Načúvam svojej Duši

Lucia Sheanna

Pochádzam z dedinky Palárikovo pri Nových Zámkoch, kde som aj žila väčšiu časť môjho života, no momentálne žijem v Banskej Bystrici. Študovala som na gymnáziu a v tom čase som spoznala svojho budúceho manžela. Túžila som po domčeku v prírode a po rodine, čo sa mi časom aj splnilo. Najväčšiu radosť mi robilo byť v spojení s prírodou, zbierať bylinky a vyrábať z nich produkty. Medzitým sme boli 4 roky vo Veľkej Británii, kde som navštevovala rôzne kurzy, medzi nimi aj masérsky a maľovanie henou na telo. To bola asi moja prvá skúsenosť s maľovaním.
Po 20 rokoch nášho spoločného života s manželom sme prišli do bodu, keď som vedela, že každý pôjdeme svojou cestou, a ja som pocítila ťah odísť do Banskej Bystrice. Nasledovala som toto volanie a som tu. S mojím synom a psíkom vo vysnívanom bytíku v centre mesta, no zároveň blízko prírody. No život je ako rieka a uvidíme, dokedy tu budeme…
„Keď načúvam svojej duši
a učím sa
vyjadrovať sa pravdivo…
Keď sa uvoľním v dôvere tvoreniu…“

Lucka, ako u teba začala cesta tvorenia, čo si na nej objavila?

Môj prvý energetický obraz som namaľovala v roku 2013 po precítení zemskej ženskej energie a k nemu prišla aj báseň. Bol to pre mňa veľmi silný zážitok. Odvtedy som maľovala väčšinou ženy a každý obraz bol vyjadrením niečoho, čo som sama zažívala a čo som sa učila. Je v nich správa pre mňa a pre každého, kto to pocíti.

Máš zaujímavé meno: Sheanna, čo znamená a ako k tebe prišlo? 

Sheanna je frekvencia mojej duše, pred rokmi mi ho prezradila jedna talianska vedma. Meno sa mi zapáčilo, rezonovalo so mnou, tak som ho začala používať. Meno Lucia mi dali rodičia, páčia sa mi obe moje mená. ☺

Tlmočíš i silné témy ženského sveta, prichádzajú ti vnemy počas tvorenia?

Tak ako asi každý, aj ja mám svoje výzvy. To, čo mi chodí v obrazoch a v písmenkách, je posolstvo v prvom rade pre mňa. Veľkou výzvou je pre mňa otvárať a ukazovať sa verejne, ale zároveň viem, že je to na mojej ceste tak ako aj tento rozhovor. ☺ Som dosť veľká introvertka, veľa času trávim rada sama.

Akou technikou maľuješ?

Každý obraz si vypýtal svoj čas, niektoré som maľovala dlhšie. Pri rozmaľovanom obraze počúvam hudbu, prevoniavam priestor éterickými olejmi, a keď pocítim impulz, maľujem. Po dokončení diela mám pocit veľkého uspokojenia. Potom zasa čakám určitú dobu, kým budem plná niečoho a budem sa chcieť znovu takto vyjadriť. Keďže som si predtým myslela, že maľovať neviem, tak každý obraz bol pre mňa takým zázrakom a po každom som si myslela, že je možno posledný. Obrazy som maľovala väčšinou olejom a prstami (vtedy cítim najväčšiu slobodu), do obrázkov vkladám drahé kamene, esenciálne oleje a záležať som si dala aj na drevených rámoch, väčšinou sú so zlatým lemom.

Máš svoje obľúbené obrazy, s ktorými by si sa ťažko lúčila?

Veľakrát sa stalo, že som zverejnila fotku nového obrazu a ozvali sa mi záujemci, no ja som nebola ešte pripravená ho posunúť, tak som ich odhovárala. Sú to ako moje deti, majú pre mňa veľkú hodnotu a ťažko sa mi s nimi lúči. Takých obrazov mám doma viac, no otváram sa novým možnostiam a prúdu života a budem šťastná, keď budú tam, kde majú byť.

Tiež ma veľa ľudí oslovilo so žiadosťou o maľovanú kópiu môjho obrazu. No cítim, že tam už nie je pôvodná energia tvorenia. Existencia je vždy originálna a neopakuje sa. Potrebujem slobodu, nie byť obmedzovaná, aby mohlo byť prejavené to, čo chce byť. Kto chce presne rovnaký obraz ako originál, môžem dať vyrobiť fotoreprodukciu na plátne, natiahnuť na drevený rám a na obraz nalepiť kryštály. Takto je obraz rovnaký a vyžaruje pôvodnú vibráciu. Maľovanie na objednávku je individuálne, podľa dohody. Doteraz som tomu nebola príliš otvorená, ale aj ja som na ceste a neustále sa všetko mení, otváram sa novým možnostiam. V poslednom čase maľujem obrazy vo väčšej ľahkosti a hravosti, hrám sa s farbami. A o to ide – nasledovať radosť.

