Obľúbenou metódou veštenia, známou už v staroveku, bolo veštenie z olova alebo z vosku, ktorý sa roztopený lial do vody. Voda ako životodarná a očistná tekutina mala v mágii osobitne významné postavenie. Ďalší živel – oheň – slúžil na roztavenie hmoty. Pomocou magického úkonu vznikal nový tvar, išlo teda o rovnakú činnosť ako v prírode, kde pôsobením energie na hmotu za pomoci vody vzniká celá naša živá príroda. V tomto prípade vznikal objekt rôznych tvarov, z ktorého sa veštili minulé aj bud . . .