Volám sa Lucia Červenková, mám 34 rokov a s manželom máme krásnu dvojročnú dcérku. Charakterizovala by som sa ako umelecká duša, večný romantik a rojko. 
Prečo si sa rozhodla fotografovať?
Už ako dieťa som mala k fotografovaniu vzťah. Počas rodinných výletov a dovoleniek som mala potrebu všetko zdokumentovať, či už ľudí, alebo prírodu. Na 15. narodeniny som dostala svoj prvý fotoaparát. Odvtedy som ho nedala z ruky. Nenadarmo ma všetci volali paparazzo. Ale o portrétovú fotografiu som sa začala zaujímať až počas vysokej školy. Vyštudovala som SPU v Nitre, obor záhradníctvo. Spojila som svoje dve vášne – fotografiu a prírodu. Zo začiatku som fotila najmä kamarátky a rodinu. Každým rokom som sa však zlepšovala a viac si uvedomovala, že vo svojich fotkách chcem mať nádych rozprávky, nehy v kombinácii s kvetmi a prírodou všeobecne.
Akou technikou fotíš?
Vlastním starší model Nikon D5200 a portrétny objektív nikkor 35mm f/1.8. Viem, nie je to nič moc, ale dúfam, že si už čoskoro budem môcť dovoliť upgrade.
Ktoré foto vychytávky by si rada zapojila do svojej práce?
Neviem, či sa to dá nazvať úplne vychytávkou, je to skôr cieľ, ale veľmi rada by som prešla na full frame zrkadlovku vyššej rady s objektívom 85mm f/1.4. Najdôležitejším posunom vpred by však bolo naučiť sa pracovať s Photoshopom.
Aký je tvoj vnútorný odkaz, ktorý chceš sprostredkovať prostredníctvom fotografie?
Nikdy som nad tým takto nepremýšľala. Asi by som chcela, aby moje fotky priniesli ľuďom príjemný pocit, možnosť snívať a ponor do krásnych predstáv, preč od starostí bežného života, ktoré ich trápia.
Čo bola pre teba najväčšiu foto výzvou?
Už som zažila viacero zaujímavých fotení, ale presne také fotenia si užívam. Čím náročnejšie, tým zaujímavejšie. Myslím, že k nim môžem zaradiť aj minuloročné fotenie s pávom. Dostala som sa k nemu úplnou náhodou. Počas prezerania sociálnej siete na mňa vyskočila fotka z pekného chlieva, na ktorej medzi lamou a kozou sedel nádherný páv.
Neváhala som ani chvíľu a majiteľke napísala svoju predstavu o fotení.
Súhlasila, ale upozornila ma, že to nebude jednoduché. Páv totiž nebol krotký a do chlieva sa v zime chodil zohriať iba raz za deň. Inak poletoval po dedine a lúkach, kde sa mu zachcelo. Naplánovali sme fotenie na jednu januárovú sobotu a dúfali, že sa pávovi Karlovi bude chcieť v ten deň priletieť. A naplánovali sme to dobre. Pár dní predtým napadla kopa snehu, poriadne prituhlo a Karlík naozaj priletel. Majiteľka ho zamkla a zavolala nám, že môžeme prísť, čo trvalo asi hodinu. Musím povedať, že to bol trochu adrenalín. Modelka v krásnych bielych šatách mala aj s korunou ledva 50 kilo a držala ho v náručí dúfajúc, že ju neďobne alebo nezašpiní. Mal silné krídla a ostré veľké pazúry. Nohy sme mu museli zviazať, aby modelku nepoškriabal a aby sa nemohol odraziť a uletieť. Zároveň bolo okolo -5 ºC a postupne to bolo nepríjemné. Napriek naším obavám to všetko dopadlo dobre, páv bol celkom pokojný a uletel až po polhodine. Majiteľka nám veľmi pomohla, Karlíka nastavovala do požadovanej polohy, upokojovala ho, upravovala mu perie a ešte nás pozvala aj na čaj. Bolo to náročné, ale ďakujem za takú skúsenosť, len škoda, že sa už nebude opakovať. O rok na to už páv zdivočel natoľko, že do chlieva neprilietal. Ukazoval sa len sporadicky.
Ako by si charakterizovala svoj rukopis na fotkách, ktoré robíš?
Moje fotky sú pre romantické duše. Nechýbajú zasnené pohľady, krásne šaty a doplnky a to všetko v krásnom prostredí, najčastejšie v kvetoch. Vo svojich modelkách vidím víly, elfky, princezné, jednoducho nežné stvorenia. Som perfekcionista, na niektoré fotenia sa pripravujem aj mesiace. Pri samotnom fotení mi záleží na každom detaile, či už ide o polohu prstov, záhyb šiat, alebo neposlušné vlasy.
Keby si sa mohla stať nejakou krajinou, ako by táto krajina vyzerala?
Bola by to nádherná, človekom nedotknutá krajina plná tajomstiev a čarovných bytostí. Mala by husté zelené lesy, kde nie je počuť nič, len šumenie vetra a spev vtákov. Kde z rána za hmly a rosy tancujú víly na mokrom machu. Lúky plné pestrofarebných kvetov a motýľov. Na severe studené horské potoky s krištáľovo čistou vodou, na juhu skalnaté útesy a nekonečné azúrové more. To by sa mi páčilo.
Aké sny by si si rada splnila?
Jeden sen sa mi práve splnil – byť na titulke časopisu. Určite by som v budúcnosti rada získala významnejšie foto ocenenia a dostala sa tak do povedomia širšej verejnosti.
Jedným z mojich najväčších snov je fotiť v zahraničí. Viem o nespočetnom množstve krásnych miest, zákutí našej planéty, ale nie je v mojich silách dostať sa všade. A tak som si zvolila Island. Tamojšia krajina je prekrásna a ponúka širokú škálu prírodných zaujímavostí, ako napríklad ľadové jaskyne, čierna pláž s ľadovými kryhami či vodopády a lúky plné kvetov. Je to naozaj raj pre fotografov.
Mojím druhým snom je fotiť s netradičnými zvieratami, napríklad s labuťami, rysom, sobom, africkými slimákmi či chameleónom.
