Limbický zápis a emočná gramotnosť vo vzťahoch

Žena si vyberá muža

Poznáte tú situáciu? Žena je viditeľne emočne rozladená a všetci okolo to zaregistrujú, len muž vedľa nej sa správa, akoby si nič nevšimol. Svojím prístupom vytvára ešte väčšie dusno. Alebo sa snaží situáciu tzv. odľahčiť a byť vtipný, čo má rovnaký efekt ako ignorácia.

Prečo si muž nevie rady so ženou v emóciách?
Pretože mu v tej chvíli vládne strach. Tento strach je väčší ako láska k svojej vyvolenej. Niečo sa v ňom deje a sám poriadne nevie čo. Stráca pôdu pod nohami, nevie, čo robiť a najradšej by utiekol alebo tam nebol. Muž je podráždený alebo sa cíti zahnaný do kúta a nemôže ani zaútočiť, ani utiecť. Je nesvoj. Táto téma trápi mnoho párov. Muž sa cíti zodpovedný za stav milovanej ženy, za jej pohodlie a náladu. A ak sa ona necíti šťastná, tak sa on necíti úspešný. Je však omyl vnímať ženu ako svoj projekt.

Keď je žena nahnevaná alebo nespokojná, muž sa za to cíti zodpovedný

Limbický odtlačok môže riadiť myšlienky k tejto vnútornej otázke: Čo som zase urobil zle, že je nespokojná? Necíti sa úspěšný, niečo je zle. So svojou prehrou sa ťažko zmieruje a uzatvára sa do seba alebo sa tvári, že sa ho to netýka. Tento postoj súvisí s výchovou a limbickým odtlačkom. Keď bol muž malé dieťa, tak sa príliš skoro stretol so zodpovednosťou za emočné pohodlie svojich rodičov. Vyjadrovali to vety ako: Ty si ma ale nahneval. Kvôli tebe teraz nestihnem termín. Čo robíš? Nevieš sa správať? Pokazil si mi život… Niekedy tieto vety nie sú vyslovené, ale lietajú priestorom vo forme myšlienok, podfarbené potlačenými emóciami. Ich vibrácie dieťa jasne zachytáva a reaguje na ne.

Dieťa nie je vybavené na to, aby bolo zodpovedné za emócie kohokoľvek, nieto ešte za emočné blaho svojich „bohov – rodičov“

Preto je mladý muž – dieťa v tejto situácii vystavený skúške, v ktorej nemá šancu obstáť a zvíťaziť. Je odsúdený na prehru. To, čo je dieťa schopné v situácii, keď niečo nie je v poriadku, urobiť, je to, že vezme vinu na seba s presvedčením, že ono je zlé. Podľa psychiky dieťaťa nastane reakcia: vzdor, uzavretie sa, boj, útek. Alebo z každého trošku. V každom prípade v tejto atmosfére sa nikto zo zúčastnených necíti dobre a zdá sa, že nie je nik, kto by ju zrelo vyriešil láskou, pochopením a prijatím. Bohužiaľ, veľká väčšina rodičov nie sú dozreté bytosti a nemajú vyliečené svoje traumy, bolesti z detstva. Preto so svojím potomkom bojujú, čo dieťa nechápe a v rámci prežitia sa stavia do opozície alebo sa uzatvára do seba.

Vo vystresovaných situáciách ide o to, že rodičia prevalcujú pocity dieťaťa, prevezmú nad ním vládu a ono je vláčené svojou bezmocnosťou. Rodič sa súčasne cíti trápne, pretože domnienky velia, že rodič by si predsa mal vedieť vždy poradiť. Nervozita stúpa a pocity viny tiež. Takýto rodič nebol v detstve rešpektovaný a automaticky tak „naskakuje“ na prebraný vzorec „padajúcej vody“, kde sa to, čo z neho vychádza, zvezie na toho, kto je menší. V tomto prípade na dieťa. Je malé, bezbranné a závislé od rodiča. Veľa unesie, pretože musí, aby prežilo.

Nastáva situácia, ktorej chýba zdravá logika a pre ktorú dieťa nemôže byť zdravo formované a vedené pravdivo k sebaúcte. Rodičove vety podfarbené emóciami padajú na dieťa a ono nevie, čo s tým. Pred chvíľou si hopkalo vo svojom tempe za mamkou, ockom a zrazu naň kričia, aby sa netmolilo, že už toho majú dosť… Ale čoho má rodič dosť, je otázka, na ktorú v tej chvíli ani sám rodič nepozná odpoveď.

Dieťa miluje svojich rodičov bez podmienok a jediné, o čo mu do určitého veku ide, je potešiť ich

Dieťa sa teda snaží vyhovieť a urobiť veci správne, aby potešilo. Situácii však chýba zdravá logika a riešenie nemá. Postupom času sa preto otvorenosť dieťaťa mení na vzdor, zlosť a uzatvorenie sa. Vzdoruje, hnevá sa, uzatvára, vzpína, pretože jeho systém vie, že niečo nie je správne a potrebuje sa v mene prežitia od toho dištancovať. To vyvoláva ešte väčšiu agresiu rodiča a následne pocit viny na oboch stranách. Niekto urobil chybu. V podmienenom ponímaní je to vždy dieťa, kto sa mýli. Nie preto, že to tak je, ale preto, že koncept rodičovskej nadradenosti len málokedy dovolí, aby sa mýlil rodič. V strachu zo straty autority sa hádže vina na toho, kto je v hierarchii nižšie. Nelogický prístup, bohužiaľ, frekventovaný.

