Náhle si uvedomujeme veci, ktoré prekážajú, ktoré nie sú v súlade s našimi potrebami a chceli by sme ich inak. Pocit napätia a nespokojnosti rastie. Máte to aj vy tak?

Častokrát sa náhle ako „zlým” kúzlom všetko pekné vytratí a ten druhý človek sa stáva „protivníkom“… 

Blízkosť, pochopenie, neha odcestujú zdanlivo do neznáma a my ako osamelý jazdec „sedíme” vo vlaku opačným smerom k nespokojnosti a odsudzovaniu.

Prečo je to tak? 

Naša myseľ má tendencie k tzv. tunelovému videniu. Automaticky sa zameria na problém a všetko ostatné ide do úzadia. 

Všetky príjemné okamihy plné porozumenia, nehy, blízkosti a lásky sú skryté až za obrazom zásadného problému…

A čo s tým? Priatelia, vôbec nič!!! Hlavne si uvedomiť, že sa to deje, a prestať sa s programom nespokojnosti stotožňovať.

Nie je to bežné riešenie, ale oveľa účinnejšie a pravdivejšie ako snaha preniesť zodpovednosť za naše výhrady a nespokojnosť na toho druhého.

Nebudem potom vo vzťahu ťahať za kratší koniec? Nebude ma ten druhý zneužívať, je ten druhý človek ten správny (priateľ, partner), keď cítim pocit nespokojnosti a nedosiahnem zmenu v jeho správaní?

Vo vonkajšom svete a ani v druhom človeku trvalé šťastie nenájdeme. Šťastie je ukryté v schopnosti s pochopením prijímať to, čo sa odohráva tu a teraz bez nutnosti zažívať VÝHRADNE príjemné pocity a spokojnosť. 

Život je celok a naučiť sa prijímať všetky jeho chute je skutočným receptom na šťastie. Nie snaha zmeniť druhých a nútiť vonkajší svet, aby bol taký, ako chceme my. Čo poviete?

Ľahko sa povie a ťažšie urobí… Niekde začať treba.