Leto je časom uvoľnenia, a tak aj my sa uvoľňujeme do kratších príbehov. Ponúkame vám v nich slová či vety na zamyslenie, precítenie, zastavenie, stíšenie… vyberte si, čo práve potrebujete, vyberte si, ktorý príbeh vás podľa titulky osloví. Možno prečítate jeden, možno budete mať chuť na všetky. Všetky sa udiali v raňajších etikoterapeutických kruhoch, v ktorých sa stretávame už od marca 2020 a v tohtoročnom auguste to je už tisícdvesto stretnutí. Tisícdvesto dní začíname deň spoločnou modlitbou, malým zamyslením nad citátom a krátkymi príbehmi, ktoré život do kruhov prinesie. Z toho všetkého vyberáme do augustovej Vitality postrehy, zamyslenia, úvahy Vladimíra Červenáka ako reakcie na konkrétne príbehy. Apropo, on je tou osobou, ktorá vytrvalo drží priestor raňajším stretnutiam, hoci vždy kruh vedie niektorý z prítomných mužov. Veľmi oceňujem, ako muži vo vedení silnejú a pre mňa ako ženu je práve ich isté, sebavedomé vedenie možnosťou uvoľniť sa, odovzdať sa rannému plynutiu a v prípade potreby sa s dôverou o nich oprieť. Hneď mi prichádza na um vetička: ako hore, tak i dole, ako v kruhu, tak i v živote. Muž vedie – vedie v tanci života, aby sa žena mohla uvoľniť a tancovať ľahučko ako víla. Šťastný letný tanec všetkým želáme. 

Hovoríš často – neviem?
„Slovíčko neviem je riadne zaklínacia mantra – neviem, neviem. Zakľajem sa ním k tomu, že strácam svoju silu.“ Vladimír Červenák: Dôležité však je, že už dokážeš priznať, že nevieš. Veľké peklo nastáva vtedy, keď popieraš, že nevieš. Síce nevieš, ale si v arogancii. Popieraš, že nevieš. Keď priznáš nevedomosť, si frekvenčne o schod vyššie. Si pravdivý, ale nie je jedno, z akého priestoru to hovoríš. Či neviem hovoríš ako výhovorku, teda odkladáš zodpovednosť, alebo priznávaš svoju nevedomosť, svoju limitovanosť, že si menší. Kým popieraš, že nevieš, mudruješ, len aby vyzeral, že ty všetko vieš, to len tí druhí sú truhlíci, tak padáš. Kým popieraš, že nevieš, ale máš pocit, že vždy sa musíš ku všetkému vyjadriť, padáš. Internet je úžasným zrkadlom: teraz sa cezeň toľko ľudí vyjadruje, ktorí absolútne nerozumejú veciam, ale majú názor. To je maskovanie nevedomosti. Až keď dokáže niekto povedať pravdivo – neviem, jeho maják sa riadne rozsvieti. Potom si stačí len uvedomiť, že opakovaním slovíčka neviem, si sám seba zaklínaš, a prestaneš ho hovoriť. Budeš sa rozpamätávať.

Žiješ slobodu?
„Prijal som, že je v poriadku, ak sa niektorí ľudia váľajú sami v sebe, v utrpení, vo svojej arogancii, v pýche. Vždy môžu odtiaľ vystúpiť, stačí požiadať.“ Vladimír Červenák: Naozaj stačí len požiadať? Po požiadaní musí prísť pustenie. Nestačí len požiadať, treba pustiť, odpustiť. Pustiť lipnutie. Lipnutie na tom, že len moja pravda je pravda. Máme predsa slobodu. Boha charakterizuje sloboda, najvyššia hodnota. Keďže sme on a on je my, tak máme slobodu aj lipnúť a trpieť. Nie Boh dopustí utrpenie. Čo by to bolo za Boha, že dopustí utrpenie? On dáva svoju najvyššiu hodnotu – slobodu. Má slobodu aj pre seba, aj slobodu pre teba, aj slobodu pádu, aj slobodu utrpenia, aj slobodu rozpoznať plody stromu poznania dobrého a zlého. To všetko je súčasť slobody. Čo si však držíme nad slobodou, že sa nevieme vyslobodiť z utrpenia, trápenia? Už slovo vyslobodiť je cieľ. Poznáš mantru Loka samasta sukino bavantu? Hovorí: nech všetky bytosti sú vyslobodené, oslobodené z utrpenia. Pozri sa však do reality. Vidíš, koľko ľudí vôbec nevníma slobodu ako hodnotu? Lacno sa o ňu nechávajú pripraviť, zotročiť sa a nevidia, že sa nechávajú zotročiť. Odpor považujú za prejav slobody. To je jeden z najväčších bludov. Boj za slobodu je cesta k otroctvu. Sloboda sa žije, za slobodu sa nebojuje.

Máš úctu k predkom?
„Ak máš úctu k predkom, k rodičom, ale aj k súrodencom, napojil si sa svoj rod, na vytrvalosť.“ Vladimír Červenák: Vytrvalosť nie je niečo, čomu sa dá naučiť. Vytrvalosť získaš ako kauzálny dôsledok napojenia k rodu. Na rod sa napájaš tak, že sa mu pokloníš, prejavíš mu úctu a rozpoznáš, že ty si celý svoj rod. Celý rod som ja. Už nerozlišuješ svojich predkov: predkovia a ja, ale ja sú predkovia, predkovia sú ja, a kauzálnym výsledkom je vytrvalosť. Po vytrvalosti ide trpezlivosť. Netrpezlivosť je prejav pýchy, nevedomosti. Trpezlivé srdce sa nezatvára. Otvorí sa a výsledkom je odhodlanie. Teraz som ti priblížil tri cnosti etikoterapeuta: vytrvalosť, trpezlivosť, odhodlanie. Vyplývajú z napojenia na rodovú energiu, preto sa v škole etikoterapie na 1. čakre venujeme rodu. V prvej koreňovej čakre rozpúšťaš aj strach zo smrti. Koreňom všetkých strachov je strach zo smrti. Čiže rozpoznávaš svoju nesmrteľnosť, teda večnosť bytia. Bytie, existencia, vedomie je večné, nemenné, stále, skutočné, lebo sa nemení. Nemôžeš k nemu pridať, nemôžeš z neho odobrať, nemôžeš ho rozdeliť. To sme my – číre vedomie.

Brat, sestra?
„Prečo sa v mnohých, najmä duchovných, textoch hovorí len brat, len otec? Prečo chýba pomenovanie v ženskom rode?“ Vladimír Červenák: Brat, sestra je predsa to isté, ale mužské reprezentuje. Má to svoj význam, že je to v mužskom rode. Veď sestra má aj mužskú, aj ženskú zložku, lebo otec, matka je boh – jedno. Neber to tak, že niečo je určené len mužom, niečo len ženám. Aj ženy, aj muži máme ľavú aj pravú hemisféru, aj mužskú, aj ženskú. To mužské je prejavené svetlo, to ženské je potenciál, je to neprejavená zložka monády. Ak hovoríme o akcii, ak hovoríme o tom, čo sa deje, to je prejavená časť života. Matka je potenciál, z ktorej sa rodíme. To mužské aj v žene, aj v mužovi je akcia, keď sa svetlo manifestuje. Z čoho sa však manifestuje? Z matky, to znamená zo ženského. V advaite tento spôsob rozdeľovania na mužov a ženy nemáme. Všetci sme oba póly jednej energie, len manifestovanej na rozličných póloch. Muž je manifestovaný v akcii, žena v láske. Žena vyžaruje svoju silu do priestoru všetkými smermi, muž do lúča.