Sen sa mi sníval po víkende, keď som bola s priateľmi na turistike. Témou bol aj seminár o vnútornom dieťati a sebamiznutí. Sen jasne ukázal, že sa mi vrátili staré topánky, čo znamená, že som spravila niečo, čo som zvykla robievať. Posúdila a asi aj odsúdila (len v myšlienkach) som majiteľa penziónu za jeho kvázi vtipné správanie a komunikáciu, o ktorých som si pomyslela, že tak sa určite správa ku všetkým hosťom. Čo znamená, že im hovorí tie isté vtipné príhody, aby ich zaujal a mal tržbu. Sama som sa cítila neuvoľnene a neprirodzene.

Doma príbeh pokračoval. Do čerstvo umytých vlasov mi vletel sršeň. Spočiatku som nevedela čo to je, len som počula zvuk drnčania. Tak som rukou hrabla do vlasov. Nič. Len to drnčanie bolo počuť. Znovu hrabnem do vlasov – a vtedy vypadol. Asi 5-centimetrový sršeň. Rýchlo som zobrala paličku a podložila, nech sa chytí, našťastie vyletel na balkón a odtiaľ von. Vydýchla som si. To už nebol sen, ale realita.

Tak som sa začala zamýšľať nad snom a situáciami, ktoré sa mi stali (lebo som si ich vytvorila). K topánkam sa vzťahuje viacero prísloví: Neodsudzuj človeka, pokiaľ aspoň tri dni nechodíš v jeho topánkach. Lož obehne pol mesta, kým si pravda obuje topánky. Každý najlepšie vie, kde ho čižma tlačí. A mnoho ďalších.

A čo príhoda so sršňom? Čo mi mala povedať? Sršňa sa obávame, lebo bolestivo pichá. Čo som spravila, aj keď „len“ v myšlienkach? Pichla som do majiteľa penziónu, ktorý sa uvoľnene a vtipne správal aj k ďalším hosťom, ktorí prišli. Veď to bol jeho rodinný penzión. A boli to moje obmedzenia a skúsenosti – na základe starého spôsobu myslenia. Nechcem si tu sypať popol na hlavu. Bežne to my, ľudia robíme. Ak nám niekto ukáže, zohrá niečo, kde ešte nie sme uvoľnení a slobodní, hneď ho „dáme dole“, aj keď len v myšlienkach. Lenže ten druhý to vníma, cíti. Je to o energii.

Prečo to robíme? Lebo sa ešte niekde cítime neisto, tak chceme nejakým spôsobom kompenzovať neistotu, strach, hnev, vinu, hanbu, respektíve akýkoľvek negatívny pocit, ktorý v nás zostal od detstva, keď sme neboli prijímaní rodičmi, okolím. Začali sme v týchto situáciách miznúť namiesto toho, aby sme vyjadrili, čo cítime, ako sa cítime. Vtedy sme to ešte nevedeli, boli sme deti. Tento pocit si však nesieme ďalej a prichádzajú chvíle a situácie, v ktorých sme znovu postavení pred voľbu, čo spravíme. Či len budeme reagovať (stav obete), alebo premeníme reaktívnosť na rovnocenné správanie. Bez posudzovania, domnienok, ponižovania druhých, manipulácie.

Aké poučenie vyplýva z tohto príbehu? Súvislosti, ktoré odhaľujú, prečo sa nám dejú určité situácie. V sne sú zobrazené symbolicky, podvedomie ich pretvorí do obrazového príbehu a v realite zažívame reálnu skúsenosť, na ktorú nás sen upozornil. Týmto spôsobom spolupracuje prepojenie nášho nočného snívania, snenia a tvorenia si reality. Buďme bdelí, ostražití, ale zároveň uvoľnení a prirodzení. Premieňajme to, čo nám neslúži – staré vzorce, odložme masky, uviďme a priznajme svoje tiene a projekcie. Zmenia sa naše nočné sny aj denné zážitky a skúsenosti.

Prajem nám všetkým – vykročme v nových topánkach.