Následky „výchovného prístupu vina a trest“

Keď sa muž vo svojom detstve stretol s takýmto prístupom, potom mu v jeho dospelosti bude akýkoľvek spúšťač navodzovať automatické reakcie limbického systému tak, ako sa zapísali v detstve. Napríklad emócie partnerky ho budú hádzať priamo do chápadiel pocitov viny, pred ktorými sa bude snažiť utiecť.

Ak bol muž ako dieťa trestaný za chyby aj „nechyby“ a mal zo seba zlý pocit, tak sa v momente pocitu previnenia jeho energia zastaví a nepokračuje ďalej. Muž nie je schopný so situáciou niečo robiť. Aj keď sa od neho vyžaduje konanie, ktoré by náladu vylepšilo, nie je schopný oprieť sa sám o seba a konať. Jeho energia uviazla na území viny a neprúdi ďalej. Bariéra konceptu viny v ňom vytvorila energetickú membránu, zastavujúcu prúdenie, ako keď hrádza zastaví tečúcu vodu. Nemôže tiecť ďalej. V praxi sa toto uviaznutie prejavuje uzavretím sa, vypnutím, odtiahnutím sa, citovým chladom a neangažovanosťou. Z muža, ktorý tam bol prítomný, sa stáva neprítomná schránka bez opory a kontaktu. Je pohltený traumou a vo svojom uzavretí sa snaží prežiť „ohrozenie“.

Ako vznikla táto trauma a návyk vyhýbať sa emóciám, neísť veľmi pod povrch?

Tak, že bol zodpovedný za emočný stav svojej matky, otca vo veku, keď nemal šancu rozumieť, čo sa deje a o čo tu ide. Vzdal sa presile v mene prežitia. Rovnako tak sa vzdáva „presile“ partnerkiných emócií, len aby bol „pokoj“ – reakcia dieťaťa v tele dospelého človeka.

Limbický zápis určuje, ako sa zachováme

Buď sa stavidlá zdvihnú prácou na sebe, alebo sa napätie hromadí a treba veľký impulz či dostatočne dlhú dobu iritácie, než sa hrádza emócie preleje. Potom je zrazu v hre hádka, výbuchy, odcudzenie sa… Ale! To, čo sa prejavuje, je len voda na hladine hrádze. Mnoho pocitov je uviaznutých v priehrade a adekvátnym spôsobom treba do hĺbky pracovať na ich uvoľnení a vyliečení. Neadekvátne reakcie tak postupne nahrádza racionálny a láskavý prístup.
Tento príklad uvádzam na príbehu muža, ale vyskytuje sa aj u žien.

Žena v emóciách potrebuje cítiť prijatie

Jej samotnej nie je príjemné to, čo sa z nej rinie. Veľkou oporou je pre ženu akceptácia. Ako taká akceptácia vyzerá? Jednoducho povedané – je to stav, kde absentuje posudzovanie, názory, prípadne kritika. Stav, kde sa môže diať to, čo sa práve deje a dôjsť do úspešného konca. Keď sa partner a okolie, ktoré je prítomné, nepostaví do úlohy sudcu vyjadrujúceho sa k adekvátnosti ženinej reakcie. Zostávajú fakty, nepodfarbujú sa a neposudzujú. Prijímanie vyžaduje odvahu a vyliečené traumy z detstva. Ľudia vnútorne zazlievajú druhým to, čo si sami nedovolia, kam „nedosiahnu“. Závisť je hnací motor ku kritike. Niekto má viac pozornosti, úspechu, krásy, lásky, spokojnosti… A filter emočných zranení podfarbuje obraz úspechu ostatných.

S každým mužom sa otvára nový svet

Žena si vyberá ten svet, v ktorom je jej najlepšie. Žena si vyberá muža, ktorý prirodzene podporuje jej harmóniu. Muža, s ktorým cíti prirodzený súlad, ktorý rozvíjajú obaja v partnerstve vedomými krokmi. Tak vzniká krásny vzťah s prirodzene pevnými základmi. Pripodobniť sa to dá výberu miesta na stavbu domu. Sú miesta vhodné na stavbu hlineného, tehlového alebo dreveného domu. Prostredie udáva možnosti a tie je potrebné rešpektovať. Dajú sa upravovať, ale len do istej miery. Prostredie udáva kvalitu žitia. Tá sa líši v domčeku pri pláži, v chate vo vysokých horách, studenej doline alebo blízko rušnej cesty. Preferencie miesta vychádzajú z prirodzenej inklinácie k podmienkam. Niekto miluje slnko a more, niekto hory, sneh a niekto ako ja oboje.

Je dôležité, aby si žena vybrala správne

Kvalita jej života sa odvíja od prostredia, ktoré sama formuje. Dva rozdielne prístupy tvoria rozdielne kvality života: vybrať si muža, a potom meniť svet, ktorý on ponúka alebo vybrať si muža, ctiť jeho svet a rozvíjať svet, v ktorom je obom krásne. Je potrebné, aby svet, ktorý muž ponúka, čo najviac odrážal samotnú ženu, jej túžby, sny a dušu. Ženský element posúva veci dopredu, vylepšuje a mení ich.