Matka Zem, kryštály a ich prepojenie s inými dimenziami

 

Posolstvo Matky Zem: „Mier nastolím na Zemi. Svojimi vetrami očistím priestor a všetku energiu vojen a krviprelievania pretrepem a vymetiem. Aj skaly rozlomím napoly, ak to bude potrebné. Dosiahla som už úroveň, že niet inej cesty než Posun, a tento Posun činím/učiním bez ohľadu na ľudstvo. V tomto sa nemôžem nechať brzdiť. Aj ja mám svoju cestu a duchovný posun.“
Prijala Kristaaa-el (zvuk duše Celesty, jej hviezdne meno)

 

 

Celesta je nádherná multidimenzionálna bytosť, ktorá má hlboké prepojenie s Matkou Zem, najmä s rastlinnou ríšou a kameňmi, dokáže harmonizovať priestory a inšpiruje ľudí vedome komunikovať s prírodou.

GAIA AKO BYTOSŤ

Celesta: Gaiu, Matku Zem, vnímam skôr cez pocity a energie. Predminulé leto som cítila, že jej vibrácie sa začali rýchlejšie meniť, dokonca sa mi zdalo, že prekmitala do 5D. Rovnako sa dosť mení druhovo, niektoré druhy už nie sú, na ktoré si pamätám z detstva. Napríklad už nie je toľko kvetov, lebo nie je toľko lúk. A to je zásluha ľudí. No zdá sa mi, že Gaia to riadi sama – aj zánik niektorých druhov rastlín či zvierat, napríklad v pralesoch, nie je to len kvôli ľudskej činnosti.

Niektorí ľudia, tí citliví, ekologickí, krehkí, sa často pýtajú, čo s ňou bude. Vnímajú ju ako chudinku. Ale tak to nie je. Gaia je veľmi silná bytosť, urobí len niečo úplne malé a dokáže zmiesť ľudstvo zo zemského povrchu. Je s ňou zaobchádzané naozaj hnusne, ale je taká láskavá, akoby čakala, dáva nám ako ľudstvu šancu – to je jej plus. Nie je to nutnosť, len jej dobrá vôľa.

No Gaia sa mení. Posledné roky môžeme napríklad pozorovať väčší vietor. Keď som bola malá, tiež bol vietor, ale nie taký častý a ani taký silný a nárazový. Dva-tri roky dozadu bol silný vietor aj v lete. Alebo minulý rok na jeseň boli dni, kedy bolo v Prahe úplné bezvetrie, čo tiež nie je bežné. Je to také premenlivé. Inak dozrievajú plody, v úplne iných dátumoch, je to, samozrejme, závislé od slnka a vlhkosti, takže každé leto bolo trochu iné. A záhradkári sa musia vedieť prispôsobiť.

Čo spôsobuje jej zmenu?

Celesta: Gaia sa neustále vyvíja. Je súčasťou Mliečnej dráhy, súčasťou obrovského zoskupenia planét, sú tam väzby, ktoré nedokážeme vo svojom vedomí ani zistiť. Vyvíja sa preto, lebo sa vyvíja celá Mliečna cesta aj celá galaxia atď. A to je obrovský proces, ktorý je absolútne neuchopiteľný, ale nádherný.

Gaia si vždy nájde cestu v tej evolúcii, či to už bude bez ľudí či zvierat, je súčasťou vývoja ďalších telies. V tomto je ľudstvo obecne veľmi nepokorné a dostáva to späť cez choroby, požiare, sopky, aby si uvedomilo svoju malosť.

V tomto som na strane Gaii. No duchovné bytosti mi poskytli niekoľko filtrov, aby som to tu nejako vydržala. Niekto sa ma v minulosti pýtal, že čo hovorím na požiare v amazonských pralesoch. A ja som povedala, že nič, lebo mám filter chrániaci ma pred obrovskou bolesťou. Bez neho by som zahynula od bolesti, ktorú ľudia spôsobujú Gaii. To sú tie ochranné veci, ktoré máš pri vstupe sem. Keď ideš z iných úrovní, tak vedia, že máš určité vedomie, určité vyžarovanie a že nie je v súlade s chovaním tohto celku. Takže dostaneš filtre, aby si to tu mohla zvládnuť, aby si mala nejaké vedomie, ale aby si zase nebola stopercentne napojená na všetko, lebo by ťa to zničilo psychicky i energeticky.

