Prechod do novej dimenzie nás často zobúdza bolestivým procesom…
Aké stavy môže tento prechod spôsobovať a ako si pomôcť? Pôvodne som sa chcela ďalej venovať téme senzibilita, no môj vnútorný hlas ma nasmeroval iným smerom a vybral tému, ktorá je pre každého z nás teraz veľmi aktuálna. Nachádzame sa vo veľmi ťažkom období, plnom skúšok, a to nás núti postaviť sa zoči-voči svojím vnútorným strachom. Na povrch vychádzajú témy, ktoré sme doteraz nemali dôvod riešiť, lebo sme žili v systéme a často sme nemali dôvod niečo vo svojom živote meniť. Až teraz si mnohí ľudia uvedomujú, nakoľko automaticky sme mnoho vecí brali, nevážili sme si voľnosť a ľudí, ktorí nás obklopovali. Ľudskosť bola samozrejmosťou a ani sme si nevšimli, že sa začala z nášho života vytrácať. Závislosť na sieťach nás začala vťahovať do fiktívneho sveta, kde sme mohli byť niekým iným, ako v skutočnosti sme.
Skúsme sa na chvíľu spomaliť a opýtajme sa nášho vnútra, čo je naším snom, čím sme chceli byť ako dieťa, čo by nám prinieslo šťastie…? A ja sa pýtam – prečo sme to doteraz neurobili?
Presne toto je témou článku – hlavný dôvod všetkých stavov je STRACH!
Ale pred čím? Opýtajme sa svojho vnútra, kedy a kde nastal ten zlom. Prečo neveríme v seba a máme strach? Začnime v seba veriť a verme, že všetko v živote, čo sa deje, má dôvod. V každom konci je nový začiatok. Nebojme sa uskutočniť svoje sny, teraz máme možnosť opustiť tento systém.
Poďme sa pozrieť na to, ako zaobchádzať so strachom, ktorý má v tejto dobe na nás obrovský vplyv. Hnev, agresivita, panika, napätie, nepokoj, stavy točenia sa hlavy, odpadávanie – to všetko sú časté prejavy nespracovaného strachu. Ak sa nenachádzame v rovine, kde ešte vieme dobre tolerovať stres, máme chuť pracovať, sme zvedaví, tolerantní a vieme si život užívať, ale ak máme viac stresu, ako sme schopní zvládnuť, aktivuje sa v našom tele sympatikus – vegetatívny nervový systém – a naše telo sa dostáva do výnimočného stavu, pričom reaguje agresívne – útokom alebo naopak únikom. Ak sa sympatikus aktivuje, môže sa to prejaviť zmenou dýchania, napätím svalstva, točením hlavy, zvýšeným potením, trasom celého tela, problémami so spánkom. Po čase začíname vnímať vnútorný nepokoj a sme rýchlo podráždení. Po dlho trvajúcom napätí sa aktivuje parasympatikus – často opisovaný ako kraniosakrálny systém a my začíname padať energeticky do stavu citovej intolerancie, prechádzame z alarmujúceho stavu do energeticky výnimočného stavu – to znamená, že namiesto aktivizácie nastáva stav „ochrnutia“. Cítime sa bez chuti niečo podniknúť, sme unavení, blížime sa do stavu depresie.
Čo robiť?
To najhoršie, čo môžeme urobiť, je hneď ráno si zapnúť televízor. Začnime svoj deň aktívne – vyvetrajme miestnosti v byte, a, ak máme chuť, choďme sa na pár minút prejsť na čerstvý vzduch. Robme niečo… a ak musíme byť doma, tak si napríklad naplánujme urobiť maličkosť v byte. Senzibilným ľuďom sa môže stať, že túto situáciu vnímajú cez pocit hanby za to, že ju nevedia spracovať – reagovať tak ako iní. Niektorí si zas, naopak, užívajú možnosť robiť to, čo predtým nemohli alebo nemali čas, a majú zároveň zlé svedomie si priznať, že to zvládajú ľahšie ako ich okolie..
Skúsme si z tejto situácie urobiť to najlepšie, čo sa urobiť dá! Napríklad si napustiť vaňu a užívať si ju nie kvôli tej situácii, ale pre tú situáciu.
Keď sa nachádzame nad hranicou stresovej tolerancie, začneme to vnímať ako pocit nepokoja, preto je dôležité pozrieť do svojho vnútra a porozmýšľať nad tým, čo nás upokojuje. Dôležitý je spánok. Ak máme problém s pocitom napätia, je dobré hodinu predtým, než ideme spať, nepozerať televízor a vynechať aj počítač. Náš nervový systém sa upokojí a budeme lepšie spať. Šport je tiež veľkou pomocou, ale nepreháňajme.
Táto situácia spôsobuje i to, že prestaneme alebo naopak začneme viac jesť. Je dobé vyhnúť sa sladkému, kávu len v malom množstve, tá aktivuje nervový systém dodatočne.
Nenechajme sa zviesť médiami, nemusíme celý deň počúvať správy, kde je v popredí len negativizmus a strach, ale vyhraďme si na to napríklad 20 minút v priebehu dňa… a zvyšok sa snažme venovať životu naplno.
