Ahoj, Dominik, tvoja tvorba je neprehliadnuteľná rovnako ako tvoj rukopis, zreteľný na jednotlivých dielach. Veľmi rada by som ťa vyspovedala pre Vitalitu, zdieľala príbeh tvojej tvorby.

Maľba a výtvarné umenie sú vo vašej rodine hlboko zakorenené, kedy si začal vnímať, že ťa zaujímajú?
Umenie ma sprevádza odmalička, viedol nás k tomu – mňa a mojich súrodencov – náš dedo. Bol akademický maliar, pracoval v Modranskej Majolike, robil rôzne plastiky a vždy, keď sme boli u našich starých rodičov, dal nám niečo, aby sme tvorili. Či vyfarbovať, vymodelovať, poskladať, alebo namaľovať. Vždy som sa tešil, keď sme k nim išli, na to, čo nového pre nás pripravil. Koľkokrát som na ňom sedel alebo bol cez neho prevesený a pozoroval, ako narába so štetcom, ako modeluje nejakú bustu alebo jednoducho strúha ceruzku. Úplne ma to pohltilo. Súrodenci vedia tiež krásne kresliť a maľovať, máme to asi v génoch, ale prestali s tým a ja som sa tomu začal venovať a rozvíjať to.

Chodil si aj na Vysokú školu výtvarných umení, prečo si odišiel?
Vysoká škola bola pre mňa určitá veľmi potrebná skúsenosť, ale v odbore, ktorý som študoval, som sa nenašiel. Zistil som, že to nie je presne to, čo ma baví. Pokračovať ďalej sa mi zdalo ako zbytočná strata času. Zobral som si zo štúdia nejaké plusy, ale aj mínusy a vybral som sa vlastnou cestou. Začal som sa naplno venovať tomu, čo mi najviac ide a čo ma aj najviac baví. Kresbu mám celkom dobrú, za čo som vďačný práve môjmu dedovi. Začal som na nej cielene pracovať, zdokonaľujem ju dodnes a budem v tom pokračovať. S talentom sa môžeš narodiť, ale všetko je to potom o tréningu.

Akou technikou tvoríš?
Rôzne, najčastejšie je to ceruzka, olejomaľba alebo akvarel. Postupom času som začal robiť aj digitálnu tvorbu na tablete, má to svoje výhody, keďže sa pri samotnej tvorbe môžem v procese vrátiť aj o niekoľko krokov naspäť. Ale vždy sa rád vraciam aj k „ručnej” tvorbe. Predsa je to originál a má svoje nezameniteľné čaro.

Na čom momentálne pracuješ a aké projekty chystáš do budúcna?
V poslednom období najviac pracujem napríklad na navrhovaní etikiet pre vinárov, ktorí poznajú môj rukopis a páči sa im. Oslovia ma často s výzvou, že chcú do etikety zakomponovať niečo výnimočné, s čím sa viem popasovať. Žijem vo vinárskom meste, takže mi to je aj blízke.
Do budúcna chceme s bratom posunúť náš koncept s tričkami @scrawl.sk, na ktoré vytváram grafické motívy. Začali sme so známymi osobnosťami, ale chceme sa zamerať skôr na mestá. Každé mesto má svoje malebné miesta a my to chceme pretaviť na tričko ako prezent či už pre domácich, alebo pre turistov. Náš prvotný motív je, ako inak, naše rodné mesto Modra a ten začíname prezentovať iným mestám.

Pracuješ aj ako ilustrátor pre Bar Magazine, ako si sa k tomu dostal?
Kamarát mi odporučil, aby som poslal svoje portfólio do Bar Magazine, v tom čase hľadali nových ilustrátorov. Neváhal som, aj keď s ilustrovaním som vtedy ešte nemal veľa skúseností. Zostávalo mi len veriť, že im bude môj štýl kresby sympatický, a oplatilo sa. Tu sa začala moja cesta ilustrátora.