Si s Matkou Zem hlboko prepojená. Ako sa dá na ňu najlepšie napojiť?

Celesta: Vnímať ju môžeme fyzicky, sluchom, zrakom, cez celé jej prejavenie, cez všetky živly – oheň, vodu, vzduch, zem, cez všetky tie rastlinstvá, pôdu, zvieratá a hmyz. Napojiť sa na ňu dá najlepšie cez vodu, aspoň podľa mňa. Vodstvo má svoje vedomie. Nie každý sa rád hrabe v pôde či chodí bosý po zemi, no vodu má väčšinou každý rád. Keď nemá rád studenú, tak aspoň teplú. S vodou sa krásne pracuje. Napríklad rieku vnímam očistne, je to iná energia než v stojatých vodách, ako sú jazerá či rybníky. Akoby prúd rieky unášal všetky ťaživé energie. Mnoho ľudí chodí k rieke intuitívne, keď má problémy, akoby chceli, aby im pomohla tie ťažké veci odniesť. Vodná hladina jazera je zasa liečivá, harmonická inak.

Prijala si už niekoľko posolstiev od vedomia vody, tu je jedno z nich:

„Ja, voda, tečiem si kadiaľ chcem. Keď ma ľudia obmedzia, chvíľu to vydržím, pokým sa nenahromadím inde a vytvorím si svoj tok tak, ako potrebujem. Moje vedomie je číre a prázdne. Neodsudzujem ľudstvo, potrebujem byť v pohybe a žiť.

Pokým je niekde kaluž vody, aj môj pohyb hore do oblakov sa počíta. (smeje sa) Nikto ma nevlastní, nikto ma nemôže využiť, pretože som, existujem. Vo všetkým priestoroch v stvorenom. Som súčasťou čírej prázdnoty Stvoriteľa Prazákladu. Neplačte teda nad mojou stratou, neplačte nad miestami, kde nie som. Pretože som potom inde a tam sa radujem. Môžete sa radovať i so mnou, nad mojím pohybom, nad mojou silou, nad mojou dôverou vo vás, v ľud nebeský, pretože ste prišli z nebies. Neprišli ste z pôdy. (smeje sa) Ľudia, tvorte, radujte sa. Tak ako sa radujú moje kvapky, keď stekajú dole, tak ako sa raduje moja rosa, keď sa odparuje hore.
Majte sa radi, ľudia nebeskí, a všetko bude dobré s vami. Som voda, som v pohybe a vnikám/zanikám, som.“

Celesta: Mnoho ľudí je napojených aj na vietor. Milujú vietor vo vlasoch, na svojej koži, sú odolní voči prechladnutiu. Aj živel vetra je veľmi očistný, lebo keď sú tie veľké vetry, tak to vnímam tak, že sa Gaia čistí. Bývam vtedy aj dosť nervózna. No to nie je nervozita z toho, že budú popadané stromy, ale skôr je to pocit z Gaii.

Na mieste, kde bývam, sú často silné vetry a cítim to rovnako. Až taká nervozita, všetko sa to tam melie. No je to potrebné celé rozfúkať a odniesť preč. Naposledy sa zodvihol silný vietor počas silvestrovskej noci. Akoby chcela Gaia prečistiť všetok smrad, hluk a najmä energie, ktoré ľudia vyvolávali pyrotechnikou. Trval asi hodinu, no bol intenzívny. Ráno sme sa prebudili do slnkom zaliatej pokojnej krajiny.

Celesta: Ďalším živlom je oheň, milujem ho, je veľmi liečivý. Páčia sa mi aj sopky, samozrejme, nechcela by som pod nimi žiť, no pozerať sa na ne je fascinujúce. Raz sa mi zjavila ohnivá bytosť Salamander, mala som vtedy obrovskú paniku. Bola zima, bolo to asi tri roky dozadu, sedela som pri horiacom krbe. Pozrela som sa na oheň a videla som bytosť, ako mi hovorí: „Som Salamander.“ A začal to zo mňa sťahovať. Naraz to všetko zo mňa stiahol a ja som bola úplne v pohode, akoby som hodinu predtým bola v nejakom meditačnom rozpoložení. Úplne ma očistil od strachu.

Matku Zem dokážeš vnímať aj v éterických rovinách.

