Batoh

SEN:

Som u starého otca spolu s ďalšími chalanmi. Práve sme dokončili robotu. Hodil som si krížom cez plece na chrbát batoh s pracovným náradím, taký veľký starý chlebník. Vychádzam z brány. Mám chuť na pivo. Pôjdem si hore do obchodu kúpiť nejakú dvanástku. Idem smerom dozadu, k obchodu. Cestou sa pozerám do peňaženky, či mám dosť peňazí. Je tam len 5 korún a nejaké drobné. Pozerám na tú päťkorunu, je nejaká otrhaná – hádam mi za ňu to pivo predajú. Som v obchode. Dvanástku nemajú, iba radler – ochutený, tak si beriem dva. Potom idem dole kopcom, míňam starkého dom. Idem po pravej strane, mamin brat po ľavej tlačí bicykel. Rozprávame sa, je to bežný rozhovor. Zrazu pomedzi nás prejde autobus. Keď prešiel, pozerám a maminho brata už nevidím. Batoh aj pivo som nechal pri obchode.

Batoh. Pomyselný aj naozajstný. Ktorý z nich nesie muž vo svojom živote? O čom sníva? O rodových presvedčeniach, že len ťažkou prácou sa dajú zarobiť peniaze. Že peniaze, majetok, pozemky sú tými pravými hodnotami. Muž od mladého veku často pomáhal rodičom aj starým rodičom pri prácach okolo domu. Neboli to ľahké práce, robil okolo gazdovstva aj drobné stavebné práce.
Neskôr sa mu v živote objavili tvorivé, kreatívne možnosti práce s nábytkom. Muž však nerozvíjal svoju kreativitu, podliehal lichôtkam a zábave. Kreatívne pracovné príležitosti sa pominuli. 

Zostala len tvrdá, ťažká robota. Síce finančne ohodnotená, ale daň za ňu bola vysoká. Daň v podobe neprítomnosti vo vlastnej rodine, dlhé roky strávil v zahraničí. Naviac veľa alkoholu. Prázdnota zapĺňaná závislosťami. Povrchné vzťahy bez spojenia zanechali stopy. Zostala únava. Zdravie, dobrá nálada a iskra v očiach sa vytratili. Boľavé telo aj duša. 

Sen je pre muža šancou na zmenu, o ktorej sníva. Chce byť viac doma, so svojimi. Zveľaďovať vlastný dom, záhradu, starať sa lepšie o seba. Roky to robil iba úchytkom. S vekom ubúdajú sily aj nadšenie. Začína si uvedomovať hodnoty, ktoré predtým nevnímal ako podstatné a dôležité. Nielen hmotné veci nás robia šťastnými. Duša sa potrebuje realizovať. Preto ten smútok v očiach.
Ale objavujú sa už záblesky nádeje. Teší ho práca v záhrade, veď je zemským znamením. Pýcha zo svojho vzhľadu postupne odchádza z jeho života. Lichôtkam nevenuje pozornosť. S hrdosťou a radosťou ukazuje dom, záhradu známym.

Čo urobí muž v reálnom živote? 

Bude mať dosť sily, vôle a vytrvalosti, aby zmenil staré návyky? V sne už tou bránou prešiel. Zanechal rodovú záťaž driny za málo peňazí. Batoh nechal pri obchode. Pivo mu bolo vymenené za osviežujúci nápoj. V závere sna ide dole kopcom, bez maminho brata.

V rode bola vždy náročná komunikácia, veľa hádok a bojov. Mamin brat, s ktorým v sne kráča a zhovára sa, bol známy svojou agresívnou povahou aj fyzickými útokmi. Podobne aj snívajúci muž. Po ženskej línii si aj on niesol veľa agresivity. Ženská energia nebola v rode prejavovaná citom, starostlivosťou, ale neustálym bojom a hádkami o majetky a peniaze. Vyčerpávajúce. K tomu množstvo presvedčení spojených výlučne s materiálnym zabezpečením. Citové prejavy, fyzické, slovné boli skôr výnimkou. 

Takýto batoh chcel niesť? 

Určitú dobu áno. Kým nepochopil. Žiť sa dá aj radosť. Z dobrého pocitu zo seba, zo vzťahov. Tie však treba pestovať, rozvíjať, ináč sa stanú rutinou, nudou alebo zaniknú. Má ešte šancu, príležitosť to zmeniť? Snívať a žiť nový sen, nové hodnoty? Priateľstvo, radosť, tvorenie priestoru, starostlivosť a záujem o seba, blízkych? Nový život bez batohu? Toho pomyselného aj ozajstného? Ak sa rozhodne žiť a prejavovať cit, súcit, pozornosť, záujem, tak áno.

Nový život je možný len premenou seba samého. 

Zvonku nám nemôže dať nikto hodnotu, úctu a uznanie, keď sa tak nesprávame sami k sebe a k druhým. Treba hlboko nazrieť do podvedomia, vytiahnuť to, čím si bránime žiť radosť. Kde sa trestáme, hanbíme, viníme, máme strachy, traumy, hnev. Potom hráme drámy so sebou a ľuďmi a vťahujeme ich do nášho príbehu. Ukončime hru na to, kto nám čo urobil. Začnime žiť teraz.

Alena Hromčoková
www.zisen.sk

Tags: No tags

Comments are closed.