 

Tvoja tvorba je rozmanitá, kde sa v nej cítiš najviac doma?

Medzitým, ako mám rozložené prázdne plátno na stojane a čakám, kedy si ma zavolá, tvorím aj iné vecičky: makramé šperky s kameňmi, modelované bohynky pre podporu žien a úplne doma sa cítim pri tvorení mastičiek a olejčekov z ruží. Milujem ich vôňu a frekvenciu. Moja tvorba je pestrá, a to ma baví.

Aký máš obľúbený spôsob dobíjania bateriek?

Keď cestujem, moja duša ožíva… Minulý rok som strávila dosť času na krásnom silnom mieste, na útese ostrova Hvar. Tvorila som tam šperky, no zároveň som dobila baterky na zimu. A teraz sa mi znovu žiada cesta, slnko a more. Tak uvidíme kedy a kam. Keďže teraz bývam v meste, relaxovať chodím každý deň so psíkom do prírody, užívam si veľmi prechádzky po okolitých kopcoch.

Čomu sa s láskou a radosťou venuješ, keď nemaľuješ obrazy a netvoríš šperky?

Posledné týždne sa mi žiada prejavovať sa viac cez telo tancom a pohybom. Je liečivé a prirodzené vyjadrovať týmto spôsobom to, čo cítim, svoje emócie, svoju zraniteľnosť, silu, divokosť, ženskosť. Skvelá sprievodkyňa na ceste tancom je priateľka Marcelka Berith.

Inšpiruj i nás – tvoja obľúbená kniha, film a rozprávková postava?

Ako prvá mi napadla kniha, moja verná spoločníčka, Sila prítomného okamžiku od E. Tolleho. Keď si potrebujem uvedomiť, čo JE v skutočnosti dôležité, prečítam si pár viet a dostanem sa do prítomnosti. Nič iné ako táto chvíľa neexistuje, a to je pre mňa veľmi oslobodzujúce. Tiež by som spomenula knižky od Osha, ktoré ma sprevádzali od mojich 17 rokov, a vďaka nim som získala iný uhol pohľadu na rôzne veci.

Film Jedz, modli sa a miluj. Skutočný príbeh Liz Gilbert, keďže veľmi rada cestujem a som romantička, videla som ho už niekoľkokrát. ☺
Rozprávková postava Neskrotná. Asi preto, že sa učím stále viac prijímať vo všetkých svojich podobách, prejavovať aj svoju divokosť, spontánnosť bez strachu, že budem posudzovaná.

Luckin zážitok v slovách pri maľovaní prvého obrazu:
Milujem ťa Bohyňa, matka nás všetkých.
Prišiel súmrak…
Ja zatúžila som znovu dieťaťom byť,
do Tvojho láskyplného lona znovu sa schúliť,
tam, kde niet viac utrpenia, ani bolesti,
ale znovuobjavenie svojej detskej nevinnosti a radosti.
Prišla si, stále si tu bola
a ja som aj vo svojej neúplnosti bola vždy Tvoja.
Ty si ma nikdy neopustila.
Ďakujem, viem, že odpúšťaš mi, čoho som sa vo svojej nevedomosti na Tebe dopustila.
Cítim Tvoju lásku, Tvoje pohladenie,
týmto pochopením nastáva moje prebudenie.
Ďakujem, že ma do svojho tela zahaľuješ,
práve mi mnoho tajomstiev v sebe odhaľuješ.
Som Tebou a Ty si mnou,
žijem toto poznanie našou vzájomnou prepojenosťou.
Každým nádychom bozkávam Ťa Zem,
ďakujem, že mi bolo umožnené znovu prísť sem.
Ja Ti poskytujem toto telo, aby si ním mohla vydýchnuť,
z čistej lásky svojich detí do plnej krásy znovu rozkvitnúť.

Na záver nášho rozhovoru by som rada citovala krásne slová majiteľky Luckinho obrazu: „Lucinka, maľuješ ako Bohyňa… a máš štedré srdce. Maľuj s uvedomením a prijatím, že obrazy majú ísť do sveta… a svietiť iným… rozjasňujú ich Životy!!! Tvoje obrazy majú v sebe transformačné kódy… Teším sa s tebou, užívaj, tvor, ukazuj sa Svetu a nech sa ti vracia plným priehrštím tvoja existencia v odraze hojnosti…“

Ďakujeme.
Katka Koledzai

Tags: No tags

Comments are closed.