Vo včelárskom skanzene

Slovensko je krajina s vôňou medu. Ten neprodukuje nikto iný než malý veľký živočích, bez ktorého by svet existoval len veľmi ťažko. Včela. Toto malé stvorenie je pracovitejšie ako ktorékoľvek iné zviera na tejto planéte. Naša krajina je okrem iných vecí známa včelárstvom, veď včelárov je u nás skutočne hojný počet a na každom kúte vidno postavené nejaké úle. Takej významnej tradícii a zároveň profesii akou včelárstvo bezpochyby je, je venované aj jedno čarovné miesto na juhozápade Slovenska, kam vás teraz zoberiem.

Netradičné Múzeum včelárstva sa nachádza v tichej oblasti, obkolesené vysokými stromami, štyri kilometre od pôvodne kráľovskej obce Kráľová pri Senci, pri odbočke na Lúčny dvor. Najprv som trochu blúdil lesnými cestičkami, no napokon som sa do môjho cieľa dostal. Iniciátorom jeho založenia bol Rudolf Mičieta, historik a odborník včelárstva a autor prvého diela o dejinách včelárstva na Slovensku, teda najpovolanejší človek v tomto odvetví. 

Aby som sa dostal do samotného múzea, resp. do centra daného areálu postaveného v lese, musel som najprv prejsť dlhou alejou. Lipová alej významných slovenských a svetových včelárov sa začala vysádzať v apríli 1932, počas vzácnej návštevy amerického profesora E. Phillipsa. Ďalších 13 pamätných líp bolo vysadených 15. augusta 1932 pri slávnostnom otvorení Včelárskej paseky.
Postupne sa pri rôznych zahraničných návštevách, ale aj slávnostných udalostiach vysádzali ďalšie lipy a cudzokrajné dreviny, a tak tamojšej aleji dominuje veľa vysokých líp. Pomedzi ne sa na náučnom chodníku nachádzajú početné veľkoplošné tabule, na ktorých som si čítal množstvo zaujímavostí, o ktorých som predtým nemal ani potuchy. Napríklad ako vzniká med, vysvetlenie biológie života včiel a včelstva, popis úlohy včiel pre prírodu, význam jednotlivých rastlín pre včely a iné zaujímavé fakty. Takisto slúži verejnosti na zvýšenie povedomia o význame včelích produktov pre ľudské zdravie. Ešte som teda ani len nebol v múzeu a už som sa toľko toho dozvedel. Je to taká príjemno-poučná prechádzka pred múzeom, aby sa človek správne naladil. Arborétum má takmer tisíc včelársky významných drevín. Park so skanzenom má rozlohu 3 hektáre a približne 6 hektárov zaberá časť, ktorá v minulosti slúžila ako škôlka nektárodajných a peľodajných drevín. V súčasnosti je tu ovocný sad a pasienky. Vo včelárskom areáli sa celoročne uskutočňujú vzdelávacie akcie pre verejnosť.

Hoci samotné múzeum inicioval Rudolf Mičieta, prvý krok na založenie vzorovej včelárskej farmy dal v roku 1926 Dr. Ján Gašperík, predseda Ústredia včelárskych spolkov na Slovensku. Pôda na farmu mu bola pridelená z pozostalosti významného grófa Jána Pálfiho. Rok 1926 bol teda najvýznamnejším míľnikom v dejinách múzea. V roku 1929 bola podľa projektu architekta Juraja Tvarožka postavená hlavná budova múzea. Neskôr sa vybudovali domy pre ovocinára a včelmajstra, vzorový včelín a hospodárske stavby.

Dňa 15. augusta 1932 bol areál odovzdaný do užívania ako „pomník národnej slobody a dokument pilnosti, sporivosti, vytrvalosti a húževnatosti slovenských včelárov“. Vyrábali sa tu úle, bolo tu zamestnaných 14 pracovníkov, skrátka Včelárska paseka bola príkladom prosperujúceho hospodárstva aj pre zahraničné včelárske spolky. Dňa 2. novembra 1938 však pripadlo územie Maďarsku a celé zariadenie Včelárskej paseky sa muselo presťahovať do Prievidze. Areál využívali maďarské pohraničné vojská a neskôr nemecká posádka. V období od 5. do 21. apríla 1945 tu sídlilo veliteľstvo letectva sovietskeho vojska. Po odchode vojsk boli budovy v zlom stave a včelári museli vynaložiť veľa úsilia, aby ich mohli začať znova využívať, ale úspešne sa to podarilo.

