Ako u teba započala cesta tvorenia?

Moja cesta tvorenia prišla tak nejako sama. Som spoluzakladateľ O. Z. Kensin-tachi, ktoré sa zaoberá japonskou históriou. Práve záujem o Japonsko a jeho kultúru ma priviedol k tvoreniu. Japonsko je totiž jedna z krajín, kde sa tento druh materiálu nachádza.

Techniku spracovania si objavoval sám alebo si mal učiteľa?

Mám kúpených zopár kníh v anglickom jazyku, kde je veľa obrázkov (smiech), a v samovzdelávaní mi, samozrejme, pomohol internet. Žiaľ, nemal som možnosť od nikoho sa učiť, všetko bola cesta pokus – omyl.

Môžeš prezradiť kúsok know how?

Myslím, že je lepšie raz vidieť, ako dvakrát počuť. Veľmi rád niekedy urobím workshop, na ktorom budú ľudia naživo vidieť, akým spôsobom k danému materiálu pristupujem, dajú mi konkrétne otázky a dostanú odpovede, ktoré som získal v procese objavovania a tvorenia.

Z akého druhu tekvíc robíš misky?

Typov tekvíc je viac, všetky sú špecifické, ideálne na využitie podľa svojho tvaru, toho, ako rastú. Pre všetky je jeden a ten istý názov – lagenária, t. j. indická uhorka. Slovenský preklad je fľaškovec obyčajný. Názov je odvodený práve od využitia plodov tekvice v tvare hrušky. Robili sa z nich fľašky, ktoré sú dnes už ikonické. 

Je potrebné plody špeciálne skladovať?

Uskladnené musia byť v suchých a nie veľmi chladných podmienkach. V týchto mesiacoch, keď príde chladné a daždivé počasie, ich treba zostrihať a zavesiť napríklad do dielne, aby na ne nepršalo, aby ich neskôr nepotrhal mráz. Nie je to nič komplikované.

Tvoríš aj pre konkrétneho človeka na prianie?

Tvorím viac-menej pre svoje potešenie, skôr predávam semienka z tekvíc, nech si ich ľudia sami zasadia. Pretože je to síce len tekvica, ale čakám na ňu pol roka, kým narastie, a ďalšieho pol roka, kým vyschne. Takže viac-menej chcem, aby si to ľudia sami vyskúšali.

Máš svoje obľúbené kúsky, s ktorými by si sa ťažko lúčil?

Myslím, že každá fľaška hruškového tvaru, z ktorej musíte vyčistiť celé vnútro cez 1 až 2 cm dierku, vám za ten čas, kým ju čistíte, prirastie k srdcu. Takže s ktoroukoľvek fľaškou sa mi ťažko lúči.

V čom vnímaš jedinečnosť tvojej tvorby?

Moja tvorba nie je ničím jedinečná, jedinečnosť sa skrýva v samotnom dlhodobom procese – začať a dokončiť misku alebo nádobu, ktorej tekvica ten tvar ponúka. Pretože trpezlivosť je vlastnosť, ktorá nám chýba, a čas je to, čo nemáme.

Tvoj obľúbený spôsob „dobíjania bateriek“?

Moje dobitie bateriek alebo taký reset je pre mňa byť celý deň v dielničke a niečo si kutiť. Nemusí to byť tvorba tekvice, ale aj práca s drevom. Ale zas na druhej strane, aj tekvica za pol roka zdrevnatie.

Keby si mohol svoj vnútorný svet popísať ako krajinu, aká by bola, ako by vyzerala, koho a čo by sme v nej mohli vidieť a stretnúť?

Určite by sme sa presunuli takých 400 rokov naspäť, do krajiny, kde by sme necítili zásah strojov, ktoré nám síce pomáhajú, ale často dokážu ľudskú silu a ľudský faktor ako taký, nahradiť. Kde je veľa lesov a lúk, lesných a hospodárskych zvierat, kde jediná rýchla preprava sú kone a kde si chlap s chlapom musí vyriešiť spor mečom.

Inšpiruj i nás – tvoja obľúbená kniha, film a rozprávková postava.

Naposledy som si kúpil pekne ilustrovanú knihu Tajomstvo čaju, myslím, že veľmi aktuálne na toto obdobie. Film – jednoznačne Posledný samuraj, rozprávková postava – animované filmy sú pre mňa vždy aktuálne, naj Scooby Doo a Pokémoni.
Ďakujem, Steve, a prajem krásne dni.
Aj ja vám prajem krásne dni a nech sa vám všetkým darí.