Tisíc lístkov lotosu

Milí čitatelia, dostalo sa mi nesmiernej radosti a potešenia podeliť sa s vami o krásny jemný svet hlbinnej psychológie. Osobne ho nazývam svetom tisícok lístkov lotosu, pretože taký naozaj aj je. Vzájomné súvislosti a prežité poznanie nikdy nezaniknú, ba práve naopak – vyvierajú na povrch vo svojej čistej podobe ako zo studne pramenitá čistá voda. Osviežme sa spoločne tou vodou, krásou vedomej na oko spiacej podstaty duše človeka.

Vitajte vo svete, kde je tušené reálne, kde je intuícia a šepkanie ľudského ducha tvoriace a živé, kde má rovnakú silu jemný pohyb vánku v lístkoch stromu, ako ten najlepší operetný spev človeka. Stretnete tu samých seba a všetkých, čo tu boli pred vami. Jediný háčik je v tom, že si odtiaľ nemôžete nič zobrať okrem seba samých. 

,,Človek nemôže žiť popoludnie svojho života podľa programu určeného pre jeho úsvit, pretože to, čo bolo ráno dôležité, stratí popoludní význam, a čo bolo ráno pravdivé, stane sa poobede lžou.“ Autorom myšlienky, ktorou začíname, je švajčiarsky psychoterapeut Carl Gustav Jung. C. G. Jung (1875 – 1961) bol švajčiarsky lekár, psychiater, psychoterapeut, zakladateľ analytickej psychológie. Pomáhal získať pochopenie pre ľudskú psychiku na pozadí sveta snov, umenia, mytológie, archetypov, náboženstva a filozofie. Skutočne Jungov svet bol svet imaginácie a snov. V prostredí silnej viery v Boha, v ktorom vyrastal, vzbudil iste, mierne povedané, rozruch. Ako veľmi senzitívne dieťa sa často oddával osobnej imaginácii, pri ktorej sa pokúšal nadviazať kontakt s Bohom. Cez nastroj imaginácie sa pokúšal nahliadnuť, čo je za oponou, čo je za všetkým. Má významný podiel na skúmaní príčin schizofrénie a jej liečby. V rozprávaniach duševne chorých nachádzal podobnosti s mýtmi a túto zhodu chápal ako prejav spoločnej základne individuálnej imaginácie a vedomia celej ľudskej rasy. 

V roku 1912 vydáva Jung štúdiu Symboly premeny, kde odmieta S. Freudov prílišný dôraz na sexualitu, rozširuje poňatie libida ako všeobecnej psychickej a životnej energie zameranej na cieľ. Vyjavil tak, že sexualita je len jeden z katalyzátorov ľudského ducha a jeho kultivácie, nie nosný prvok. S. Freud (1856 – 1939), rakúsky lekár, psychológ a zakladateľ psychoanalýzy, nebol schopný prijať čokoľvek, čo by nebolo v zhode s jeho teóriou, ktorú už medzitým povýšil na dogmu. Čo môže byt viac zväzujúce ako dogma? Priateľstvo a spolupráca medzi nimi ochladla a každý sa vybral vlastnou cestou skúmania. Rok 1913 bol pre Junga zlomový. Po sérii apokalyptických snov a vízií sa venuje súkromnej terapeutickej praxi, učí sa personifikovať fenomény nevedomia, počúvať ich hlas, a tým ich urobiť uchopiteľnými pre vedomie. Toto pochopenie sa dá použiť v každodennom živote. Práve stredný vek býva vnímaný ako tá správna doba na prehodnotenie priorít, medzníkov. Ide o poznatok, že v prvej polovici života, zhruba okolo 35. roku, si vytvárame hodnotový systém a rozvíjame určité vlastnosti, na ktorých staviame ostatné aspekty života. Nazvime to kostrou. V druhej polovici života sa dostavajú na povrch „tiene“ týchto vlastností, ktoré bežný človek potláča do nevedomia. Nevenuje im pozornosť. Rozvíjame väčšinou ich polarity, ako pracovitosť, lojálnosť, zodpovednosť. Všetko negatívne, potláčané, čo sa však začne hlásiť a prejavovať navonok, túžiac po vlastnom živote. Práve v nevedomí, v akomsi podsvetí ducha zahliadneme a nachádzame svoje ,,tiene“, ktoré odmietli zomrieť. Nechcú nič viac a nič menej ako uznať ich existenciu, dať im stoličku vo vašom dome. Uvedomením si polarít, ktoré v sebe máme, oslobodíme čosi oveľa múdrejšie v nás (Polarita duše a jej integrácia podľa C. G. Junga a imaginatívne metódy v psychoterapii).

Človek nemôže žiť popoludnie svojho života podľa programu určeného pre jeho úsvit, pretože to, čo bolo ráno dôležité, stratí popoludní význam, a čo bolo ráno pravdivé, stane sa poobede lžou.
Carl Gustav Jung

