. Je to zmyslový orgán hmatu – najstaršieho zmyslu vnútromaternicového vývoja dieťatka. Mozog mu dôveruje viac ako zraku či sluchu. Jemné dotyky, to, že mamku a otca dieťatko fyzicky cíti, je tesne po narodení esenciálne.

Je niečo, čo deti v tomto období potrebujú?
Na to, aby mohli existovať v tomto svete, potrebujú pokojnú matku, ktorá je pre ne všetkým – bezpečím, výživou, stelesnením lásky. Bábätká úplne závislé na matke.
Matka zas potrebuje istotu, že bude o ňu postarané. Potrebuje cítiť podporu, dôveru a lásku svojho muža. Akákoľvek kritika od muža za drobné nezdary je jedom a podpisuje sa na intimite ich vzájomného vzťahu. Žiadna žena nemá patent na materstvo a je možné, že sa bude cítiť bezradná. Avšak má na to právo. Tiež svoje dieťa len spoznáva. A tiež spoznáva samu seba vo svojej novej role, v role matky. Z pohľadu jogy sa materstvo označuje za karmajogu, nesebeckú službu. Matka je vo svojej službe neviditeľná.

Ako vnímaš svoju úlohu ako sprievodkyňa žien?
Tehotenstvo aj pôrod sú procesom. Iniciáciou. Po tehotenstve a pôrode dostáva žena úplne nový a navždy platný spoločenský status. Viem, čo sa musí stať s telom a čo sa musí stať s mysľou, aby žena porodila. Keď rodí, tak podľa jej správania vidím, či rodí alebo sa bráni. Úplne prvou vrstvou je strach z bolesti. Ale pod ňou je strach z prichádzajúcej zmeny, pochybnosti o sebe, strach zo straty kontroly. Viem ženu naviesť, ako jednoducho uvoľniť telo, aby eliminovala pocit bolesti a porodila. Rovnako ju viem naučiť efektívne dýchať. Dych je mocný pomocník aj pri pôrode. Je dôležité dýchať tak, aby sme dychom energiu nestrácali, ale navyšovali a zároveň uvoľňovali telo. Mnohé pôrodné dychy sú prastaré tantrické praktiky. Existujú zvuky, ktoré otvárajú krčok maternice. Odkiaľ to viem? V prvom rade je to moja osobná skúsenosť – prichádzam z priestoru sily, moje 3 pôrody boli nádherné vedomé zážitky. Mám za sebou aj množstvo školení, väčšinou so zahraničnými lektormi. Som lektorkou hypnopôrodu Slovakia a tiež som v rámci lektorského kurzu školila lektorky. V neposlednom rade je to dar rodu – moja prababička bola pôrodná babica. Mnoho zručností mám bez toho, aby ma to niekto učil. Znie to možno neuveriteľne, ale ozaj som si spomenula. Mám zručnosti potrebné na to, aby som dokázala ženy previesť pôrodom aj popôrodným bytím.