R. Steinerov základ pre holistickú psychológiu

Teoretické základy psychofonetiky

Psychozofia je názov pre prvú duchovne založenú psychológiu 20. storočia. Jej základy položil R. Steiner v roku 1910 v Berlíne. Zároveň predpovedal, že potrvá dlho, kým budú ľudia pripravení ju prakticky aplikovať. Nakoľko v tom čase existovala veľmi malá škála pre jej praktickú aplikáciu, základy psychozofie boli dané veľmi minimalisticky, vo forme semienka.
Steiner mal pravdu. Psychozofia sa prakticky nevyužívala, kým som ju o 73 rokov neskôr, v roku 1983, neobjavil v pivnici domu Rudolfa Steinera v centre Londýna v knihe, ktorá sa už nevydávala. V tom čase som bol študentom tradičnej antropozofickej reči a drámy v tomto londýnskom dome oproti Regent parku a zároveň študentom trans-personálnej metódy psychoterapie – psychosyntézy podľa Roberta Assagioliho. Okrem mojej super zaneprázdnenej hlavy sa tieto dva svety v 20. storočí stretli už len v diele Lievegoeda2 (ktorý vytvoril formu biografickej práce založenú na vývojovej teórii Rudolfa Steinera). Stúpenci Rudolfa Steinera nedokázali počas jeho života ani neskôr preniknúť do jeho futuristickej vízie psychológie. Neboli na to vhodné podmienky.
Aké „duševné podmienky“ sú potrebné na to, aby ste mohli počať, pochopiť, rozvinúť a aplikovať psychozofiu ako novú formu modernej psychológie, psycho-somatického liečenia a psychoterapie, ktorú si Rudolf Steiner predstavoval?

Steiner o nich hovoril v roku 1919 v jednej zo svojich prednášok na medzinárodnej antropozofickej konferencii vo švajčiarskom Dornachu. Prednášky sú teraz dostupné v knihe s názvom Myšlienky pre novú Európu. Uprostred tretej prednášky Steiner hovorí: „Tie sily evolúcie ľudstva, ktoré doteraz nevedome viedli človeka tak, že bol schopný napredovať, sa vyčerpávajú a budú úplne vyčerpané približne v polovici storočia. Nové sily musia byť čerpané z hlbín duší; a človek musí pochopiť, že v hĺbke svojej duše je spojený s koreňmi duchovného života.“

Takže v 50. rokoch došlo k drastickému posunu vo vzťahu medzi ľudskými bytosťami a duchovným svetom. Všetko sa zmenilo a dokonca aj tí, ktorí sú oddaní duchovnému učeniu Rudolfa Steinera, sa zdajú byť o tom neinformovaní. Psychozofia sa však môže stať kultúrnou realitou len vtedy, keď si ľudia budú tohto posunu vedomí.
V evolúcii ľudského vedomia sa tieto nové duševné podmienky začali prejavovať, ako Steiner predpovedal, v roku 1951 prelomovou publikáciou Carla Rogersa Terapia zameraná na človeka. Tu bol položený základ toho, čo sa neskôr stalo súčasnou humanistickou psychológiou. Postupne sa spustila celá lavína psychologických a psychoterapeutických impulzov: transpersonálnych, duchovných, šamanistických, feministických, environmentálnych, východo-západných, domorodých, hinduistických, budhistických a mystických. Väčšina z nich pôsobila na okraji hlavného prúdu akademickej psychológie a pôsobia doteraz. Ale hnutie stúpencov Rudolfa Stinera bolo v tom štádiu príliš strnulé na to, aby sa otvorilo novým impulzom: Nová vlna sebauvedomenia, ktorá sa stala vplyvnou v 60. a 70. rokoch, ho obišla bez povšimnutia. V 80. a 90. rokoch už bolo hnutie Steinerových stúpencov izolované a ponechané úplne na okraji prelomového psychologického vývoja našej doby. Psychozofia opäť nedostala žiadnu šancu vstúpiť do prúdu novej fázy evolúcie vedomia. Podľa mojich vedomostí je psychofonetika, základ metodickej empatie, stále jedinou praktickou aplikáciou psychozofie Rudolfa Steinera.

