Slovensko je čarovné. Toľké skvelé miesta na preskúmanie v takej na pohľad malej krajine. Väčšina Slovákov si však bohatstvo, ktoré máme, príliš nevšíma a tvrdí, že Slovensko nie je zaujímavé. Ťaháme sa do zahraničia za atrakciami, pritom u nás máme aj také, o ktorých veľa ľudí ani nepočulo, ide o unikáty, kvôli ktorým sa turisti paradoxne ťahajú k nám. Začal som objavovať našu čarovnú krajinu, aby som tie krásy slovenské videl na vlastné oči. Milí čitatelia, je mi veľkým potešením, že sa s vami v tejto rubrike na pokračovanie podelím o svoje autentické zážitky zo Slovenska. Prajem vám príjemné čítanie a veľa nových ciest po zaujímavých, neobyčajných a kurióznych miestach naprieč krajinou halušiek, bryndze a fujár.
Kus histórie plávajúcej na vode
Asi 17 kilometrov východne od Bratislavy sa pri obci Malinovo v okrese Senec nachádza nenápadná dedinka Zálesie. Chotár dnešného Zálesia patril do majetkov malinovského panstva grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Potom ich vlastnili Méreyovci, neskôr Ilešházyovci a ďalší. V roku 1810 kúpili malinovské panstvo Aponiovci, po ktorých ostal malinovský kaštieľ. Albert Aponi bol neslávne známy svojimi školskými zákonmi z roku 1905. Ako majetok nepriateľov štátu bol ich veľkostatok v roku 1920 predaný. Novým majiteľom územia sa stal americký Slovák Ignác Gessay, ktorý majetok rozparceloval a predal miestnym ľuďom. Tí tvorili základ novozaloženej obce Gešajov, ktorá niesla meno po svojom pôvodnom majiteľovi (pôvodne obec pomenovali Gessayov). V roku 1960 bola obec premenovaná na Zálesie. V minulosti bola začlenená pod Malinovo aj pod Ivanku pri Dunaji, no od roku 1990 je samostatná.
Vďaka čomu je táto obec známa? Vďaka Gešajovským mlynom, ktoré nesú meno po pôvodnom názve obce. Sú to viaceré menšie repliky dobových mlynov plávajúcich po Malom Dunaji. Boli zhotovené u tesára a vo forme skladačky na nákladných autách prevezené na miesto, kde sa poskladali a nainštalovali. Tento projekt bol sfinalizovaný 17. novembra 2012, kedy boli pod vedením Ing. Mariána Fačkovca z AMAVET klubu č. 946 zo Zálesia do vôd Malého Dunaja umiestnené repliky mlynov. Zámerom projektu je vytvoriť náučno-informačnú trasu o vodných kolách na základe pamäti starých obyvateľov, vedomostí získaných z múzea vodných mlynov v Galante a zápiskov o pôvodných mlynoch na Dunaji. Na výstavbe a inštalácii replík mlynov sa podieľalo mnoho dobrovoľníkov a milovníkov vody a prírody. 
Cieľom projektu je vložiť do prírodnej scenérie kus histórie, ktorá čerpá z pôvodného spôsobu obživy ľudí. Rovnako je snahou zveľadiť trasu, ktorú obyvatelia Zálesia a susedných obcí využívajú na vychádzky, rozšíriť možnosti voľnočasových aktivít a umožniť oboznámenie sa s tradíciami, ktoré boli odpradávna späté s Malým Dunajom. Gešajovské mlyny sú súčasťou Lodenice Zálesie. Prostredie okolo mlynov je naozaj pokojné a plné prírody. Keď ich prídete navštíviť, môžete si požičať člny z lodenice a preplaviť sa na nich po Malom Dunaji. Je to skvelý tip na víkendový výlet mimo Bratislavy a zároveň skvelý tip ako stráviť čas s deťmi a rodinou, či už prechádzkou, alebo priamo aj plavbou na rieke. Keď som prvýkrát uvidel tieto mlyny, prišli mi až roztomilo rozprávkové a odlišné od všetkých ostatných, ktoré máme roztrúsené na Malom Dunaji. Loďkou som sa po rieke nepreviezol, no o to viac som si užíval pohľad na malé mlyny a ich fotografovanie. Pri budúcej návšteve sa možno aj preveziem.
