Jedného neskorého jarného večera som v skupine ôsmich mužov stál pri ohni na vrchole hory s výhľadom na krásnu stredoslovenskú dolinu. Muži, ktorí tu stáli so mnou, boli ako ja. Odhodlaní osobne sa rozvíjať, oddaní žene, ktorú milujú, a rodine a domovu, ktorý s ňou vytvárajú. Dostatočne odvážni a čestní, aby sme sa dokázali pozrieť do seba a vidieť svoju osobnú realitu: dobro a zlo, múdrosť a hlúposť, úspechy a neúspechy, odvahu a strach, lásku a nenávisť, krásu a ošklivosť.

Otvorene sme hovorili o vzťahoch s našimi ženami. O našom úsilí porozumieť im, o túžbe po ich pochopení, o snahe udržať si ich lásku, vzájomnú vášeň a životné priateľstvo. Boli sme bolestne úprimní k sebe samým a k sebe navzájom.

Títo muži sa pravidelne stretávajú v uzavretej mužskej skupine. V ten večer ma pozvali pridať sa k nim a viesť seminár o osobnostnom rozvoji so psychofonetikou. Počas neho som sprevádzal päť individuálnych procesov piatich mužov. Pripravenosť týchto mužov otvoriť dušu, konfrontovať vnútro a ukázať zraniteľnosť ma hlboko dojala a inšpirovala. Rád by som sa s vami podelil o jeden archetypálny moment z tohto stretnutia. Osobné dôverné podrobnosti, samozrejme, vynechám. 

Po tom, čo niekoľko mužov prešlo individuálnymi procesmi, obrátil som sa na celú skupinu: Keby tu teraz s nami boli vaše manželky a ja by som im položil otázku: Máte pocit, že vám váš manžel skutočne rozumie?, koľko z vašich žien by odpovedalo kladne? Prosím, zdvihnite ruku, ak si myslíte, že vaša žena by povedala: Áno, môj manžel mi naozaj rozumie.

Nastalo dlhé nekomfortné ticho. Ani jeden z mužov nezdvihol ruku.

Pre nás všetkých to bol moment vytriezvenia. V tej chvíli som cítil, akoby sme tam, na vrchole tej hory stáli v mene všetkých mužov, dokonca aj tých, ktorí si ešte neuvedomujú, že my muži máme problém s empatiou k našim ženám. Bol som hrdý na to, že som v ten večer bol súčasťou tej skupiny mužov pri ohni, s tou úrovňou bratstva, čestnosti a odvahy. Aspoň my ôsmi sme v tej chvíli čelili hĺbke tejto univerzálnej krízy. Nie, ľudia si vzájomne nerozumejú ani v tých najdôležitejších intímnych vzťahoch. Tragické na tom je, že je to normálne. Aspoň my, skupina ôsmich mužov, sme uznali, že máme problém. A že uznať to vôbec nie je normálne.

Čo je to za problém? Problém je v tom, že v porovnaní s našimi veľkými nádejami a očakávaniami od najdôležitejších vzťahov v našom živote, sme čoraz viac sklamaní z neschopnosti nás a našich partnerov efektívne komunikovať. Že naša schopnosť tvoriť vedomé, udržateľné a obnoviteľné intímne vzťahy je podľa našich vlastných štandardov primitívna. Že v porovnaní s našimi intelektuálnymi, technologickými, profesionálnymi, ekonomickými a manažérskymi schopnosťami sú naše schopnosti vedomej efektívnej komunikácie s našimi partnermi zastarané, na úrovni doby kamennej. V oblasti vývoja empatie sme neandertálci. Sme vzťahoví neandertálci. V tejto najdôležitejšej oblasti nášho života sme sotva zliezli zo stromov.

Naša technologická úroveň je skutočne vysoká a pravidelne ju zvyšujeme. Väčšina z nás obnovuje svoje smartfóny (ešte pred desiatimi rokmi neboli také chytré) aspoň každý druhý rok. Pravidelne aktualizujeme operačný systém našich počítačov a hardvér aspoň raz za niekoľko rokov. Ale kedy ste naposledy vedome upgradovali operačný systém, ktorý riadi základné štandardy vašej komunikácie s partnermi? Prečo je najdôležitejšia časť života tá najzanedbávanejšia, najviac „odolná voči inováciám“?

Pretože v polovici 20. storočia sa začal nový cyklus ľudskej evolúcie a vzhľadom na jeho vysoké požiadavky sme všetci nevybavení a nepripravení. Ale show ľudských vzťahov aj tak pokračuje. Páry, manželstvá a rodiny sa stále tvoria a operujú na úbohom základe a starých programoch, ktoré sme zdedili od našich predkov. A nefunguje to. Som si istý, že keď sa raz z budúcnosti obzrieme späť na súčasný stav našich ľudských vzťahov, budeme považovať dnešné štandardy komunikácie za neandertálsku fázu ľudskej evolúcie. 

Predstavte si, že našu planétu zasiahol obrovský meteorit a vysunul ju z jej osi, obežnej dráhy a magnetického poľa. To znemožnilo používanie satelitných telefónov. Vyvíja sa alternatívna technológia mobilného telefonovania založená na biologických výpočtoch, ale je dostupná len pre používateľov, ktorí sú schopní vypočítať okamžité zmeny konvergenciou diferenciálneho počtu a integrálneho počtu prostredníctvom základnej vety kalkulu.

Používatelia mobilných telefónov si musia vybrať. Buď nebudú môcť telefonovať, alebo zdokonalia svoje osobné matematické zručnosti a získajú schopnosť správne používať základnú vetu diferenciálneho a integrálneho počtu. To je miesto, kde sa dnes nachádzame, pokiaľ ide o medziľudskú komunikáciu. Stará technológia a staré programy osobných vzťahov už nefungujú. Nikto nechce kopírovať vzťahové vzorce svojich rodičov. Nové zručnosti potrebné na udržanie ľudskej komunikácie sú v plienkach a všetci sme sklamaní. Základnú vetu vzťahového kalkulu môžeme rozvíjať len vedome. To je celkom presná metafora súčasnej situácie. Všetci sme „noví neandertálci“.