Koreňoslovie prináša poznanie skutočnosti – a čo je to vlastne poznanie? Je to niečo, čo poznám. No dovoľme si ísť ešte hlbšie. Znanie je niečo, čo je nám známe. Niečo, čo je skutočne prirodzené nám všetkým. Je nám to jasné. Môže to byť pocit, vedomosť, vnem, vhľad, pochopenie či vedenie toho, čo vlastne život je a ako je zažívaný. Je to jasné uchopenie toho, čo viem, že tak je. 

Je tam však aj zakopaný pes. Stáva sa, že si ľudia myslia, že niečo vedia, a majú dojem, že vedia všetko. To ich dáva na slepú uličku z dôvodu ich veľkej malosti. Ego sa stalo pánom situácie a ovládlo ich vedomie. V takomto prípade môže prísť pád a daná bytosť bude musieť prehodnotiť vlastnú dokonalosť. Ak si to uvedomí, nastane opäť prirodzená spolupráca s celkom – vedomým, ktoré posúva hranice ega – osobnosti k vyššiemu vedomiu a spolupráce. 

Svet, v ktorom žijeme, má určité pravidlá. Ak podľa nich žijeme, tak sa nám darí. Zažívame takzvaný súlad a súhru so všetkým, čo robíme a s kým sa stretávame. Jednoducho sme šťastní. Tieto pravidlá boli dávno zapísané vo vesmírnych a pozemských zákonoch. Boli, sú a budú tu stále, kým ich samotný stvoriteľ neprepíše a nezmení. Riadime sa nimi takpovediac intuitívne a nasledujeme vnútorné volania a popudy našich zmyslom aj nadzmyslov. Sú to pre nás rôzne myšlienky, sny, vnútorné obrazy a inšpirácie, ktoré používame na konanie v každodennej skutočnosti. Pokiaľ máme všetky tieto vnemy správne uchopené, vieme, čo kedy vytvoriť alebo prepustiť. 

V prípade, ak tieto pravidlá nepoznáme a máme dojem, že svet je poskladaný z rôznych náhod či nevysvetliteľných okolností, tak je náš život spleťou nedokonalosti a za všetko môže niekto iný, niekto neznámy. V takom prípade nežijeme v súlade so skutočnosťou a život nám to dáva patrične najavo. Nedarí sa nám, máme rôzne choroby a vzťahy, v ktorých sa nachádzame, sú toxické, závislé a celkovo sa cítime unavení a vyčerpaní. 

Ako z toho von? Ako môžem porozumieť skutočnosti, aby sa môj život zlepšil?

Predstavme si skutočnosť – život ako veľké ihrisko. Naozaj obrovské s rozmermi nášho vesmíru a ešte omnoho väčšie. Je pre našu myseľ takmer nepredstaviteľné, ale dovoľme si to aspoň na chvíľku. V tomto ihrisku života má všetko svoje miesto. Vesmír sa točí v pravidelnom cykle. Planéty obiehajú vôkol centrálneho slnka každého vesmíru. Na každej planéte existujú prírodné pravidlá, ktoré podliehajú cyklom danej planéty. Striedajú sa tam dni a noci podľa toho, aká je veľká planéta a koľko má pri sebe mesiacov. Na každej planéte žijú bytosti, ktoré je obývajú a rozvíjajú sa tam. Každá bytosť žije svoj život, v ktorom sa učí pravidlá danej planéty a okolia, v ktorom sa nachádza. Spravuje svoje telo, myseľ a vzťahy. Rozhoduje sa slobodne alebo podľa pravidiel spoločnosti, v ktorej žije. 

Ak uveríme tejto hre, môžeme ju jasne uchopiť a učiť sa jej pravidlá, ktoré nám môžu život skvalitňovať. V prípade, ak nám niektoré pravidlá a zákony nevoňajú a nesúhlasíme s nimi, môže sa stať, že začneme aplikovať nové myšlienky a pravidlá, ktoré nám život zlepšia a prinesú väčšiu radosť a šťastie. V tomto prípade to môže byť súčasťou evolúcie a napredovania danej skutočnosti, ktorej už nedáva zmysel pokračovať v starom spôsobe života. 

Rozpoznanie skutočnosti je spojené s princípmi života samotného, v ktorom spravujeme telo. Staráme sa o jeho vitalitu, výživu, zdravie. Spravujeme svoju myseľ, ktorú používame ako tvorivý nástroj, ktorý je prepojený s telom, ktoré dané myšlienky vykonáva a činí. Spravujeme svoje vzťahy – city, ktoré spolutvoríme a rozvíjame. Nasledujeme tvorivé vedomie – ducha, ktorý je prepojený s celou vesmírnou hrou a chápe dokonale a perfektne, ako veci fungujú. Vie, čo a kedy treba presunúť, vytvoriť či prepustiť. V prepojení s týmito jednoduchými princípmi žijeme a poznáme skutočnosť v danom dianí a žití. 

Prečo potrebujeme rozpoznávať našu skutočnosť a vzorce?

