Marie Heralecká, www.umarusky.com
Rozhodli sme sa opäť uverejniť nestarnúci pohľad Marie Hereleckej a jej princípov sofioterapie, pretože táto múdrosť nestráca kvalitu ani časom. Ďakujeme, Maruška.
Zdravý a plnohodnotný spánok je nesmierne dôležitý pre každého z nás. Zdravý spánok je aj v lekárskych kruhoch považovaný za základ zdravia celého organizmu, nielen fyzického, ale predovšetkým psychického zdravia. Stačí zopár prebdených nocí a zúfalstvo je na svete. Rovnako ako nedostatok spánku nás vyčerpáva nekvalitný spánok, plný zlých snov a desov, z ktorého sa budíme s krikom, mnohokrát veľmi ťažko znovu zaspávame plní strachu, čo nás ešte v spánku čaká…
V súčasnosti je k dispozícii mnoho zdrojov, ktoré ponúkajú výklady snov, osvojenie metód na tzv. vedomé snívanie, vďaka ktorému nachádzame vysvetlenie obsahu sna a sme schopní prijať vnútorný program, ako vedome so snom pracovať. Toho sme však schopní až od určitého veku, keď dokážeme uchopiť metodiku práce so snami. Avšak často zažívame skúsenosti desivých nočných prežívaní práve s našimi deťmi a každého rodiča trápi, keď nevie, ako dieťaťu pomôcť. Nevedomí rodičia v takomto prípade dieťaťu vysvetľujú nezmyselnosť desivých snov a snažia sa ho „vyliečiť“ presviedčaním, že nočné obrázky sú iba fikcia a to, čo videlo, reálne neexistuje. Ak sa to dieťaťu povie citlivo, s láskou a pochopením, môžu sa nepríjemné nočné zážitky u dieťaťa prerušiť. Ak je však rodič necitlivý a nechápe symboliku posolstva snov, môže spôsobiť dieťaťu hlbšiu traumu. Bod, na ktorý by sme nemali zabúdať, by totiž malo byť pochopenie rodičov, že sen môže bezprostredne súvisieť s ich vlastným nepochopením, na ktoré sa dieťa snaží svojím „nočným utrpením“ poukázať. Preto rodičia, ktorí sú vedomí a chápu súvislosti, majú príležitosť svojim deťom rýchlo pomôcť prežívať pokojný spánok. Ako teda deťom pomôžeme?
V prvom rade musíme dieťa trpezlivo vypočuť a podľa obsahu sna analyzovať, aké situácie alebo zážitky zanechali záporný záznam v podvedomí dieťaťa alebo podvedomí rodičov, ktorí sú s deťmi prepojení a dieťa ich záporné spomienky „načíta“ do svojho podvedomia a zrkadlí tak rodičom ich nevyriešené či neodstránené negácie. U veľmi malých detí, ktoré ešte nevedia hovoriť, musíme použiť metódu testovania a spolu s terapeutom postupovať tak, ako uvádzam vo svojich skúsenostiach z praxe.
Jedna z ukážok riešenia „nočného desu“ starších detí je príbeh osemročného Marka. Rodičia za mnou prišli s otázkou, čo môže znamenať neustále sa opakujúci, obsahovo identický sen ich chlapca. Vo sne sa Marek vždy ocitne vo vojne spoločne so svojím otcom, ktorému chce zúfalo pomôcť, pretože mu niekto mieri zbraňou na hlavu. Otec však o tomto nebezpečenstve nevie a Marek prežíva hrôzu z toho, že otcovi nedokáže pomôcť, pretože ho nepočuje. Marek teda začne zo sna kričať od hrôzy a po precitnutí dlho ľútostivo plače. Rozbor sna som začala otázkou, s čím alebo s kým otec bojuje? Pomohlo nám testovanie, pri ktorom sme sa vrátili k nedoriešenému problému – konflikt otca s jeho vlastným otcom (dedkom), ktorý sa dá pomenovať ako boj, vojna, v ktorej otec nevidí a nepočuje, že sa nedá vyhrať, že názory a postoje otca nezmení, má ich iba prijať, svojmu otcovi odpustiť a prestať bojovať. Obrazom nevedomosti otca je zbraň, ktorou si v podstate on sám mieri na hlavu ako na zdroj nesprávnych, kritických myšlienok. Pri ďalšom rozhovore bolo zrejmé, že počas návštevy u dedka Marek prejavoval snahu o uzmierenie otca s dedkom, tá však nebola vypočutá. Otec sa konečne stretol tvárou v tvár so svojím vlastným nepochopením, ktoré mu syn zrkadlil a konečne bol schopný prijať svojho otca a odpustiť mu. Po rozbore sna a po vedomom oddelení chlapca od otcovho problému sa sen už nikdy neopakoval a Marek už pokojne spával.
