Všade sa hovorí o tom, že treba nasledovať hlas duše

Všade sa hovorí o tom, že treba nasledovať hlas duše. Dobre teda, ale ako ho odlíšiť napríklad od hlasu rozumu?

Tuto otázku som dostala práve vtedy, keď som písala príspevok o tom, že „mozog myslí a srdce jednoducho vie“. Vravím si, že práve v tej vete od Dispenzu je jedna z možných odpovedí. Ak máme položenú otázku preskúmať spoločne, rozviniem ju do toho, čo som o téme zatiaľ objavila. Ty sa môžeš zamyslieť nad tým, ako to, čo píšem, s tebou rezonuje

Pretože ako to už s otázkami o duši býva, odpovieš si nakoniec najlepšie sama. Ako teda rozpoznať hlas duše od iných hlasov, aby si ho vedela nasledovať?

Na začiatku stojí rozhodnutie. Rozhodnutie o tom, že chceš rozpoznať hlas svojej duše. A tiež rozhodnutie, že ho chceš nasledovať. Lebo spolu s týmto rozhodnutím sa v tebe udeje niečo zaujímavé. Niečo, čo ti rozšíri schopnosť začuť hlas duše a rozoznať ho od iných hlasov v sebe.

Okrem ochoty hlasu duše načúvať je ďalšou pomôckou na tejto ceste k odpovedi zvedavosť – ochota a chuť spoznávať svoju dušu. Mať radosť z toho, že môžeš objavovať to, čo nazývaš dušou. Vďačnosť, že môžeš. Tieto kvality otvárajú pole, ktoré umožňuje vstup inšpirácii, imaginácii a intuícii. Vďaka nim sa zbystria tvoje pozorovateľské schopnosti a pozornosť a odpovede budú ľahšie prichádzať.

Zaujíma ma, čo si zatiaľ o jednotlivých hlasoch v sebe objavila. Píšeš, že chceš hlas duše rozpoznávať od iných – napríklad od hlasu rozumu. Poďme sa teda pozrieť na to, aký vzťah k hlasom svojho vnútra máš a nakoľko sa „poznáte“.

Máš už skúsenosť s tým, že si hlas duše začula a nasledovala ho? Pokiaľ áno, potom sa môžeš oprieť o túto skúsenosť a vybaviť si, na základe čoho si vedela, že ide práve o tento hlas. Čo ho charakterizovalo? Aký bol? Mal nejaké kvality, na ktoré si dokážeš spomenúť? Čo ti pomohlo vedieť, že je to práve hlas duše? Prípadne si môžeš, naopak, vybaviť situáciu, kedy si vedela, že o tento hlas nejde. Ako si vedela, že nejde o hlas duše?

Pre mňa osobne je vnútorný svet reálny, takže vychádzam z toho, že to, čo sme nazvali „rozum“ a „duša“, má nejaké kvality a tieto je možné postupne spoznávať. Verím, že sú to hlasy, ktoré hovoria, majú svoju podobu, typický slovník a tiež istý charakter, ktorý prejavujú.

Skús sa na ne prípadne pozrieť aj týmto spôsobom a spoznať ich zase z iného uhla. Čo ak by to boli bytosti? Aké by boli? Ako sa cítiš v ich spoločnosti?

To, ako si odpovieš na otázku ako rozpoznávať hlas duše, závisí aj od toho, nakoľko je pre teba bežné s hlasom duše komunikovať. Je pre teba tento hlas dôležitý? „Bavíte“ sa spolu?

Je možné, že čím viac budeš analyzovať a riešiť, čo hlasom duše je a čo nie je, tým viac ruchov a šumov do toho vnesieš. Preto si zachovaj jemnosť a pristupuj k téme zľahka a hravo. Hlas duše sa vyznačuje pokojom – takým, ktorý rozoznie pokoj v tvojom vnútri… ak to dovolíš. A niekedy zaznie nekompromisným povelom, že mu neodvážiš odporovať. Ak sa stíšiš, je možné, že ho začuješ lepšie ako pri filozofovaní nad ním. Stíšenie je cesta k tomu, aby si začula hlas svoje duše a naučila sa ho rozpoznávať.

Petra Christophoryová

Tags: No tags

Comments are closed.