Hlavný filozofický a psychodynamický princíp psychozofie sa zameriava na jedinečné postavenie ľudského JA v ľudskej duši. Toto je východiskový bod medzi tým, čo bolo ustanovené ako transpersonálna psychológia, a psychozofiou. Vo svetle psychozofie je ľudské JA realitou. Je to duchovná bytosť. Pre dospelého človeka však nie je transpersonálna, ale veľmi osobná. JA sa v psychozofii chápe ako vnútorná štruktúra – vnútorná kostra – celej ľudskej psychiky. Transpersonálne je len u detí, pretože od narodenia až do dospelosti postupne „zostupuje“ do individuálneho tela. Po 21. roku života už duchovný rozmer bytia človeka nie je vonkajší vzhľadom na našu psychologickú realitu, ale vnútorný. Je integrálnou súčasťou našej psychologickej dynamiky, ktorá sa zároveň nerodí z našej rastúcej osobnosti, ale do nej.

Inými slovami, jednoducho povedané, ľudské JA nie je produktom ľudskej telesnej a biografickej dynamiky, ale zdrojom jeho vnútornej identity a reality.

Psychologické, vývojové a psychoterapeutické dôsledky tohto základu psychozofie je ťažké preceňovať. Potenciálne toto chápanie tvorí základ zmeny paradigmy vo vývoji psychológie 21. storočia. Táto revolúcia v základnom obraze ľudských bytostí sa sotva začala. Áno, v psychológii 20. a 21. storočia došlo už k mnohým teoretickým a praktickým posunom, ktoré zahŕňajú koncept duchovnej dimenzie človeka ako do teórie a praxe, najmä vo fenomenologickom, transpersonálnom a integrálnom prístupe k psychológii, liečeniu a rozvoju. Psychozofia však začína na inej úrovni. Ľudské JA je osobná, individuálna duchovná realita, fungujúca ako integrálny orgán ľudskej psychiky, schopná sebaobjavovania do svojej vlastnej podstaty a pôvodu. Duchovný svet existuje v osobnej forme, vynára sa z hĺbky individuálnej ľudskej duše a môže sám seba spoznať. Toto je stále nové.

Základ psychozofie bol položený v roku 1904 v článkoch, z ktorých vznikla prelomová publikácia Ako sa dosahujú poznatky o vyšších svetoch. Táto príručka osobného a duchovného rozvoja dodnes tvorí štruktúru každého skutočného prístupu k udržateľnému antropozofickému rozvoju. Úvodný odsek tejto publikácie označuje zmenu paradigmy, ktorá prichádzala: 

„V každej ľudskej bytosti driemu schopnosti, pomocou ktorých môže pre seba získať poznanie vyšších svetov. Mystici, gnostici, teozofi – všetci hovoria o svete duše a ducha, ktorý je pre nich rovnako skutočný ako svet, ktorý vidíme fyzickými očami a dotýkame sa ho fyzickými rukami. V každom okamihu si poslucháč môže povedať: to, o čom hovoria, sa aj ja môžem naučiť, ak v sebe rozviniem určité sily, ktoré vo mne dnes ešte driemu.“
Keď s touto mierou istoty hovorí syn roľníka a slúžky z Dolného Rakúska, každá ľudská bytosť skutočne znamená každá. To, čo bolo dovtedy skrytou tradíciou aristokratických a privilegovaných tajných spoločností, ktoré vládli ľudstvu, sa stalo potenciálne dostupným pre každého. Toto je vyhlásenie, ktoré mení epochu. Zvyšok knihy obsahuje praktické návody, dostupné po stáročia len pre malý počet vybraných kandidátov na duchovné zasvätenie. Steiner ich sprístupnil potencionálne každému.

Avšak podľa vyššie citovaného prorockého výroku z roku 1919 potrvá pol storočia, kým sa tento potenciál skutočne vynorí zo svojho embryonálneho štádia existencie v ľudskej duši a stane sa základom novej vedy o duši a potenciálne aj novej vedy o výchove a psychológii. Ak dnes hľadáte jeho začiatky v modernej akademickej oblasti, budete sklamaní. Milióny mladých študentov ich hľadajú v 21. mainstreamovom akademickom svete a nemôžu ich tam nájsť.
Existuje mnoho ďalších princípov psychozofie, o ktorých treba diskutovať, a mnoho ďalších jej aplikácií v mnohých oblastiach ľudskej kultúry a profesií. Ich krátky zoznam nájdete v poslednej časti tohto článku. Viac sa tejto téme budem venovať v pripravovanom cykle prednášok s názvom ANTHROPOZOFIA v angličtine a slovenčine (poskytnem ich na Slovensku, v Chorvátsku, Slovinsku, Južnej Afrike a dúfajme, že aj v Taliansku).

