V lete 2021 sme šli ako rodina k známym do geodomu na stredné Slovensko. V noci pršalo, pritúlila som sa na hruď svojho muža a počúvala tlkot jeho srdca. Zrazu priplávali slová. Tak som vstala, vzala zápisník a napísala báseň. Od momentu jej napísania som si silno uvedomovala svoj telesný postoj. Zistila som, že často stojím iba na ľavej nohe a jednám z miesta akejsi ženskej bojovnosti voči mužom. Prekvapenie pre mňa samotnú! Keď som preniesla váhu na druhú nohu, prichádzali úplne iné odpovede aj reakcie. Uvedomiť si však tento zvykový postoj a stihnúť sa vyrovnať skôr než vyštartujem? Dva mes ...