Permakultúra je pre mňa viac ako len pestovanie mrkvy či prírodný vzhľad záhrady. Permakultúra je pre mňa návrat k hodnotám, akými je úcta k životu, úcta k Zemi, rešpektovanie prírodných a existenčných princípov. Je to návrat ku koreňom, k prítomnosti a našej podstate. Sú to hodnoty, ktoré môžeme cez pôdu vštepovať deťom, aby mali v živote kompas, vďaka ktorému sa nestratia.
Bolesti a trápenia
Robili to tak naši predkovia a robím to i ja dnes. Keď mám nejaké trápenie, vložím ruky do zeme. Vtedy sú ako taký hromozvod, ktorý zvedie celé to bremeno do zeme. Vďaka tejto úžasnej schopnosti Zeme prežili naši predkovia omnoho ťažší život, kde bola smrť, bolesť a hlad súčasťou každého dňa. Preto je pre mňa kontakt s pôdou na pravidelnej báze tisíce rokov overená forma psychohygieny. Keď je človek unavený, skľúčený a nevidí riešenia, skutočne pomáha ísť do záhrady a prehrabávať sa v zemi, siať, plieť, pikírovať… Je veľmi dôležité pre mňa, ako pre matku piatich detí, ísť takto príkladom deťom. Keď sú samy utrápené, viesť ich od malička práve k nej. Byť potichučky vedľa seba, každý vo svojom zahĺbení, a plieť, čistiť si hlavu. Alebo pri záhonoch mať ten posvätný čas pre spoločné rozhovory.
Deti a záhrada?
My sme sa v záhrade nadreli, museli sme tam robiť. Ja záhradu už nechcem alebo moje deti budú v záhrade len piť limonádu. Takéto vyhlásenia som neraz počula. Vychádzajú zo zranení, zo skúseností, kde boli možno súčasťou toho tlaku pracovať v záhrade aj manipulácie, vydieranie, tresty. Áno, to nie je vedenie smerom k láskyplnej práci s pôdou. To je cesta strachu a stresu k alergii na záhradu! Naopak, s manželom sa snažíme viesť deti filozofiou, že naša rodina je jeden tím. Jeden tím, ktorý má jasný smer a méty. To, čo spolu tvoríme, je potom náš spoločný výsledok – či je to pohodový deň, vybudovanie bunkra, školský projekt, úroda v našej záhrade. Na jar je jeden z cieľov vysiať a vysadiť záhradu, aby si onedlho mohli deti samy zbierať ovocie svojej pomoci. Je to prirodzené fungovanie, na ktoré deti nadväzujú. Robíme to, čo milujeme, a deti sa samy pridajú. Ale ako to milovať a dokázať prebudiť nadšenie a vášeň u seba aj u detí?
Robiť zmysluplne
Deti sú múdre bytosti. Intuitívne dokážu často rozpoznať, čo dáva zmysel a čo je úplne kontraproduktívne. Napríklad chápu, že ak budem okopávať v záhrade, je to nekonečná práca, pretože burina narastie opäť. Aký cieľ, aký zmysel majú vidieť v tejto činnosti? Permakultúra nám dáva riešenie. Záhony zamulčovať slamou, štiepkou, kartónmi… Zakryté záhony chránia pôdu pred vysychaním, odvetrávaním aj pred semenami buriny. Kde-tu sa burina objaví, ale zo slamy sa dá rýchlo a ľahko vytrhnúť. Zakrytá pôda je prirodzený stav. Môžeme to tak vidieť v lese, kde je pôda zakrytá machom, lístím, ihličím. Mulčovanie nám uľahčí celý rad činností v záhrade a na jeho princípe môžete deťom veľa o fungovaní prírody vysvetliť. Odrazu sa práca v záhrade mení na napodobňovanie procesov v prírode, ktoré dávajú zmysel a dokonale fungujú tisíce rokov.
Ako správne mulčovať?
Na skorú jar mulč z predchádzajúceho roka stiahneme, aby záhony preschli a zohriali sa. Keď má pôda správnu teplotu, začíname so siatím. Mulč dávame na záhony v momente, keď rastlinky vzídu a vytvárajú viditeľný riadok. Vtedy mulčujeme len medzi riadkami a mladé rastlinky neprikrývame. Je veľmi dôležité, aby sme už medzi riadkami mulčovali, pretože pôda zostáva vlhká a burina má prekážku pre svoj rast. Keď sú rastlinky dostatočne silné, môžeme mulčiť okolo nich. Priesady sadíme priamo do mulču, ktorý len na danom mieste odhrnieme. Mulč má mať pri slame hrúbku 20 cm, pri štiepke to závisí od frakcie – od 5 do 10 cm – a kartóny dávame do trvalkových záhonov, ako sú kvetinové či jahodové. Chýbajúci mulč, ktorý počas sezóny zvetrá, na jeseň vyplníme zeleným hnojením. Celej problematike sa venujem vo svojich online permakultúrnych kurzoch.
Záleží na atmosfére
Keď do záhrady vstupujeme s radosťou, zvedavosťou, trpezlivosťou, vytvárame určitý typ atmosféry. Iný príklad je nervozita, tlak na výkon, očakávania, presvedčenie, že iba ja to viem urobiť najlepšie. Ktorú atmosféru by ste si vybrali? Takto to je i s deťmi. Sú to malé a pritom nesmierne dôležité detaily, ktoré ovplyvnia postoje a vzťah detí k prírode a záhrade. U nás je to naozaj veľká vášeň pre pestovanie, tvorenie, staranie sa o záhradu. Naši najstarší synovia majú dvanásť a jedenásť rokov a často ku mne pribehnú, či nepotrebujem s niečím v záhrade pomôcť. Majú s tým spojený pocit – sme tu spolu, vonku je príjemne, robím niečo užitočné. Menšie deti ich pomaly napodobňujú. Dôležité je teda robiť veci, ktoré dávajú zmysel, a robiť ich s radosťou. Ja som na to dostala odpovede cez starostlivosť o pôdu permakultúrnym spôsobom. Systematickým, logickým a pritom s veľkým priestorom pre kreativitu a intuíciu. Obe tieto polarity chcem posilňovať nielen u seba, ale aj u svojich detí. Záhrada je v tom úžasnou učebňou.
Zuzana Matúšová
www.lifereset.sk
