Mala som kamaráta černocha. Mala, pretože už nie je medzi nami. Nedávno sa pobral na druhú stranu. Nebol to nejaký blízky priateľ, nevídavali sme sa často, ale poznali sme sa roky. Zopárkrát sme pracovali na spoločnej veci. Bol bubeník a veľmi dobrý. Mal zvláštny zvyk rozveseľovať a uvoľňovať ľudí. Bola to jeho stratégia, ako sa vyhnúť vlastnej bolesti a napätia. Stratégia spočívala v tom, že sa mohol za druhých skryť a svoj tieň projektovať do nich. Keď som ho spoznala, oslovil ma vetou: „Ahoj, kto si? Vyzeráš ako indiánska čarodejnica.“ Bavili sme sa na tému diskriminácie fareb ...