Areál Včelárskej paseky slúži celé storočie pre účely vzdelávania a propagácie včelárstva.
Môžete tu stráviť príjemný deň, absolvovať exkurziu, urobiť si cyklovýlety do okolia alebo využiť ubytovanie na stretnutie s priateľmi. Zariadenie ponúka občerstvenie, včelie produkty a suveníry, detské ihrisko, posedenie v altánoch a pri vonkajších ohniskách a ďalšie možnosti trávenia voľného času. Skrátka, každý návštevník si tam nájde niečo pre seba. Pre exkurzie je k dispozícii sprievodca, ktorý návštevníkov prevedie včelárskym náučným chodníkom, včelárskym múzeom, vysvetlí zákonitosti života včiel a význam včelích produktov pre ľudské zdravie. Areál vrátane múzea si môžete prejsť aj sami, presne ako som to spravil ja. Hlavným cieľom vždy je, aby sa tu každý návštevník cítil príjemne a vážil si prácu včiel a včelárov.

V rámci areálu je najdôležitejším miestom budova samotného múzea zvaná aj veľký včelín.
Nachádza sa na úplnom konci areálu a človek si ju nemôže nevšimnúť. Architekti budovy sa s ňou krásne vyhrali, pretože má tvar farebného včelína, no poriadne obrovského. V jeho strede sa vyníma včela, po oboch stranách sú napísané citáty a na vrchu je zobrazený včelí úľ s rokom 1930, teda rokom, kedy sa múzeum oficiálne otvorilo. Na včelárstvo v minulosti nadväzovali ďalšie remeslá – brtníctvo, voštinárstvo, sviečkárstvo, medovnikárstvo, ale aj výroba liečivých sirupov, mastí a obkladov. 

Zbierka pomôcok na prácu so včelami a získavanie včelích produktov je umiestnená práve v tomto veľkom včelíne, ktorý v minulosti slúžil na chov včiel, na spracovanie medu a tiež ako prednášková miestnosť pre praktické vyučovanie počas včelárskych kurzov. Múzeum začalo zhromažďovať svoje zbierky v roku 1975. Nájdeme tam dokumenty o vývoji včelárstva a jeho využívaní v rozličných oblastiach. Je tam veľká kolekcia oplodniačikov, medometov, lisov na medzistienky, dymákov a pomôcok a potrieb na získavanie vosku z viacerých období vývoja včelárstva. Historická expozícia je venovaná najvýznamnejším osobnostiam slovenského včelárstva, propagácii chovu včiel, včelím produktom a významu včiel a iných opeľovačov pre prírodu.

Keď som si pozrel hlavnú výstavu vo veľkom včelíne a vyšiel som z úľa von na vzduch, pred sebou som mal nespočetné množstvo úľov roztrúsených všade po areáli. Nemám na mysli však klasické úle, ktoré všetci dobre poznáme. Tamojšie úle boli totiž ako z rozprávky a dovolím si tvrdiť, že niečo podobné ste ešte nikdy nevideli. Bol som v nemom úžase, a práve z tohto dôvodu vám článok o Múzeu včelárstva prinášam.

V areáli Včelárskej paseky sú vystavené zbierky úľov z rôznych období.
Tie najstaršie používané sa datujú až do doby 17. storočia, takže ide o unikáty na našom území. Najstaršie typy úľov sú v expozícii zastúpené klátmi, slamenými košmi a figurálnymi úľmi. K najhodnotnejším patrí úľ pre štyri včelstvá z roku 1732 a vyrezávaný úľ nazývaný dlabák s motívom františkánskeho mnícha v jaskyni z roku 1826. Dlabáky vznikali z práchnivých kmeňov stromov, do ktorých sa usadili včely. 