Odpoveď je jednoduchá. Preto, aby sme boli šťastní, zdraví a žili v hojnosti všetkého, čo nám život dáva a prináša. Šťastie nechápme ako euforický stav, ale ako súlad a súhru každodenných okolností a diania, ktoré zažívame. Pociťujeme nadšenie, radosť a láskavú tvorbu s tým, kto sme, a s kým tvoríme. Hojnosť vnímame ako dostatok všetkého, čo potrebujeme na to, aby sme tento šťastný stav žili plnohodnotne a naozaj pravdivo a skutočne. Zdravie je len skúška správnosti nastavenia našej mysle a nasledovania tvorivého vedomia – ducha. 

Môžeme to tiež brať ako obrovské dobrodružstvo, ktoré nám skutočnosť dáva. To, aké skutky si budeme vyberať, je na nás. Záleží, ktorému myšlienkovému konceptu uveríme, a ten sa postupne snažíme vkladať do každodenného života. Či si vyberieme koncept kresťana, budhistu, moslima, či ateistu. Sme stále pod vplyvom toho, čomu veríme. Viera v daný koncept sa stáva naším každodenným chlebíkom a tak potom vyzerá aj náš život. Aj preto je dôležité rozpoznávať skutočnosť a všímať si vlastné myšlienky a konanie, či je naozaj v súlade s tým, čo vo svojom vnútri vnímame a cítime, že je presne tak, ako si to prajeme. 

Dobrodružstvo môže prinášať nové obzory, postoje a vhľady, ktoré nám život zlepšujú alebo menia. Bez výčitiek a obmedzení. Veď život je zmena, tak prečo sa jej báť alebo sa jej strániť? Je dôležité vedieť, že práve ego – osobnosť vytvorená našou pozornosťou – je zvyknuté na dané myšlienkové koncepty a konanie. No jedine my to vieme odhaliť a následne zmeniť, prípadne kráčať ďalej, ak je to v súlade s našou skutočnosťou, ktorú chceme šťastne žiť. 

Čo je zámerom a výstupom tohto prístupu?

Výstupom je zlepšenie kvality života a pochopenie hlbšieho zmyslu našej existencie a poznanie seba samého. Pre niektorých z nás to môže byť nepochopiteľné, veď sa celý život poznáme. Vieme, kto sme, alebo si to aspoň myslíme a v tom je ten háčik. Stali sme sa obeťami vlastných konceptov a dogiem, ktoré považujeme za pevnosť, v ktorej si hovieme a nechceme z nech vyjsť. No naše vedomie nás posúva, neustále a nekonečne. Ukazuje nám nové možnosti a je len na nás, či sa im budeme najprv snažiť porozumieť a následne pochopiť a zaradiť do života. Vedomie netlačí, nechce ani nemusí. Ono bude stále existovať, či tu naše ego bude alebo nie. Je na nás rozpoznávať veci, ktoré nám môžu zlepšiť vzťahy, prácu, prostredie… Zmenou postoja k danému problému, chybe nastáva uvedomenie a patričné vyslobodenie. Tak sa dejú takzvané zázraky, ktoré sú skryté nášmu zraku a predsa sú stále skutočnosti viditeľné. 

Chvíľku to trvá, kým nastane zmena, ale určite to stojí za to. Pozrieť sa do Pandorinej skrinky, tajomstva života. 

Kde mám začať? Ako sa na to ide prakticky? 

Stalo sa. Už len tým, že čítate tento článok, ste súčasťou vlastného plnohodnotného rozpoznávania skutočnosti. Ono sa z toho nedá utiecť. Život tu bude stále. Záleží len na nás, ako sa oň budeme starať. Či budeme podporovať vo svojom živote strach, agresiu, boje, drámu, smútok a či apatiu. Alebo vykročíme na zmenu a budeme hľadať, ako môžeme svoj život žiť lepšie. Každým dňom urobím niečo viac pre seba, a ak mám silu, tak aj pre celok ako taký. Svedomie nám jasne dáva najavo, čo máme zo svojho života prepustiť a čo máme zmeniť. Rozpoznanie skutočnosti je vodidlom šťastného a spokojného tvorivého života. Učí nás byť viac pravdivými. Učí nás viac si vážiť samých seba, presne takých, akí sme – bez porovnávania, povyšovania či ponižovania. Učí nás chápať, že všetko, čo zažívame a čo sa nám deje, je úplne dokonalé, také, aké je. Každá skúsenosť, ktorú sme prežili a zažili, nám dáva otvorenie nových možností a tvorení. Prináša nám aj skúsenosť, že nie sme obete života, ale spolutvorcovia tejto krásnej a čarovnej hry menom život. 

Branislav Rybička pôsobí na Univerzite vedomého života už sedem rokov. Hovorí: „Bol som takmer pri jej zrode a môžem smelo povedať, že je to jedna z najlepších vecí, čo ma v živote stretli. Tím priateľov a učiteľov, ktorí vedia spolu tvoriť v zodpovednosti a v jasných hraniciach pravdy. Je to pre mňa práca snov, lebo je to moje poslanie a koníček zároveň. Zdieľať svoj život na základe princípov rozpoznania skutočnosti.“