Peti, vytváraš krásne pierkové vejáre – vydymovacie paličky. Ako sa v tebe zrodil tento nápad?

Vieš, že ani neviem, čo bol prvotný impulz? Obvykle to býva podnet, ktorý príde od zákazníkov. Opýtajú sa ma, či niečo vyrábam a keď ma tá výroba teší, pokračujem v nej a objavujem, čo ponúka. Začínala som pierkovými vencami a náušnicami, tak predpokladám, že dopyt po pierkovej paličke prišiel zvonka. A že to bola iskra radosti, ktorá dodnes vo mne „radostne plápolá“, to je asi zrejmé. Takže, ďakujem za impulz!

Na čo slúžia vydymovacie paličky?

Vlastne na čokoľvek, čo si len zmyslíš. Primárne sú určené na očistu priestoru či ľudí. Očisťuješ pomocou nich priestor v miestnosti alebo vonku, ale tiež priestor okolo človeka – ak chceš, tak jeho auru. Deje sa to rozvírením vzduchu a následne napríklad aj rozptýlením vonného dymu do očistených miest. Pierkové vejáre tak predstavujú akési metličky, ich pohybom pozmetáš z priestoru, čo nie je potrebné, a môžeš do neho zase pozvať to, čo je nápomocné či žiadúce – napríklad cieleným použitím očistných bylín či namiešanej zmesi kadidla – vykurovacej zmesi.

Existuje viacero konkrétnych postupov, ako tento proces môže prebiehať, osobne však rada pracujem intuitívne. Spojím sa so sebou, s druhým človekom alebo priestorom a požiadam o pokoru a láskavosť. No a potom dodržujem dve veci: najskôr priestor pripravím a očistím a následne do neho pozvem to, čo treba.

Moji klienti sú ale veľmi tvoriví v tom, čo s vejármi „stvárajú“, poznám ich už aj v podobe „hladkadiel“, rituálnych ozdôb pri špeciálnych slávnostiach alebo ako ozdobu interiéru či pripomienku vlastnej sily.

Používaš pierka cielene? Ktoré vtáčie perá využívaš, majú svoju charakteristiku a špeciálny význam?

Je pre mňa dôležité, odkiaľ pierka pochádzajú. Mám veľké zásoby farbených pierok, ešte z čias mojich náušnicových začiatkov, ale pri vejároch najradšej používam prírodné pierka. Pierka sú moja láska už mnoho rokov, takže moji známi mi pierka odkladajú i posielajú, niekedy dokonca celé krídla, čo je pre mňa veľká vzácnosť.

Mám spriatelenú dušu aj v sokoliarni, takže keď vtáctvo prirodzene mení perie, odkladá mi pierka.

Nie som veľmi na nejaké definovanie významu pierok, ono mi to isté pierko niekedy pridá jemnosť do vejára, inokedy silu. Takže nejaké výkladové slovníky nemusím. Pierka mi niekedy samy našepkajú, čo symbolizujú.

Pre mňa je dôležitá ich samotná príprava. Každé pierko čistím – poďakujem sa za telo, ktoré ho vytvorilo, a sily, ktoré ho ku mne doniesli, očistím ho vodou, vložím do mrazničky (kvôli roztočom), o pár dní ho očistím vonným dymom a uložím k ostatný pierkam.

Z čoho sú vyrobené rúčky paličiek?

Prvé pierkové paličky som tvorila v spolupráci s mužom a vtedy boli rúčky z dreva či parohov, avšak posledné roky som prešla k pierkovým vejárom, ktoré majú časť, za ktorú sa držia – môžeme ju nazvať aj rúčka –, z kože. Ide o pierka vložené do kože, ktorú zdobím a niekedy aj dokresľujem či vyšívam a krášlim kamienkami. Takýto vejár mi viac pripomína krídlo a dáva ruke iné možnosti pohybu. Vejár je v mojej predstave predĺžením ruky a dotykom krídla dodáva slobodu, ľahkosť a pohybu prepožičia ladnosť a švih. Niekedy tvorí rúčku samotná – hm, ako sa to volá? – palička z pierka, jeho koncová časť ovinutá šnúrkami či kožou.

Vyrábaš vydymovacie paličky aj na zákazku?

