Stridžie dni a najmä noci

„Často na vás myslím, aj keď teraz nie sme spolu… toto dušičkové obdobie je také naše,“ dostali sme správu od Zorany, ktorá sa chystá v týchto dňoch porodiť. Áno, je súčasťou Mokošinej družiny a vníma to tak, ako aj my a ako všetky baby, čo s nami celý rok už dlhé obdobie tvoria obrady, učia sa, čistia, radia sa, pozerajú na hviezdy, zbierajú byliny, tancujú, bubnujú, chodia na tajomné a silné miesta našich predkov… A tento čas, od Dušičiek až po zimný slnovrat, je naozaj „náš“. Žezlo po Mokoši totiž prevzala na jesennú rovnodennosť najsilnejšia bohyňa, vládkyňa nad životom a smrťou, prastarý démon Morena.

Bosorky sa zliezajú

Stridžie dni nás nútia zastrihať ušami: niečo je INAK. Po mätúcej nádhere jesenných lesov prišla fáza ošarpanosti, tmy, sivých a hnedých odtieňov, vody a tmy. Úžasné pozadie, kulisy pre veštby, vnárania sa do spomienok, minulosti, do seba, uzavieranie sa pred udalosťami zvonka, stretanie sa s iba najbližšou „svorkou“. Čas pre hudbu, kreslenie, múdre rozhovory, pálenie lístia, zakladanie ohňov na posvätných miestach. Všetko sa odohráva popoludní, kedy už sadá tma. Naše morenovské obrady sú večerné a nočné. A nikomu neprekáža mrholenie, blato, mokré lístie pod nohami. To sú všetko atribúty Moreny.

Stridžie dni sa začínajú rátať od Kataríny (25. 11.), čiže v čase čítania týchto riadkov sme už naplno v nich. Katarína je výrazný veštecký deň a podľa tradície našich predkov sa týmto dňom začínali priadky a aj páračky. Silné ženské obdobie, keď sa združenie dievčat a žien stmelí a v priebehu najzvláštnejších týždňov roka tkajú podhubie smerovania a významu celého ďalšieho života spoločenstva. Zimným slnovratom počnúc. Niekto by aj posmešne povedal, že bosorky sa zliezajú, a v jadre by mal a pravdu. Ide o to, čo si pod označením bosorky predstavuje…

Vypriadaná noc

Je v tom výroku aj podvedomá obava z toho, že v takom silnom a početnom zoskupení žien sa nejaká tá temnota poľahky skryje, splynie s ňou. Preto na priadky, napodobňujúce svojou činnosťou po večeroch hneď dve najmocnejšie slovanské bohyne – Mokoš a Morenu, „dozerali“ ostatní, presnejšie, chlapi. Samozrejme, veľmi príjemnou a nenápadnou formou cez spoločné zábavky, tance, prekáračky. Prichádzali za babami do ich priadkovej izby už ku koncu robôt a prežili spolu veselý a príjemný večer. A, veru, aj noc. „Vypriadaná noc“ je dochované slovné spojenie označujúce noc po priadkovej zábave, keď sa chlapi s devami uložili spoločne na slamu v priadkovej miestnosti a strávili tam chvíle až do rána. Dialo sa tak na Luciu, najdôležitejší deň zo všetkých stridžích dní…
Svetelné body na šnúre temnoty

Je príznačné, že v dni najzásadnejších stridžích sviatkov, teda na Katarínu, Ondreja, Barboru, Mikuláša (Deda), Luciu a Tomáša (slnovrat), sa nepriadlo ani nepáralo. Boli to dni zasvätené zábave a veseliu. A dni silných veštieb. 

Baby sa stretali a účelom ich stretávky boli hlavne pohľady do budúcnosti. Od rána až do večera. Týkali sa, hádajte čoho… No áno, každá sa chcela vydať a každá o tom chcela vedieť čo najviac a čo najpresnejšie. Najdôležitejším dňom pre takýto typ veštby bol 30. november, teda sviatok Ondreja. Cez mužskú energiu sa toho dalo zistiť najviac. Spolu varili hrnce plné halušiek, kde sa mená nádejných ženíchov napísané na papierikoch balili do cesta, a tie, ktoré vyplávali prvé, nedočkavé dievčatá holými rukami z horúcej vody vyťahovali, lebo to bolo meno ich osudom určeného chlapca. Chodili na krížne cesty a tam vyzvedali, čo im budúcnosť prinesie (a najmä koho), spávali na mužských nohaviciach pod vankúšom, liali vosk a neskôr olovo do studenej vody, prosili, zariekali, robili dosť zvláštne a pre nás nepochopiteľné úkony a robili ich dobrovoľne! Na deň svätého Ondreja sa pripravovali rôzne, často hladovali, nosili v ústach vodu, ktorú používali pri čarovaní, nelenilo sa im hľadať deväť brodov alebo deväť studní, aby takú vodu našli, a aj si nechávali od starších a múdrych žien – všade sa taká našla – čarovať a veštiť. Taká to bývala rušná noc pred Ondrejom alebo na Ondreja… A pokračovali na Barboru, na mužský bosorácky deň – Mikuláša, keď dokončili, čo na Ondreja nestihli, a hlavne na Luciu. V tme žiarili tieto dni ako svetlá v diaľke, sľubujúc vzrušenie i poučenie.