Včelár len odpílil časť práchnivého stromu, preniesol ho k svojmu obydliu, postavil ho na dosku a vrchnú časť zakryl. Neskôr začali včelári zhotovovať úle úpravou malej dutiny vzniknutej práchnivením vnútornej časti kmeňa, alebo dutinu zhotovoval v zdravom kláte vŕtaním a dlabaním. Na dlabané úle potom včelári alebo rezbári vyrezávali rôznorodé motívy, vďaka ktorým ich odlíšili od ostatných a pridali im jedinečný dizajn, iskru a šmrnc.

Okrem dlabákov som tam ešte videl debničkové úle z 18. storočia, obľúbené slamené úle zvané košnice či iné typy skutočne netradičných úľov s rozličnými tvarmi, podobami, maskami, z rôznych materiálov a farieb. Zaujímavé a veľmi dekoratívne sú úle v tvare domčekov či kostolíkov, ktoré si vyžadujú najviac pozornosti. 

Predstavte si malé farebné perníkové chalúpky, ktoré akoby boli domovom škriatkov. V skutočnosti ide o luxusné domy, kde bývajú včely. Najstaršie reliéfne úle vyrezané ľudovými umelcami sú z prvej polovice 19. storočia, novšie typy figurálnych úľov boli vyrobené v družstve Rezbár Rajec a pochádzajú zo 70. rokov 20. storočia. V neposlednom rade spomeniem tie úle, ktoré ich autori prerobili na ľudské tváre takým spôsobom, že na ne prirobili masky. Keďže som zberateľom nástenných masiek z rôznych kultúr a je to niečo, čo ma neuveriteľne fascinuje, bola to moja parketa. Hneď by som si ktorýkoľvek takýto úľ zobral so sebou domov, aby obohatil moju zbierku.

Návštevníci majú možnosť zažiť odbornú exkurziu, riadenú ochutnávku medov a medovín, zúčastniť sa organizovaného kurzu alebo využiť možnosť ubytovania. Hlavná budova ponúka dve prednáškové sály s moderným vybavením a potrebné zázemie s jedálňou. Rozsiahly areál poskytuje návštevníkom záhradné posedenie s veľkokapacitným grilom a veľkým altánom vhodným na firemné a školské akcie, rodinné oslavy a iné príležitosti. Je však jedno, za akým účelom sa tam vyberiete a aké aktivity tam budete robiť. Dôležité je, že po návšteve budete obohatení o nové informácie z včelárskeho sveta a bzukot včiel si odnesiete v srdci.

Mlynárska vzácnosť v Jahodnej

Hlavnú zložku ľudskej výživy tvorilo v minulosti obilie a obilné produkty, ktoré sa spracovávali mletím v mlynoch. Najčastejší typ mlynu, ktorý ľuďom v minulosti uľahčoval spracovávanie obilia, bol vodný mlyn. 

Obec Jahodná bola kedysi známa najmä svojím mlynárstvom. Bolo tu vybudovaných až 11 mlynov, no do dnešných čias sa zachoval len jediný. Tento kolový mlyn bol renovovaný z pôvodného lodného na pobrežný kolový a vyhlásený za technickú pamiatku ľudového mlynárstva, pretože podobné pamiatky sú dnes veľkou vzácnosťou v národnom meradle. V minulosti ho spravovali múzeá v Galante a Dunajskej Strede. Nakoľko však nemali peniaze na jeho údržbu, museli ho predať. Dnes je vo vlastníctve Západoslovenských energetických závodov, ktoré ho v roku 1999 zrekonštruovali. 

Vzácny mlyn vďaka svojej očarujúcej kráse, unikátnosti a malebnej okolitej prírode priťahuje pozornosť slovenských a zahraničných turistov. V súčasnosti je však ohradený a nie je prístupný verejnosti. Pozrieť si ho však môžete zvonku, ak k nemu priplávate na člne pri populárnom splavovaní vodného toku Malého Dunaja alebo ako ja budete obďaleč obdivovať jeho exteriér z druhej strany.