Majestátny stredovek v Malých Karpatoch
Na západnom Slovensku sa dodnes zachovalo niekoľko významných zrúcanín hradov, ktoré v dobe stredoveku zažívali svoj zlatý vek. Jedným z nich je aj zrúcanina neďaleko Bratislavy. Pajštún je zrúcanina kedysi majestátneho stredovekého hradu na západnom Slovensku severne od obce Borinka v katastrálnom území Stupavy, asi hodinu cesty z hlavného mesta. K Pajštúnu sa dá dostať niekoľkými rôznymi lesnými cestami. Aj počas najväčšej korony, kedy všetci vyhľadávali tiché miesta v prírode bez ľudí, bol práve les pri Pajštúne vhodný na prechádzky bez rúška a načerpanie potrebnej energie. K hradu vedú strmé zemité cestičky s hrubými koreňmi stromov, preto vám dá výstup hlavne v záverečnej časti celkom zabrať. No z centra Borinky na samý vrchol to nie je až také náročné. Navyše si budete môcť vychutnávať všelijaké koreňové útvary stromov, ktoré sú ako zo Zakázaného lesa z Harryho Pottera. 
Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch chránili hranice Uhorska v 13. storočí. Prvá hodnoverná správa o hrade zvanom Perostyan pochádza až z roku 1349. Pomenovanie hradu má však korene v nemeckom Paullenstein, čo v preklade znamená Skala Pavlínov. Tento názov pravdepodobne dostal podľa rehoľného rádu Pavlínov obývajúcich blízky kláštor v pútnickom mestečku Marianka. Keď v roku 1600 zomrel Mikuláš Pálfi, najvýznamnejší protiturecký bojovník, Pajštún zdedil jeho syn Pavol IV. Pálfi v dosť zanedbanom stave. Náročná prestavba si vyžiadala množstvo investícií, stavebného materiálu a zručných majstrov. Rekonštrukciu hradu viedol taliansky stavebný inžinier Filiberto Luchese, ktorý ho prestaval tak dôkladne, že zo stredovekého jadra neostalo takmer nič. Na západnej strane hradu vzniklo nové opevnenie, zosilnené rohovými bastiónmi (vystupujúca časť opevnenia, bašta), ktoré chránili hrad na najzraniteľnejšom mieste. Po prestavbe hrad vybavili moderným delostrelectvom. 
Z celej tejto rekonštrukcie by sme mohli obdivovať jeden detail, ktorý stojí za zmienku. Najpôsobivejšie a najtajomnejšie z celého hradu sú kamenné nosníky zvané krakorce nad vstupom v podobe groteskných maskarónov z roku 1619. Tieto kamenné levy s pitoresknými grimasami boli vytesané z piesčitého vápenca z Litavských vrchov v Rakúsku. Pôvodne ich bolo deväť a podopierali tri dvojposchodové arkiere (malý výstupok stavby spočívajúci na podperách). Pajštúnske maskaróny mali kedysi odstrašovať nevítaných návštevníkov hradu. Dnes sú v jeho zrúcaninách všetci návštevníci vítaní a maskaróny ľudí naopak priťahujú. Je ich dokopy v murive zachovaných šesť, pričom päť z nich je pekne pohromade a jeden osamel, pretože niektoré z niekdajšieho radu maskarónov už boli kedysi zničené. Siedmy z maskarónov leží dole na chodníku pod hradbami a každý okoloidúci si ho môže ohmatať. Je otlčený, takže už nemožno presne identifikovať výraz jeho vyškerenej tváre (alebo papule).
Od svojho vzniku prešiel cez prsty vyše 20 majiteľov, no nakoniec bol v 18. storočí vypálený a po spustošení napoleonskými vojskami aj kompletne zničený a opustený. Hoci hrady v 19. storočí už nemali strategický význam, Francúzi ho pred odchodom vyhodili do povetria. Do súčasnosti sa zachovali väčšinou len hradné múry so zachovanými oknami, arkiermi, vstupmi, oblúkmi a klenbami. Po vyjdení na samý vrch v rámci hradného areálu sa vám naskytne impozantný výhľad na celé okolie, vrátane Borinky, Bratislavy a ďalších dedín.
