V druhej etape Rozvážneho vzťahu náš Trojuholník výziev môžeme znázorniť takto:

                             SPOLUPRÁCA

ZÁVÄZOK                                               ODDANOSŤ

Hlavnou myšlienkou tejto etapy, ak sa do nej preladíme, je nadviazať spoluprácu. Započať spoločný projekt, ktorý presahuje možnosti jednotlivca. Je dôležité prijať fakt, že v tejto časti vzťahu je prirodzené prijať záväzky. Mali by sme si byť vedomí, čo sami dokážeme uniesť a o čo sa musíme podeliť. Najdôležitejšou cnosťou, ktorú použijeme alebo nutne rozvinieme, je oddanosť.

Do tohto obdobia postupujú len tí, ktorí už vedia, s kým majú dočinenia. Nezrelé osobnosti vhupnú do záväzku hneď pod vplyvom počiatočného ošiaľu a tak to aj dopadne. Buď sa vzťah rozpadá aj keby sa nemusel alebo sa spoznávajú priamo pri spoločnej tvorbe, čo môže byť natoľko vyčerpávajúce, že si zabudnú vzťah užívať. Pri „nenávistných“ prepojeniach padajú zúčastnené strany do nezmyselných závislostí, ako to môžeme vidieť v prípadoch krvnej pomsty, zaprisahaní, či prekliatí. To všetko je vzťahový projekt. Priaznivé prepojenia majú vytvoriť dielo spolupráce, ktoré prevýši osobnosti všetkých zúčastnených. Sporné prepojenia zasa majú spolupracovať na náprave defektov zúčastnených strán, s ktorými by si jednotlivo nedokázali poradiť.

Aby vzťah úspešne pokračoval, mali by sme z prvej fázy mať už vedomosť o tom, aké vlastnosti pritiahnutý partner má, ktoré nám chýbajú, či ich nemáme dosť na dovŕšnie diela. Tu sa rozdeľujú úlohy a zadávajú termíny. 

V tomto období sa jasne odpovedá na to:
● Na aký účel sme sa zišli?
● Na akú dobu (za akých podmienok) sa zaväzujeme spolu zotrvať?

Toto je doba na stanovovanie záväzkov. Tu nie je čas na neistotu, či špekulácie. Predstavme si v podobenstve opäť tanečníkov. Keď sa raz tanečnica vrhne do rúk svojho tanečníka a ten ju dvihne zo zeme, je každému jasné, že to musí vydržať, kým figúra neskončí vopred dohodnutým spôsobom. Nemôže si jednoducho zmyslieť, že je smädný a on ako slobodná bytosť má právo odskočiť si napiť sa. Áno, s nehodou sa vždy musí rátať, ale iné je, keď tanečníkovi rupne v ramene a obaja padajú na zem a iné je, keď sa znenazdajky vyšmykne spod partnerky, ktorá prekvapene na zem padá sama. V druhej fáze vzťahu máte právo SLOBODNE si vopred jasne dohodnúť podmienky spolupráce, svojej úlohy, vlastných požiadaviek a po vzájomnej zrozumiteľnej dohode všetkých zúčastnených SLOBODA KONČÍ!

Pokiaľ k dohode neviete prísť, vzťah nemôže prejsť do oddanej fázy. Buď sa končí alebo sa definuje ako nezáväzné kamarátstvo.

Preto sú na mieste dôležité otázky:
● O čo nám spoločne ide? Aký je náš zámer?
● Ako konkrétne by sme to mali dosiahnuť a čo k tomu potrebujeme? Kedy je najvhodnejší čas?
● S kým a za akých okolností by sa nám to najlepšie darilo a ako to všetko k sebe najlepšie pritiahnuť?
● Čo vlastne z toho celého na konci budeme mať? Koho, ako a čím to celé obohatí? (A vôbec, obohatí to niečím? Nie je z toho nakoniec viac odpadu/ námahy ako úžitku?)

Bez odpovedí na ne ideme vždy do rizikového podniku. Áno, sú aj takí, čo si to môžu dovoliť, ale vždy len čiastkovo. Nedajme sa pomýliť, aj autor tohto textu si občas dovoľuje ísť spontánne do podniku, kde mu na začiatku nie sú úplne jasné všetky odpovede. No urobí to len preto, lebo vo vzťahu s bohom má jasno a môže si dovoliť vykročiť do tmy. Dokáže sa totiž spoľahnúť na boha, ktorý vie, kam ho posiela.