Áno, o tomto procese som sa posledný rok cez moje vejárovanie veľa učila. Niektoré paličky na zákazku mám doma už druhý rok! Čakajú na svoju chvíľu a veľkým požehnaním pre mňa je, že moje múdre klientky sú trpezlivé a láskavé a rešpektujú mimočasové tempo tohto procesu. Keď som si kládla otázku, prečo je to v týchto prípadoch tak, prišlo mi, že vejáre majú niesť kvality, ktoré som si potrebovala vycibriť a ohmatať zblízka – napríklad schopnosť oceniť seba samu, dovoliť tvorivému procesu jeho vlastné tempo a vzdať sa perfekcionizmu a aj tak ostať precízna. Poviem ti, pierkové vejáre sú veľkí učitelia.

Máš svoju vlastnú paličku, ak áno – aká je? Prečo práve táto?

Nie som obuvníčka, ktorá chodí bosá, a mám dva vejáre. Jeden je divý a nedotknutý – je to pravé krídlo z myšiaka hôrneho, ktoré so mnou už všeličo zažilo na osobných aj skupinových rituáloch a nie je ničím dotvorené. Druhé je biele krídlo labute, ktoré používam v čase pred zimným slnovratom a na svadobné rituály, ktoré zvyknem sprevádzať. To má kožené – zisťujem, že nemám dostatočnú zásobu pierkových a vejárových termínov – „držadlo“, pod ktorým je ukrytá zmes byliniek – ako čistec a tiež kryštály myrhy a kadidla.

Čo pre teba znamená tvorba?

Tvorba pre mňa znamená milosť stvorenia. Ale naozaj! Dostala som do daru dve zdravé ruky a dokážem nimi zhmotňovať krásu, ktorá rezonuje aj s inými ľuďmi. Často ďakujem za to, že to takto môže byť. Tvorba je pre mňa spojením so sebou samou, prináša mi radosť a výzvy, rastiem každým vytvoreným výrobkom. Dostávam za to nielen možnosť živiť seba a deti, ale aj zažívať krásne ľudské prepojenia, malé zázraky. Práve dnes som po odovzdaní osobného šperku kráčala domov so slzami dojatia, šťastná, že toto je moja práca.

Aký máš vzťah k rituálom, máš nejaké svoje?

Rituál je z môjho pohľadu možnosť venovať niečomu, čo je pre teba dôležité, vedomú pozornosť. Ide o míľnik, ktorý chceš uchovať ako pripomienku na svojej životnej ceste, a tak si ho „označíš“ rituálom. Poďakuješ za to, čo si sa naučila, stanovíš si zámer, kam chceš smerovať, a potom to odovzdáš životu, aby sa dialo. A to môže mať tisíce podôb. Som v tom pomerne nespútaná, rituály tvorím intuitívne, často sa opieram o prácu so štyrmi živlami, ale nenasledujem konkrétne predpísané ceremoniálne postupy. Mojím základným zámerom je poslúžiť láske a životu a potom už je to o koncentrácii, nakoľko som si vedomá, komu a čomu slúžim.

Sprevádzam rituály pre iných, ale ako mnohé ženy i ja mám rituály, ktorými oživujem a zútulňujem náš život doma. Synovia si už celkom zvykli aj na moje vydymovanie a všelijaké zapaľovanie sviečok, dokonca sa niekedy aj pripoja.

Aký máš vzťah k sebe ako k žene a nakoľko vnímaš, že to ovplyvňuje tvoju tvorbu?

Môj vzťah k sebe ako žene je čoraz krajší a radostnejší. Objavujem, aké fajn je byť žena so skúsenosťami, čoraz viac si užívam materstvo, veľa som sa naučila za posledné roky, kým môžem a kým už nechcem byť. Som vďačná, že môžem objavovať život v ženskom tele. Je veľmi múdre a postupne sa stávame čoraz väčšími parťákmi s tým mojím telom. Nie je celkom zrejmé, ako to, že som žena, ovplyvňuje moju tvorbu, lebo to neviem veľmi porovnať s mužským prístupom k tej istej tvorbe, ale určite to moju tvorbu tvaruje.

Peti, tvoje priania do budúcnosti?

Dôverovať životu, spoznávať ho plnými dúškami a čoraz viac žiť a žiť a žiť.