To hlavné, čo implikuje prvý princíp psychozofie, je, že medzi vedomím a dušou človeka na VŠETKÝCH úrovniach je potenciálne možná perspektíva (odstup). Je možná, pretože vo vnútri individuálnej duše (psyché) žije individuálne JA, ktoré nepochádza z duše a z biografie, ale má svoju vlastnú existenciu. Vedomá seba-perspektíva je prakticky možná medzi týmito dvomi dimenziami ľudskej konštitúcie, duše a individuálneho ducha. To umožňuje potenciálne neobmedzené seba-skúmanie a osobnú zmenu. Toto je len potenciál, prísľub. Ale taký je aj predchádzajúci prísľub z roku 1904: „V každej ľudskej bytosti dnes žije potenciál na priame osobné poznanie duchovného sveta“. Na tomto základe psychozofia hovorí o budúcnosti ľudstva (mojimi slovami): „V každej ľudskej bytosti dnes žije potenciál pre priame a osobné poznanie každej úrovne duše a tela a budúci potenciál.“ To je základ pre psychofonetiku, prvú praktickú aplikáciu psychozofie.
Prakticky to znamená, že každý aspekt seba samého možno úplne preskúmať a zviditeľniť si. Ak začnete chápať túto možnosť, pochopíte, že keď sa tento potenciál stane bežnou realitou, každý aspekt medicíny, psychológie a vzdelávania sa zmení. Ľudská kultúra, ako ju poznáme, sa zmení.
A tá zmena sa už začala. V psychofonetike metodicky trénujeme ľudí, aby si boli schopní vytvoriť jasnú perspektívu medzi ich skúsenosťami na každej úrovni ich života a ich JA. Vidíme, ako sú ľudia schopní tejto novej perspektívy v psychofonetickej terapeutickej praxi aj vo vzdelávaní. Ľudia sa stávajú pred našimi očami a na ich veľké prekvapenie prieskumníkmi, výskumníkmi, učiteľmi, vodcami a liečiteľmi samých seba.
Psychosofia, ak je pochopená a prakticky aplikovaná, predstavuje nový začiatok vo vývoji modernej psychológie: každý sa môže stať vlastným koučom, poradcom, psychológom, psychoterapeutom, psychosomatickým terapeutom, vzťahovým terapeutom a do určitej miery aj vlastným psychiatrom.
Na záver chcem spomenúť krátky zoznam ďalších psychofonetických princípov, ktoré, ak sú pochopené a prakticky aplikované, zásadným spôsobom menia profesiu koučingu, poradenskej psychoterapie, psychosomatického liečenia a participatívnej medicíny. Hlbšie ich rozoberiem v ďalších článkoch na túto tému:

· V duši neexistuje jeden prúd času ani dva, ani tri, ale štyri. Pochopenie tohto otvára pozoruhodné možnosti, inak nepredstaviteľné.
· Všetky spomienky prúdia v ľudskej duši súčasne, všetky v rovnakom čase a väčšinou bez toho, aby sme si ich boli vedomí.
· Všetky spomienky sa dajú vyliečiť.
· Budúcnosť pôsobí do duše rovnako ako minulosť.
· Duša je organizmus s centrom, perifériou a životnými funkciami ako každý iný organizmus. Má dve hranice: 1) vonkajšiu – medzi dušou a telom a 2) vnútornú – medzi dušou a individuálnym duchom.
· Ľudská duša je metabolický systém pre osobnú skúsenosť. Strávené skúsenosti vás vyživujú a robia vás silnými; zle strávený zážitok vás intoxikuje. Praktická psychozofia je proces „opätovného trávenia“ absorbovanej, zle strávenej duševnej skúsenosti.
· Všetky spomienky môžu byť vystavené vedomiu ako nové skúsenosti; na základe toho môžu byť znovu spracované a znovu strávené.
· Ľudské JA je skvelým spracovateľom všetkých skúseností; na to je nevyhnutné priame stretnutie JA so skúsenosťou.
· Priame stretnutie medzi ľudským JA a absorbovanou skúsenosťou je možné.
· Ľudská astralita je organizmus sám o sebe, ktorý žije súčasne v dvoch dimenziách: 1) v 4. dimenzii, vo vnútri času, vo vnútri životného tela (Chi); 2) v 5. dimenzii, mimo čas, vo vnútri organizmu duše, potenciálne vo vedomí. Ľudské JA môže vedome cestovať medzi týmito 2 dimenziami astrality.
· Transformácia astrálneho tela môže nastať iba vedome. Iba vedomé JA to dokáže. Stáva sa základom pre vyššie vedomie: predstavivosť, inšpiráciu a intuíciu. Toto je príprava na budúci vývoj ľudstva. Deje sa teraz.

Praktickej aplikácii psychosofie som zasvätil svoj život.
Autor: Yehuda Tagar
Preklad: Silvia K. Galatová
www.pace.sk

Tags: No tags

Comments are closed.