Ďalšie príbehy spadajú do oblasti desov malých detí, ktorým je možné pomôcť jedine pomocou otestovania pravdepodobných príčin a následným odstránením záporných spomienok – spúšťačov nočného plaču.
Príbeh: Nočné desy I
Prichádzajú rodičia s päťročným chlapcom v pestúnskej starostlivosti, ktorého majú dva roky a po celú dobu denne kričí zo spánku, pritom okolo seba kope a s niekým sa akoby bije. Niekedy to býva aj viackrát za noc. „Už sme zúfalí, nepomáhajú ani lieky na upokojenie, ani keď s nami spí v manželskej posteli, ba vtedy je to dokonca ešte horšie. Nikto nám nie je schopný poradiť a my sme už v koncoch, neustále nevyspatí a unavení.“ Testujeme časové určenie príčiny – je to prenatálny vývoj (asi 6. – 9. mesiac), potom ešte prvý rok života a mizne zhruba v období, keď bol odobraný biologickým rodičom. V tomto prípade teda nepomôže rozhovor s pestúnmi a ich spätná väzba. Nepoznajú presne pomery v pôvodnej rodine. Je potrebné otestovanie podľa vopred nachystaných predlôh negatívnych pocitov a zoznamu možností neuspokojených potrieb dieťaťa.
Otestované: nesplnená potreba rešpektovania autority dieťaťa.
Pocity: ohrozený, vyľakaný, dotknutý, nepovšimnutý, v strachu zo straty bezpečia, pokoja, nehy a vľúdnosti.
Ďalšia testovacia otázka (podľa mnohých skúseností z praxe): „Je teda príčinou stres vzniknutý nadmerným a nešetrným pohlavným stykom v závere tehotenstva a v tvojej blízkosti v dobe po narodení?“ Podvedomie chlapca odpovedá: „Áno, áno, áno…!!!“ Rodičia prekvapene mlčia, až napokon otec – pestún reaguje, že to by predsa museli zo spánku kričať všetky deti. Nie, úplne všetky nie, ale ak rodičia nepoznajú mieru, matka nie je pocitovo spojená s dieťaťom a napríklad pod vplyvom drog a alkoholu (ako to pravdepodobne bolo u týchto rodičov), nadmerný, ale i vulgárne vykonávaný sex počas tretieho trimestra prenatálneho vývoja zanecháva záporný pocitový záznam. Telo matky je v tejto dobe domovom ich dieťatka a z tohto dôvodu môže nastať takzvaná alergia na sexuálny akt. Ďalšia, tentoraz intímna otázka pre pestúnov: „Ako často sa vám od prevzatia Martinka podarilo v pokoji a krásne sa pomilovať bez toho, aby kričal zo spánku?“ Okamžitá prudká reakcia pestúna je potvrdením príčiny: „No to ste teda trafili do čierneho. Za tie dva roky azda ani raz. Najhoršie však je, že stačí, aby som na to pomyslel – a už kričí! Väčšinou ma i prejde chuť. To je náš ‚kazišuk‘. Preboha! Ale máme ho radi, to tak bude navždy? My už predsa nezmeníme a nevrátime to, čo sa stalo!“ A nasledujú nadávky na pôvodných rodičov. Áno, to čo sa stalo, nezmeníme, ale môžeme zmeniť spomienky na tieto udalosti v podvedomí dieťaťa. Môžeme spoločne prehodnotiť, transformovať záporné záznamy na kladné. Hlavne odpustiť jeho rodičom. Pestún reagoval slovami: „Tak to mu teda odpustím tak, že až ho nájdem, rozbijem mu hubu a dobijem ho tak, že sa nezdvihne zo zeme, mrcha jedna.“ Tak takto by sme malému Martinkovi vôbec nepomohli, naopak, pribudla by ďalšia negácia a konfliktné frekvencie by sa opäť ukladali v jeho bunkovej pamäti. Výsledkom tohto mnohohodinového sedenia bolo, že Martinko zo spánku už nikdy nezaplakal. Náhradní rodičia ešte mnoho rokov ospevovali túto terapiu a hovorili o tom ako o zázračnom vyliečení. Bolo to pre nich prvé stretnutie s alternatívou, ale zďaleka nie posledné. Vďaka ich skúsenosti prišlo na ich odporúčanie mnoho ďalších pestúnov s nepochopiteľnými príznakmi a poruchami, ktoré sa odstraňovali rovnako ako táto porucha spánku.
