Žijeme v zaujímavej dobe, milí priatelia. V dobe, ktorá je výnimočná z ktorejkoľvek strany, keď sa na ňu pozrieme. Avšak nie je to len jej výnimočnosťou či naším uhlom pohľadu. Je to aj nami samými. Sme totiž vystavení intenzívne vnímať dianie okolo nás a našou pripravenosťou či duševnou celistvosťou, prinajmenšom, dokonale filtrovať poskytnuté údaje. Máme však obrovskú výhodu, ktorú generácie pred nami zrejme nemali. Získať ju nám umožnili postupne otvárajúce sa naše vnútorné zdroje, ktoré boli dovtedy priam nedostupné a systémom úmyselne potláčané. Tentoraz vedno dve desiatky uplynulých rokov „súladili“ s našou prirodzenosťou, ktorú nám umožnili postupne spoznávať. Stalo sa teda čosi, čo v minulosti umožnené nebolo.
„Dnešné názory a presvedčenia prevracajú hore nohami celý náš svet. Prevracajú ho doslova naruby.“
Vrátim sa na začiatok mojich viet. Naša prirodzenosť je vnútorná pravda každého z nás. A pokiaľ sa nám podarí nazbierať odvahu a reálne ju zosúladiť s novými názormi nášho názorového systému, veci sa začnú viditeľne a, treba povedať, aj príjemne meniť. Otrasú sa základy všetkého, čo ľudia na svete dosiaľ považovali za samozrejmé a pravdivé. Toto ale dnes potrebuje celá Zem.
Zachytila som myšlienku, že „sme v prekérnej situácii, do ktorej sme sa dostali vďaka svojim názorom a nepresnosťou. Navonok sa síce chválime vyspelosťou, technológiami či 21. storočím, no vypestovali sme si primitivizmus. Ako sa hovorí –˒švoňáme‘ si ho a prehlbujeme. Reagujeme primitívne a robíme primitívne veci. Moc sa stáva právom, morálka sa prispôsobuje cieľom. Šliapať po ľuďoch je dovolené a vďaka našim názorom sa to stáva tradíciou. Dosiahli sme dokonalosť absurdna.“
Pýtam sa však vás, milí naši čitatelia VITALITY, čo si myslíte?
Hovoríte, že neviete, čo si o tom myslieť?
Ale viete! Priatelia, všetci vieme, čo si máme myslieť, lebo poznáme pravdu vďaka navádzaciemu systému v nás. Spomínate? Už v minulosti sme ho spomínali na našich stránkach. Je to vnútorný pocit istoty. Presne ten, na ktorého spoznávaní sme pracovali desiatky rokov, a to až do súčasného bodu, kedy ho nielen cítime, ale už mnohí dokážeme v neho veriť. Preto dnes postupne a nenápadne, často ocitajúc sa mimo systému, prevraciame presvedčením a názormi hore nohami celý náš svet. Hoci to vyznieva, že ho prevraciame naruby, vraciame mu jeho odvrátenú tvár. Tvár, ktorá dovolí človeku použiť všetko dostupné, aby spoznal, čo je jemu, ľudstvu a Zemi samej prospešné. A to je skutočne výnimočné.
Erika Lamperová