Celesta: Vnímam ju vnútorne, no nie stále, lebo na to sa musím dostať do iného stavu vnímania, buď je to meditácia alebo nejaký rozjímací stav. No cítim, keď sa s ňou niečo deje. Vnímam cez telo, že sú iné energie, ktoré tlačia hmotnú schránku do iných procesov, ako keby sa fyzická schránka premieňala, spomaľuje sa starnutie a pôsobí to napríklad cez únavu, cez bolesť určitých nervových zakončení, kĺbov. Dnes sa tomu hovorí transformácia alebo rekalibrácia. Cítim, že Gaia už takých 7 – 10 rokov pôsobí aj na naše fyzické telá. Ale to je moja skúsenosť, možno nie každý to takto má.

MEDITÁCIA S GAIOU A ZEMSKÝ KRYŠTÁL

Keď sa povie slovo meditácia, tak si možno niektorí predstavia snímok z filmu Jedz, modli sa a miluj s Juliou Roberts, keď bola v Indii a snažila sa v meditačnej miestnosti meditovať a už po pár sekundách nevedela, čo so sebou. No cez meditácie sa dokážu ľudia dostať do jemnohmotných sfér a majú z toho krásne zážitky. Nie je to len o uvoľnení, ale aj o duchovnom prepojení, napojení.

Celesta: Robí to nejaká moja časť, moje vyššie ja má presah aj do iných svetov, nemám to vo vedomí, ale čo mi ľudia hovoria, tak ich zoberie do iných sfér. Ale vnímam, že sa tam pracuje v iných rovinách.

To je práve pekné, že napojenie na duchovný svet nerobíš len ako človek.

Celesta: Tak ma to veľmi unavuje. Nevyhovovali mi ani riadené meditácie, lebo som vždy bola o desať krokov dopredu. Tak som si začala robiť meditácie sama. Upokojila som sa a niekam ma to dostalo, bez riadenia. Ale potom som sa musela učiť robiť to aj so zámerom, pretože som bola v chaose, bolo tam tisíc vecí, kam som mohla ísť, tak som si v tom musela urobiť nejaký poriadok.

Teraz si dám pred meditáciou zámer, prečo tam idem, či sa idem zregenerovať, lebo som tu v pozemskom príliš unavená, alebo sa idem niečo dozvedieť od svojich sprievodcov, alebo si idem pre otázky, alebo idem komunikovať s ockom, ktorý tu už nie je. Lebo ak nemáš zámer, tak je toho veľa a nevieš, čo si máš vybrať. Ľudia by sa mali učiť, že sú tvorcovia, že zámerom tvoríme, vyberáme, vytvárame realitu. V meditácii, ale aj v bežnom živote.

Ako prebieha meditácia s Gaiou?

Celesta: Ľudia mávajú krásne zážitky. Ide to lepšie v skupine, lebo človek viac cíti a pri spoločnom vedomí sa generuje energia. Sme skupinové bytosti, a keď kolektívne pracujeme, tak je to pre nás intenzívnejšie. Úžasné je, že sme takí energeticky zdatní, že dokážeme pracovať na diaľku, napojiť sa cez svoje srdcia aj na vzdialenosť niekoľkých tisíc kilometrov. Mám ľudí z Emirátov, z Austrálie, z Anglicka, čo je úžasné.

Ak sa chce človek spojiť s Gaiou, tak najlepšie to ide cez zemský kryštál, kedy zámerom požiadame o spojenie s Gaiou a predstavíme si obrovský kryštál, ktorý je hlboko v strede zeme. Samozrejme, vtedy nie sme v hmotnej podobe, sme v iných ríšach, lebo možno fyzicky je tam žeravé jadro, no my sme v iných časopriestoroch. Zemský kryštál je miesto, kde sme ukotvení inkarnačne, naša fyzická schránka tam má naviazané svoje vlákna, čo je prejavom toho, že existuje momentálne v 3D realite. Keď človek umiera, tak sa vlákna pretínajú, pri zemskom kryštáli už nie je kotva.
Pri takejto meditácii môže človek poprosiť aj o sprostredkovanie nejakého odkazu, keď má napríklad problém v podnikaní, ktorý sa spája s poľnohospodárstvom.

Mala som niekoľko ľudí, ktorí si pýtali rady, ako pracovať s pôdou, na ktoré produkty sa zamerať, aby im pôda dala hojnosť. Už to nebrali čisto komerčne. A ona im radila. Vždy je to o tom, aká je tá bytosť, ako ku Gaii pristupuje, lebo ona ho má prečítaného, takže ak je človek láskavý, tak prepojenie vždy prebehne. Materiálne založení ľudia by sa s ňou neprepájali, lebo tomu ani neveria.