Postup riešenia, veľmi všeobecný a stručný, je nasledujúci:
Odpustenie pôvodným rodičom. Nie je to vždy jednoduché. Mnohým náhradným rodičom je nutné vysvetliť a priblížiť zákony karmy a zmysel a cieľ utrpenia, ktoré druhým spôsobujeme, aby si týmto spôsobom odžili to, čo sami spôsobovali iným. Pestúni si predstavia, že sú „tými“ rodičmi, ktorí ubližovali, pretože dieťa väčšinou zmaže rozdiel – biologickí rodičia, vychovávateľky v detskom domove, pestúni. Faktom zostáva rodič – autorita a ten sa s ním zmieruje, žiada o odpustenie (u malých detí v myšlienkach – v podvedomí). A vkladáme dieťaťu myšlienku, že ono samo spolu s nami ďakuje za možnosť odžiť si svoje karmické záťaže, nech už boli akékoľvek a vedome odpúšťa, pretože „každé zlo je na niečo dobré“. U väčších detí sa odpustenie robí v premyslenom rozhovore vedenom najlepšie spolu s terapeutom podľa úrovne a veku dieťaťa. Doplnením býva niektorá z metód vyrovnávania prietoku energie v meridiánoch, aby došlo k odblokovaniu (rôzne cviky, kombinácie ťukania s afirmáciami, liečenie kresbou a i.). V prípade odstránenia tráum, ktoré si dieťa nepamätá a pôvodní rodičia nie sú k dispozícii, je vhodné vyjadriť počiatočný stav percentuálne, koľko bolo daným zážitkom vytvorenej negatívnej a koľko pozitívnej energie. Potom pri prehodnocovaní testovať výsledok. Je to spoľahlivá kontrola priebehu terapie.
Príbeh: Nočné desy II
Malý má dnes pol roka, má krásnu detskú izbičku a k dnešnému polvýročiu dostal nové hračky a vybavenie do izbičky. Matka, osemnásťročná Denisa, sedí a pozoruje, ako zaspáva. Má slzy v očiach, je dojatá z tej krásy a vyjadruje v duchu svojim pestúnom vďačnosť za to, že môže byť v tejto rodine. Obaja aj s Davidkom sú v náhradnej starostlivosti (matka Denisa od štrnástich rokov po ťažkom detstve v sociálne slabom prostredí s patologickými javmi). Teraz študuje na strednej škole a pestúnka zostala doma na MD, aby mohla Denisa aj naďalej študovať. Na druhý deň je matka Denisa nešťastná, netuší, čo sa s Davidkom stalo. Celú noc sa budil a kričal bez zjavnej príčiny, ťažko zaspával a poplakával. Denisa prišla zo školy až podvečer a na nočný plač zabudla. Ďalší deň to však bolo ešte horšie, ráno prosila, aby sme zistili, čo sa stalo, kde je príčina, že takto kričí. Horúčku síce nemá, ale možno ho niečo bolí. Hľadáme príčinu. Celých sto percent pochádza z podvedomia matky a spúšťačom je večer – deň oslavy pol roku veku Davidka, čo bolo pred dvomi dňami. Testovaním sa ďalej zistilo, že sa to netýka jeho pocitov alebo spomienok. Denisa popisuje, na čo v ten večer myslela. Priznáva, že si chcela spomenúť na svoje detstvo, na dobu, keď mala asi pol roka, aké pocity zažívala. Avšak, ako je to u detí z ťažkého sociálneho prostredia časté, vytlačia väčšinu negatívnych spomienok z pamäte a do nie príliš svetlej minulosti sa nevracajú. Z tohto dôvodu si nemohla Denisa na nič spomenúť aj napriek tomu, že veľmi chcela. Malý Davidko iba zrkadlil pocity a spomienky, na ktoré si matka chcela spomenúť a boli uložené hlboko v podvedomí. Nevedome ich načítal, rovnako ako všetky deti vnímajú nielen vedomé spomienky rodičov, ale zároveň načítajú aj ich záznamy z podvedomia.
Riešenie: Denisa prehodnotila svoje staré spomienky, nech už sú akékoľvek, prijíma ich ako dôležitú súčasť svojho vývoja, ako prežitie si karmických záťaží za minulé životy. Poďakovala svojej biologickej matke za plnenie negatívnej úlohy v jej živote, ktorú si samotná Denisa vybrala do tohto života. Obalila ju aj všetky situácie s ňou spojené svetlom, pochopením, láskou a poznaním. Otcovi poďakovala za pomoc v kritických konfliktných chvíľach a situáciách, keď ju matka ohrozovala. Zároveň spätne poďakovala za zvolenie na odňatie z rodiny sociálnym odborom. Nutná bola kontrola pomocou testovania. Zo sto percent negatívnej energie bolo nula percent, k pár percentám pozitívnej energie pribudlo niekoľko pozitívnych spomienok na otca, ktoré tak dlho „oslavovala“, až dovŕšila sto percent pozitívnej energie. Následne aj pochopenie karmy a radosť, že už môže žiť šťastne, študovať, že má skvelú a milujúcu rodinu, po ktorej vždy túžila! Oslobodila Davidka od negácií, dodala mu pocit bezpečia, pokoja, lásky, ochrany a radosti. Ďalšiu noc už opäť spinkal pokojne a ráno sa budil veselý a usmiaty.