Tieň je v Jungovej psychológii inferiórna časť osobnosti. Tieň sa správa voči vedomiu kompenzačne, jeho pôsobenie môže byť preto práve také negatívne, ako aj pozitívne. Sú to práve naše tiene, ktoré nám našepkávajú, čo z nás stále žije, čo zomrelo a kde treba ísť, ak nechceme zomrieť tiež. Ako časť osobného nevedomia patrí tieň k ja, avšak ako archetyp odporcu (protivníka, satana) patrí ku kolektívnemu nevedomiu. Dá sa teda povedať, že je záchrannou ručnou brzdou ľudstva. Pretože tieň leží v blízkosti sveta inštinktov, je nevyhnutné brať ho do úvahy. Vynesiem tieň na svetlo, som s ním konfrontovaný a uvedomím si to. Najčastejšie tiene nečakajú viac na pozvanie a prejavujú sa dotieravými naliehavými myšlienkami. Náš pokoj je preč. Začneme mať dojem, že k nám patria, čo aj patria, a zrazu majú našu plnú pozornosť. Nie je to teda zmena osobnosti alebo kríza stredného veku, len naši vlastní väzni, ktorí už nechcú byt väznení. V našom živote by sme nemali realizovať negatívne prejavy rozpoznaných tieňov, ale len ich pozitívne aspekty. Ak sa snažíme roky byť milí a pokojní a potláčame svoje tiene, svoju agresivitu, zároveň potláčame aj jej pozitívny aspekt – svoju schopnosť presadiť sa. Schopnosť nájsť svoj stred, zmysel všetkého. Takže sa vlastne oberáme o prínosné časti tieňov. Dlhodobo potláčaná agresivita sa začne z nevedomia ozývať do života tak, že sa premieta na okolie alebo sa človek stane takým, akým si neželá byť. Môžeme to nazvať paradoxom života. To, čo sme u iných odcudzovali, aj u svojich najbližších, im začneme sami zrkadliť, aj keď je to nepochopiteľné. 

Vznik tieňov je prirodzený. Odmala sa musíme naučiť nevyjadrovať negatívne pocity, aby sme mohli byť prijímaní prostredím, v ktorom vyrastáme, aby sa sformoval hodnotový systém, ktorý nám predkladá prostredie, rodina atď. V strednom veku sa najčastejšie ,,motor“ zastaví, začne spätný chod a to, čo sa potláčalo po celý doterajší život, sa začne prejavovať. Chýba nám ich energia a pozitívne aspekty. Ak sa tak nestane, urobí to naše nevedomie samo, vedúce nás do nepohodlných situácií a zlomov. Identita dostane na frak. Niekto je od svojej čistej podstaty vzdialený viac, iný menej. Potrebujeme spoznať samých seba z odvrátenej strany, identifikovať to, čo na sebe dosiaľ odmietali. Treba to jasne vidieť a prijímať. Môžu prísť sklamania, rozchody i nové požehnania. V práci s nevedomím a polaritami je svet otvorený, ako keby sme boli opäť deťmi. Ale tentokrát nemusíme slepo prijímať pravidlá okolia, ktoré by nás v strednom veku zviedli z cesty. Zmizne potreba sa niekomu zavďačiť, pretvarovať sa, byť vždy ten lepší, múdrejší, farebnejší, jednoducho chceme byt tým, čím naozaj sme v súlade s harmóniou celku. Objavíme tak dosiaľ potlačované dary.
Základom je naučiť sa rozpoznávať polarity. Čo sa vám presne nepáči vo vašom okolí? Čo z toho je vo vás samých? Je potreba to identifikovať, uvedomiť si existenciu polarít, tieňov, nesmieme sa klamať, nesmie to byť formálne. Hľadáme pozitívny aspekt, protiklad tieňa. Pozitívny aspekt egoizmu je, že si viem určiť svoje hranice, viem si zabezpečiť, čo potrebujem, uspokojiť potreby. Platí, že ak nevieme vytvoriť rovnováhu v sebe, tak ju vytvoríme s vonkajším prostredím. Prehadzujeme vlastné tiene na iných. Podobá sa to skrývaniu mŕtvoly v susedovej pivnici. Starostlivá matka prehodí svoj potlačený egoizmus na syna a on sa pri nej stane egoistom. Matkine hranice sa posúvajú a dovolí synovi, egoistovi, jej hranice skúšať a zneužívať. Všetko, čo neurobíte v nevedomí, to nevedomie urobí vo váš neprospech. 

Dlhodobé potláčanie čohokoľvek vždy vedie k ťažšej ceste a problémom. Pracovať s tieňmi treba vedieť, robiť tak postupne, citlivo a pomaly. Inak sa nevyhnete efektu vyliateho mlieka z pohára. Vôbec neplatí, čím viac, tým lepšie. Na objavovanie svojich tieňov, darov a spirituality máme nakoniec celý život. Iba tak sa jedná o autentický proces. Práca s nevedomím prináša oslabenie negatívnych návykov, nie sú však vybudované v plnej sile tie pozitívne a nastáva obdobie ,,vákua“, ktoré je nepríjemné a neisté. Nie je riešením to vzdať, uchýliť sa opäť k starým návykom. Človek by tak prišiel o nové obzory. Je veľa spôsobov, ako dosiahnuť postupné uvoľňovanie vzorcov, návykov, tieňov. 

V každom období je možnosť si citlivo vybrať najvhodnejšiu metódu. Vyzvať tiene zložiť masky predpokladá mať silné ego. Priveľa zranení a nedoliečených bolestí, traumatických spomienok proces spomaľuje a môže dokonca nastať aj ich prechodné zhoršenie. Častokrát v tomto období nastupujú symbolické živé sny. Je to jemné vlákno s nevedomím, čisté zrkadlo nášho ducha, jazyk, ktorému rozumieme aj v čase krízy a bolesti.

Možnosť terapie s pomocou hlbinnej psychológie, utriedenie myšlienok a kontakt s nevedomím pomocou automatického písania a kresby, vykladu kariet, alternatívne spôsoby liečby . Kontakt možný online i osobne.

tisiclistkovlotosu@gmail.com

Veronika Dugová

Tags: No tags

Comments are closed.