Nezáujem a chlad zabíjajú Stále dookola počúvame, že byť duchovným človekom znamená mať všetko spracované, byť nad životom aj smrťou povznesený, proste stále v pohode, akoby sa nás ten život snáď ani netýkal. Je to ako posadnutosť niečím perfektným – a my sme tí vyvolení, ktorí vedia, ako to je, a preto sa životom nezaoberáme. Máme svoj úlet a svoj svet. Zajatie vo svojom vnútri, s predstavami o ideálnom svete, ktorý sa deje, len to nevidno. Oddelenosť, sebestačnosť a pohltenie vlastnou osobou. Pod ťarchou utŕžených rán sa meníme, strácame sa ...