Ako vyzerá práca pre časopis?
Keď dostanem z redakcie zalomený článok, v pokoji si ho prečítam a potom sa k nemu snažím vymyslieť vhodnú ilustráciu tak, aby sa hodila tematicky, farebne a kompozične. Niekedy to ide rýchlo, inokedy sa s tým potrápim, ale celkovo je to pre mňa relax, pretože ma to baví. Snažím sa obrázky poňať vtipne a hravo. Najlepšie na tom je, že pri každom článku, ktorý prečítam, sa naučím a dozviem niečo nové. Záležitosti ohľadne kávy, barov a kaviarní ma vždy zaujímali. Som veľmi rád, že môžem byť súčasťou tvorby Bar Magazine, je to pre mňa veľká skúsenosť.

Tvoríš aj na prianie pre konkrétneho človeka?
Áno, väčšina mojich prác bola vytvorených pre konkrétneho človeka, na zákazku. Vždy ma potešilo, keď to bolo na základe odporúčania.

Máš svoje obľúbené maľby, s ktorými by si sa ťažko lúčil?
To je celkom ťažká otázka, ale ak mám spomenúť jednu, tak určite maľby na stenách Rok vinohradníka v našom wineshope Cuvée v Modre. To už tam ostane asi naveky, a ak ich niekto v budúcnosti zatrie, tak o tom asi ani nechcem vedieť.

V čom vnímaš jedinečnosť svojej tvorby?
Profesori mi vždy hovorili, že to mám prirodzene v ruke, že je vidno istotu ťahu a že ho mám taký dizajnérsky alebo až sochársky – a toho som sa držal a využíval to pri svojej tvorbe.
Pri ilustrovaní sa snažím dielu dodať nejaký vtip, nech to má hlavu a pätu a, samozrejme, atmosféru.

Kam chodíš pre inšpiráciu?
Najväčšiu inšpiráciu dostávam, keď som v úplnom pokoji, a to je presne vtedy, keď už som uložený na spánok.

Tvoj obľúbený spôsob „dobíjania bateriek“?
Sám, keď sedím so šálkou kávy na čerstvom vzduchu.

Keby si mohol svoj vnútorný svet popísať ako krajinu, aká by bola, ako by vyzerala, koho a čo by sme v nej mohli vidieť a stretnúť?
V tej krajine by bol asi veľký zmätok, mne behá totiž hlavou všetko možné, neviem, či by ma ľudia pochopili, keby som im to začal rozprávať.

Čomu sa s láskou a radosťou venuješ, keď nemaľuješ?
Nášmu wineshopu Cuvée, ktorý sme s bratom Filipom a sestrou Barborou pred 3 rokmi vytvorili v malebnej a milovanej Modre – v meste vína, do ktorého takýto koncept patrí. Je umiestnený v krásnych historických priestoroch bývalého richtárskeho domu, kde už sám osebe zaujme svojimi tehlovo-kamennými stenami a klenbami. Snažili sme sa ho, snáď vkusne, dotvoriť. Je to naša srdcovka. Kúsok Modry sme priniesli aj do Tržnice Nivy, kde máme našu druhú prevádzku Cuvée, ktorú má na starosti brat Filip. V modernom prostredí sme chceli zachovať náš rukopis. Určite sa tam zastavte na #decidvevcuvee, máme pestrý výber lokálnych, ale aj zahraničných vín, alebo na šálku kávy.
Popri tom sa snažím tráviť čas s priateľkou a blízkymi.

Inšpiruj i nás – tvoja obľúbená kniha, film a rozprávková postava?
Kníh som v živote veľa neprečítal, čo je hanba, v niektorých veciach mám predstavivosť, v iných mam pocit, že zaostávam. Ale keď už čítam, tak určite nejakú autobiografiu. Inšpirujú ma životné cesty zaujímavých ľudí.
Vyslovene obľúbený film nemám, ale veľmi ma bavia ,,Tarantinovky”. Tak napríklad Osem hrozných alebo Divoký Django.
Rozprávková postava alebo skôr postavy – jednoznačne Tom & Jerry. To bolo moje detstvo, veľmi sa mi páčila tá dynamika, súperenie medzi nimi a detský vtip, bolo to milé.

Ďakujem, Dominik, za dobrú kávu a príjemný rozhovor a prajem krásne dni.