Posledná otázka nám pripomína, aká je dôležitá silová výmena. Rozvaha takejto výmeny je základným kameňom každej oddanosti. Koľko sily dáme, toľko musíme dostať späť. V hovorovom jazyku si to môžeme zakotviť priamo do požiadavky nároku:
„Čo mám spraviť preto, aby si mi vyhovel/a?“
„Čo odo mňa chceš, aby si mi toto poskytol/a?“
„Čo potrebuješ odo mňa, aby som sa na teba mohol/a spoľahnúť?“

Rovnocenná výmena síl udržiava vzájomnú osožnosť a tá je oporou rozvážneho vzťahu.

Dokonanie
Trojuholník posledného obdobia vyzerá nasledovne:

                              NAPLNENIE (ÚŽITOK)

ODPUSTENIE                                                 ZMIERENIE

Aj odpočívať treba vedieť a posledná fáza vzťahu je na túto prax ako stvorená. Možnosť užívať si plody svojej práce je však takmer vždy vykúpená schopnosťou odpúšťať. Veď to poznáme: „SPÁNOK SPRAVODLIVÝCH“. Preto by sme mali ovládať zručnosť zmierovania, ktorá by sa dala tiež chápať ako schopnosť prijímať to, čo sa nedá zmeniť, zasahovať do toho, čo sa zmeniť dá a umenie správne rozoznávať jedno od druhého.

Občas túto fázu nazývame aj „pomlčka“. Aj keď sa nám často zdá, že je trvalá, nie je.
Každá tvorba má svoj úvod, jadro aj záver. Aj keď sa občas vydarí dielo s obrovským počtom pokračovaní, vždy by malo mať svoje dokonanie. Dokonania sa boja len málo tvorivé bytosti. Kto vidí dokonanie ako definitívny koniec tvorby, nepochopil tvorbu boha. Všetky stavebnice, a výnimkou nie je ani tá božia, majú KONEČNÝ počet prvkov. Aj to najkrajšie dielo vesmíru, ak minie všetky diely stavebnice, musí sa zbúrať, aby sa z použitých častí mohlo postaviť zasa dielo nové.
Dokonanie diela vo vzťahu prichádza aj preto, aby sme si užívali jeho ovocie. Je to tvorivý výdych. Nesmieme zabudnúť si užívať, pretože bez užívania nášho diela ide len o blúdenie v kolobehu márnotratnosti.

Pri tvorbe rozvážneho vzťahu sa na konci pýtame:
„Čo vlastne z toho celého na konci budeme mať? Koho, ako a čím to celé obohatí?“ 
Je to nie náhodou jedna z kľúčových otázok a je nutné na ňu zodpovedať. Jej podcenením alebo dokonca vynechaním vznikajú devastačné následky. Stávame sa otrokmi vlastných ilúzií.
Ľudia sa azda boja dokonania diela možno preto, lebo si ho chybne spájajú s dokonaním vzťahu. Je to len hlúpy omyl. Dielo dokonať treba, no vzťah môže pokojne pokračovať. Tu je pointa názvu „pomlčka“. 

V dlhotrvajúcich vzťahoch je každému jasné, že hodnoty zúčastnených sa dajú používať viacúčelovo a hlavne, sú dokonalou nadstavbou toho druhého.  S touto vedomosťou iba blázon zahodí nástroj, ktorý mu rozširuje vlastné možnosti a tým ho posilňuje.

Preto si múdri manželia napríklad po „vyletení“ dozretých detí z rodinného hniezda dovolia splniť si aj individuálne sny.

Aj partneri v podnikaní, ktoré vynáša toľko, že už sami pracovať nemusia sa môžu zamerať na naplnenie vlastných odložených cieľov.

Pomlčku si tiež môžeme užiť spolu. Pokiaľ máme predstavy o užití získaných zdrojov, či voľného času spoločné, je to o to lepšie.

Čas výdychu totiž umožňuje sústrediť sa na ďalší nádych. Je to obdobie prípravy na novú inšpiráciu. Práve upokojená myseľ dokáže rozpoznať nový zámer, nový projekt.

Pokiaľ je v novom projekte miesto pre toho druhého, či ho dokonca pre nový projekt doslova potrebujeme, nič nám nebráni ho opätovne pozvať do spoločného diela.

Keď manželia spolu dokázali vychovať samostatné deti, prečo by to nemalo fungovať pri budovaní romantického hniezda na spoločnú starobu?

Ak partneri v podnikaní dokázali priniesť nadbytok zdrojov, boli by hlúpi, keby pri novom nápade nerátali s osvedčeným spoločníkom.

Zapamätajme si. Dokonať musí len tvorivé dielo, vzťah môže pretrvať.
Čo ak miesto doterajšieho partnera obsadí niekto pre nový projekt vhodnejší? Nuž, priatelia, preto je v trojuholníku výziev Dokonania vzťahu na mieste toho, čo musíme v tejto etape zvládnuť, napísané slovo ODPUSTENIE.