Mimozemšťania pristáli v Bratislave
Reštauráciu UFO nad Mostom SNP v bratislavskom Starom Meste pozná zrejme každý. Minimálne každý Slovák a každý poctivý turista, ktorý sa zastaví v našom hlavnom meste. Nie každý chce alebo si môže dovoliť ísť aj úplne hore, no obľubu pozorovať ho z diaľky má veľa z nás. Stavba je opradená rôznymi príbehmi a jej výstavba mala priamy súvis so zbúraním časti podhradia, Vydrice a synagógy na Rybnom námestí. UFO sa postupne z nemilosti Bratislavčanov a vlastne všetkých Slovákov dostáva a premieňa na ikonu Bratislavy. Fakty dávajú za pravdu všetkým tým, ktorí tvrdia, že ťah postaviť most a na ňom ikonickú reštauráciu s vyhliadkou na celé hlavné mesto a jeho okolie bol dobrý a v tom čase správny. Chátrajúce okolie, židovská svätyňa, o ktorú sa v tom čase nemohla starať ani miestna židovská náboženská obec, boli spolu s nastavením obyvateľov mesta aj elít vhodným podhubím na búranie. A tak na masívnej oceľovej konštrukcii „pristálo“ UFO, ktoré je tam zakotvené dodnes. Reštaurácia sa vypracovala na jednu z najlepších a najdrahších v meste.
V Bratislave sa však nachádza ešte jeden mimozemský objekt, o ktorom vie len málokto. Na hranici mestských častí Vrakuňa a Podunajské Biskupice, konkrétne na sídlisku Medzijarky, stojí na vyvýšenom kopčeku uprostred parku konštrukcia lietajúceho taniera. Je to medzi panelákmi na Bieloruskej ulici postavenými do tvaru osemuholníka (oktogón), neďaleko neslávne slávneho obytného domu Pentagon. Lokalita je známa pre problémy s narkomanmi či bezdomovcami, na čo doplatil aj unikátny model od vedľa. Osobne poznám len pár ľudí, ktorí o jeho existencii vedia. Samozrejme, ľudia žijúci na danom sídlisku, resp. v tých končinách hlavného mesta majú o ňom lepšie poznatky ako ostatní. Keď som sa o tomto podivuhodnom objekte dozvedel prvýkrát, nebolo mi viac treba a povedal som si, že čoskoro ho musím vidieť naživo. A tak sa aj stalo. Po príchode na miesto na mňa sídlisko pôsobilo veľmi rozľahlo, ostatne ako väčšina toho komunistického. Bolo tam niekoľko vyvýšených kopčekov a na jednom z nich som zbadal pristáte UFO. Keď som vyšiel k nemu hore, bolo skutočne masívne a obrovské. Pokojne by sa dalo použiť ako naozajstná mimozemská loď.
Ak ste si pri pohľade na fotografie z miesta hneď povedali, že za tým všetkým boli určite komunisti, trafili ste do čierneho. Autorom netradičného umeleckého objektu zo socialistických čias je akademický sochár Juraj Hovorka. Vo veku 92 rokov zomrel v októbri 2018. UFO bolo na tamojšie miesto postavené v 70. rokoch minulého storočia a dodnes slúži ako poznávacie znamenie lokality Medzijarky. Komunisti chceli totiž postaviť futuristické sídlisko, no nakoniec svoj plán nedotiahli až do konca a z celej idey zostalo len záhadné UFO.
Objekt sa postupne rozpadával, zdržiavali sa pri ňom pochybné indivíduá, ktoré jeho hrdzavú konštrukciu rozoberali, stalo sa predmetom vandalizmu. Priestor okolo, ako aj samotné UFO sa stávali čoraz nebezpečnejšími pre miestnych obyvateľov. V roku 2014 sa UFO dočkalo rekonštrukcie. O obnovu sa postarala mestská časť Podunajské Biskupice. V rámci rekonštrukcie boli vyplnené chýbajúce časti objektu, preleštený celý jeho povrch, odstránené staré betónové schody vedúce na kopec k atrakcii a kopec bol zatrávnený. Ak sa vám nepodarí zahliadnuť lietajúci tanier na oblohe, môžete si prísť zblízka prezrieť aspoň ten v Medzijarkoch. Každý deň tam šantia malé deti. Prídete mimozemšťanov pozrieť aj vy?
Text a foto: Michal Hertlík