Ak máme problém usporiadať si myšlienky, je dobré venovať sa pár minút nejakej hre – karty či človeče nehnevaj sa – kde sa počas hry nervový systém upokojí a spomalí.
Pokiaľ máme pocit, že sme rýchli a nevieme sa zastaviť, choďme von a zmeňme miesto, vypime veľa vody bez bubliniek, tá vie vyplaviť stresové hormóny z tela. Spev pomáha nielen pri stavoch napätia, ale pomáha aj pri stave agresie, strachu.
Ak je strach natoľko silný, že vyvolá panický záchvat, ukazuje nám to, že nervový systém sa potrebuje chrániť. Stav, ktorý nastáva, nás nevedome chráni pred smrťou – myšlienky s tým spojenej. Ak máme pocit, že sa tento stav blíži, môžeme sa chrániť tým, že sa začneme koncentrovať na orientáciu. V stave záchvatu totiž prepíname na tunelové videnie, to znamená, že sa zasekneme – zamrzneme a zostaneme v stave šoku „visieť“.
Prvá pomoc
Zoberieme si stoličku, sadneme si, obe nohy sú na zemi, môžeme si predstavovať, ako z našich nôh vyrastajú korene stromov, a začneme našu chrbticu točiť doprava a doľava, popritom je naša hlava vzpriamená a vedome si začneme hovoriť, že sme TU a TERAZ. Začneme vedome pozerať po priestore a sledovať predmety okolo nás. Môžeme nahlas hovoriť, čo vidíme, stačí 5 predmetov. Potom zostaneme v pokoji, nohy sú stále na zemi a začneme myslieť na 5 pocitov, ktoré poznáme, a nahlas ich povieme. Ku koncu je dôležité myslieť na čas. Ak máme hodinky na stene, vedome sa na ne pozrieme a opakujeme pomaly 9, 12, 3 a 6… to zopakujeme trikrát. Pri poslednom raze už budeme vnímať zlepšenie, vedome to zakončíme myšlienkou, že budeme vo svojom podvedomí vidieť schody smerom nadol, je ich 10… a my pôjdeme vo svojom podvedomí pomaly jeden schod po druhom smerom nadol a každým schodíkom sa budeme stávať pomalšími, nervový systém sa upokojuje, my sa vraciame späť do svojho tela, energia sa stabilizuje, sme TU a TERAZ, v tele a je nám očividne lepšie.
Ak máte problém s touto témou, napíšte si postup na lístoček, aby ste vedeli rýchlo zareagovať, a ja vám garantujem, že po čase tieto stavy odídu.
Technika dýchania
Nadýchneme sa na 4 sekundy, dych zadržíme na 4 sekundy a vydýchneme na 8 sekúnd. Oči zostávajú otvorené a môžu sledovať určitý bod, napríklad na stene. Medzitým si urobíme minútku pauzu. Zopakujeme párkrát za sebou, kým sa tav nestabilizuje.
Témy, ktoré sa momentálne najviac objavujú, sa týkajú našej rodiny a jej vplyvu na náš život. Vo svete sa deje energetický zvrat, a tým pádom sú aj staré karmy jasnejšie a zreteľnejšie. Využime tento čas na spoznávanie vlastného JA. Vnútorné rozhovory a slová, ktoré používame pri vyjadrovaní, opisujú v skutočnosti to, ako sa vnútorne vnímame. Správne použité slová sú dôležité, je rozdiel, či sa opíšeme ako chaotickí ľudia, alebo flexibilní ľudia. Často znamenajú slová to isté, ale ich vyjadrenie v nás vyvolá rôzne pocitové stavy – pocity. Slová majú silu a sú hlboko prepojené s našimi koreňmi a emóciami, ktoré s nimi súvisia. Ak zmeníme niektoré vyjadrenia, zmenia sa aj city s nimi prepojené. Je dôležité tieto slová rozpoznať a namiesto nich dosadiť iné.
Cez deň často používame slová, ktoré nás negatívne ovplyvňujú. Skúsme si viac všímať, ktoré slová nás emocionálne zasahujú, ich zmena vie spôsobiť zázraky. Komunikujme so svojou dušou a nechajme jej priestor na vyjadrenie.
Ak si začneme všímať slová, prídeme na to, že mnoho ich pochádza od rodičov – takto so sebou nosíme nevedome aj časť ich emócií a prepojení dejov. Možno používame výrazy, ktoré si ani neuvedomujeme, a emócie prepojené s ich počutím z minulosti v nás môžu vyvolávať opätovný stav spojený s určitou situáciou. Pri ich vyslovovaní môžu práve tieto slová spôsobovať opakované duševné problémy a pocity, lebo nás nevedome vracajú do minulosti a často nemusí táto minulosť patriť iba nám.
Využime tento čas na spoznanie svojho vlastného JA a nechajme čas plynúť bez strachu… pokúsme sa veriť vlastnému JA – vlastnej duši a možno práve tento proces otvorí komnaty plné tajomných snov, ktoré nás privedú na cestu ZNOVUZRODENIA. Viem, že je ťažké zostať vo viere, ale aspoň touto cestou vám posielam správu, že všetko bude dobré, keď sa zbavíme nášho najväčšieho nepriateľa – strachu…
