Vo vzťahu môžeš mať len to, čo si sám dovolíš

Doba, ktorú žijeme, sa dotýka aj našich partnerských vzťahov. Naši predkovia vstupovali do manželstva často podľa vopred určených dohôd, podľa postavenia, majetku, zachovania rodu, naši starí a prastarí rodičia čelili vojnám. Trápilo ich, kam zložiť hlavu a ako nakŕmiť svoje deti. Naši rodičia zas budovali socialistickú vlasť.
Snažili sa z rozkvetu po vojnách vybudovať fungujúcu spoločnosť. Bolo kde bývať, bolo čo jesť, dbalo sa na to, ako byť plnohodnotným členom socialistickej vlasti, deti po pôrode oddelili v pôrodnici od matky, potom nasledovali jasle, škôlka, začlenenie sa do spoločnosti. Podstatné bolo stať sa úspešným pracovníkom vtedajšej modernej doby.

Našich rodičov po šťastnej svadbe, väčšinou už slobodne zvoleného partnera, po pridelení bytu a úspešnom začlenení sa do „prekvitajúcej“ spoločnosti prekvapilo, že ich vzťahy neboli šťastné a harmonické ako na plagátoch, v televízoroch a časopisoch. 

Chceli mať pekné vzťahy, ale nevedeli, ako na to. Mnohí z nich boli poznačení hlbokými traumami, traumami svojich rodičov, v rodinách bol častý nástroj riešenia problémov alkohol, muži pili, ženy priberali a neraz skončili chorí a nešťastní. O nejakých rodových vzorcoch a emočnej záťaži vnútorného dieťaťa nebolo ešte ani chýru, ani slychu. Nevedeli, ako naložiť s úzkosťou, ťažobou, agresivitou, a hlavne netušili, odkiaľ pramení. Točili sa tak v kódoch sebaobviňovania, obviňovania, viny a sebaľútosti. Často bola jediným nástrojom komunikácie a dosiahnutie niečoho na čom im záležalo citová manipulácia a emočné alebo sexuálne vydieranie.

Dnešná generácia po prebudení sa v roku 2000, vlnou po roku 2012 a extrémne mnoho prebudených kovid obdobím má úplne nové možnosti, ako pracovať na našich vzťahoch. Začíname rozumieť rodovým záťažiam, jasne vidíme, aké vzorce opakujeme po rodičoch, a prečo cítime vo vnútri bolesť. Bolesť v prítomnosti, keď na ňu často nie je tu a teraz pádny dôvod.
Prečo mamička po normálnom rešpektujúcom pôrode pociťuje silnú úzkosť? Prečo žena, ktorá konečne stretne toho pravého, pociťuje odpor k milovaniu? Prečo muž, ktorý miluje svoju rodinu, uniká k práci, športu alebo mobilu? Prečo žena, ktorá má podporu svojho muža, nedokáže nájsť, čo ju baví? Prečo rodič, ktorý miluje svoje deti, chytá amok, keď vystrájajú?

Konečne nastal čas pochopenia. Uvedomenia si, že emócie a pocity, ktoré v prítomnosti cítime ako zaťažujúce, pramenia z minulosti. Zákon príťažlivosti do nášho života nepritiahne nič, čo by v nás už pred tým nebolo. Človek, ktorý má zdravú sebahodnotu, si nikdy nepritiahne partnera, ktorý by mu ubližoval alebo ho ponižoval.

Je čas pochopiť, že nie je dôvod viniť seba alebo partnera za to, že cítime, čo cítime. Nastal čas, keď má človek konečne priestor vyliečiť vzťah k sebe samému, vzťahy vo svojej rodine a manželstve. Je tu priestor porozumieť našim emóciám, pozorovať samých seba a uzrieť vzorce, v ktorých sa cyklíme. Je tu priestor rozhodnúť sa nepokračovať v starých nefunkčných a dokonca deštrukčných vzorcoch vzťahov. Môžeme objavovať a tvoriť nové kódy vzťahov, v ktorých je nám dobre a sú nastavené podľa toho, ako chceme žiť. Vo vzťahoch práve prebieha totálny rozpad ega. Vyliečiť svoj vzťah môžeš skrz silu prítomnosti.

Nové generácia sa už rodí v zdravej sebadôvere a sile.

Staré kódy vzťahov boli o kódoch nerovnováhy. O kódoch obete a tyrana, o manipulácii, citovom vydieraní, o súťaži, boji, porovnávaní sa, o mlčaní, kričaní, obviňovaní, samote, agresivite, útlaku, odcudzení, odmietaní a podobne. 

Nové kódy sú o spolupráci, ochote porozumieť si, o otvorení sa vo svojich zraneniach, o zdieľaní spoločných radostí, o rovnováhe prijímania a dávania. O ochote oboch partnerov rozvíjať sa a komunikovať. O vzájomnej podpore a úcte. O hľadaní ciest k sebe.
My, ktorých nás rok 2012 zasiahol v manželstvách, sme museli prepisovať bolestivé vzorce za pochodu. Niektorí sme sa rozviedli a niektorí prešli do nových kódov spoločne, s pôvodným partnerom.

Naša práve dospievajúca generácia už nevstupuje do manželstiev pod tlakom veku a spoločenských nastavení. Rozpoznáva svoje vzorce a pracuje na sebe už pred založením rodiny. Často naši mladí vstupujú do vzťahov vedome a budujú vzťahy ako rovnocenné bytosti, kde už od začiatku niet obete a niet tyrana. Už nie z nevedomia seba, z ilúzie o tom druhom. Začínajú budovať svoje vzťahy na nových kódoch, ktoré sú založené v prvom rade na otvorenej pocitovej komunikácii, vzájomnej úcte, bez privlastňovania si toho druhého a bez citovej manipulácie. 

O to sa teraz snažíme všetci starí, starší, mladí. Tí mladší a naši najmladší, ako vidíme, už budú stavať svoje vzťahy na úplne iných základoch. Na základoch, ktoré tvoríme aj my práve našimi prepismi v rodoch, ktoré dennodenne našimi krokmi utvárame. Zároveň môžeme pozorovať, že najnovšia generácia sa už rodí v plne zdravej sebadôvere a sile, ktorá je prakticky z von nenarušiteľná. Sú to bytosti, ktoré čakajú úplne iné výzvy doby, ktorá na nich čaká.

Manželia Mab Junga a Igor Miháľ pracujú s ľuďmi skrz terapie, prednášky a semináre najčastejšie v oblasti partnerských vzťahov a sexuality. Sú tvorcami komunikačnej metódy hĺbková pocitová komunikácia, ktorá pomáha párom aj rodinám komunikovať o náročných a citlivých témach za účelom hlbšieho spojenia medzi ľuďmi vo vzťahu a intimite.

www.novekodyvztahov.sk

Tags: No tags

Comments are closed.