No ľudia si nedôverujú, takže riešim aj ich dôveru v samých seba. Sú milí a éterickí, no neveria, že majú schopnosť to nacítiť. Tému sebavedomia má v podstate každý druhý človek, lebo sú to programy z detstva, ktoré nám vtĺkli do hlavy a ktoré dušičku úplne udupali, a bytosti musia veľmi na sebe pracovať, aby sa dostali do svojej pravej podstaty. Je potrebné otvárať všetky minulé traumy, aby nás to neobťažovalo.

KRYŠTÁLY A KAMENE

Celesta: Vnímam skôr vedomie kryštálov než ich hmotné prevedenie, formu, cítim ich skôr energeticky. Nedokážem ich zaradiť do jednotlivých skupín. Samozrejme, rozoznám, čo je krištáľ a čo ruženín, ale sú ešte nejaké druhy kryštálov, s nimi tak nepracujem, unavuje ma škatuľkovanie. To, čo som potrebovala mať u seba fyzicky, tak to som si zohnala, už asi dva roky som si nič nekúpila a ani už kupovať nebudem. V súčasnosti akoby sa roztrhlo vrece s ezoterikou a kryštálmi. Veľmi sa drancujú kryštály, stále sa z toho robí obrovská obchodná činnosť, na ktorej sa veľmi dobre zarába. A to mi nie je príjemné, lebo sú to nosiče dát, sú v nich záznamy z prastarých ríš, ale aj záznamy o zemi, sú to dáta, ktoré sa teraz rozpredávajú. Sama mám nejaké kryštály z Brazílie alebo z Čiech z Vysočiny, ale už som to prekukla. Ešte pred piatimi rokmi som mala pocit, že by som chcela aj tento kryštál, aj ten, ale to je pocit ega. Ale v podstate nemusíme mať fyzicky tie kamene. Zistila som, že sa môžem napojiť na čokoľvek, čo existuje, nech je to kdekoľvek, a nemusím mať fyzickú formu toho.

Tiež sa s nimi napájam len v nehmotných sférach. Mám stiahnutých pár obrázkov kryštálov z netu, lebo som vizuálny typ, pomáha mi to napojiť sa na ich energiu.
Môžeš si ich načítať aj priamo zámerom z Matky Zem.

To som ešte neskúšala, ale myslím, že časom to pôjde aj cez zámer.

Celesta: S kryštálmi pracujem, aj keď harmonizujem priestor, vtedy moje vyššie JA začne v éterických rovinách vytvárať éterické katedrály alebo svetelné objekty. Vnímam pri tom esencie jednotlivých kryštálov. Viem, že je to krištáľ, ruženín, citrín alebo turmalín. Občas dokonca neviem jeho názov, lebo mi ho môj mozog neprijal tu na zemi, alebo je to kameň, ktorý ešte nebol pomenovaný. Sťahujú sa pri tom energie, ktoré nie sú fyzické, ale napriek tomu pôsobia. Mávam spätnú väzbu cez iných ľudí, že hoci tam daný kryštál fyzicky nie je, tak étericky pôsobí, pôsobí v iných rovinách. Zvyknem im hovorievať, že ak majú fyzicky napríklad citrín, tak si ho môžu dať napríklad do záhrady. No nie je to podmienka, len akési potvrdenie energie v hmote. Ľudia mi píšu, ako sa im tam následne zmenila atmosféra, ako sa cítia v bezpečí a cítia lásku. Niekedy sa zvyknú ozvať aj po pol roku, že u nich v priestore prebehla očista, napríklad k nim prestali chodiť niektorí ľudia. Jednoducho sa tam necítili dobre, lebo sú negatívne zameraní.

S vedomím kryštálov sa dá pracovať aj počas meditácie, ak človek požiada o spojenie s kryštálom, o ktorý má záujem. Môžeme s týmto vedomím pracovať, naladiť sa cez zámer na ríšu kryštálov a navnímať si ju. Je to veľmi jemná práca a záleží na tréningu, lebo človeku, ktorý netrénoval vnímanie jemnohmotného sveta a energií, sa môžu preháňať hlavou myšlienky a môže byť atakovaný konštruktami v hlave. Je potrebné naučiť sa pracovať s myšlienkami, vypustiť ich. Chce to tréning.

Byť len vo svojej prázdnote so zámerom tvoriť. Je to možné. Ľudia si často hovoria, že to dokážu len tí, ktorí majú „špeciálne schopnosti.“ Všetci majú túto schopnosť, len je to o tréningu a trpezlivosti. Sú bytosti, ktoré to majú aktivované na 100 %, ale tých mnoho nie je. Aj ja som sa musela učiť, napájať sa na iné svety, pretože ma sťahovala naša 3D úroveň, náhle pichnutie v chrbte, pochody tela, zvuky z vonkajšieho sveta – a bola som späť. Človek sa to musí naučiť odfiltrovať, mať silný a jasný zámer pokračovať ďalej.

V lete som pod našou mladučkou brezou trénovala a udržiavala sa v inom stave, či prešlo auto alebo som započula hádku susedov. Je to potrebné, lebo dnes sú energie ešte ťaživejšie, vždy bude veľa rušivých elementov. Môžeme byť v úplnom tichu, no aj tak cítiť tie energie, lebo ich máme v sebe.

Celesta: Táto politická situácia dopadá na všetkých. Rastlinná ríša sa stiahla do pôdy spolu s bytosťami prírodných živlov, aj keď nie všetkými, no cítiť, že ich je omnoho menej. Preto nemôžem chodiť na Kounovské rady v zime, kde robím aktivácie svetelných kódov, lebo ma to stojí desaťkrát viac energie než v lete. Začnem opäť v apríli, keď sa táto ríša rozpučí a zase tu bude aktívna ochrana a prepojenie s bytosťami, ktoré ma povedú. Na prepájanie máme ríšu kryštálov, ako aj obyčajných kameňov z potoka, ktoré majú tiež veľkú silu. Ďalej vodu, je aj pár listnatých rastlín, ktoré sú také odolné, že majú kvety, aj keď je sneh, alebo ihličnaté stromy. Tie sa teraz ponúkli, že pomôžu s oxidom grafénu. Ľudia robia dokonca vývary z ihličia, aby im pomohli s grafénom.
Veda dokázala, že les harmonizuje človeka, že ho ozdravuje, že psychika sa vylepšuje, tak to má určite každý vyskúšané. A ak niekto nemá blízko les, tak aspoň park, no tam dosť cítiť zvuky a celkovo energiu mesta, aj keď sa park snaží vykryť ruchy.

Prepojenie na duchovný svet je jednoduchšie počas jari či leta, kedy všetko bujnie. Ako prišla zima, tak cítim, že je pre mňa čoraz zložitejšie sa napojiť, aj keď som to v lete trénovala aj pri rušivých elementoch, no dnes je toľko ťaživých energií v spoločnosti, že to človek cíti. A ak si nedá pozor, tak to do seba nasaje, no je potrebné to prečistiť a najmä pustiť.

KAMENE A KRYŠTÁLY V NEHMOTNÝCH DIMENZIÁCH A ICH ENERGIA

Kamene, respektíve ich energia, nie je prítomná len na zemi, ale aj v iných dimenziách. Počas mojich duchovných cestovaní som „podostávala“ niekoľko kameňov, napríklad rubín, smaragd, krištáľ, citrín.

Celesta: Tiež som dostávala takéto kamene, bolo to v meditáciách v iných ríšach. Buď mi niečo dávali do čela, alebo mi dávali náhrdelníky z rôznych kryštálov. Tam sa pracuje s energiou týchto kameňov.

Ako prvý kameň som dostala rubín, potrebovala som otvoriť svoju druhú čakru, čakru tvorenia, lebo tam sa ukrýva ženská energia, sila tvoriť. Rubín vo mne svojou červenou farbou evokuje život a pomohol mi nájsť samu seba a postaviť sa do svojej sily.

Celesta: Rubín, tá jeho červená farba, je farba prvej čakry.

Na jednej z prvých šamanských ciest som dostala náhrdelník z krištáľov od jednej šamanky na hlbšie prepojenie s Matkou Zem, ukotvenie sa tu na zemi. S hrdelnou čakrou mám napríklad spojený akvamarín, ktorý mi pomáha dostať sa do rovnováhy s tým, čo sa deje v mojom svete, a s tým, čo chcem povedať svetu, bez strachu, že budem za to hanená. Robí to presne ako more, ktoré odo mňa odnáša všetku ťarchu minulosti, je to veľmi šťastný kameň. Púšťam to potom vo vlnách preč.

Celesta: Akvamarín to má aj v názve – voda, more.

Raz som dostala energetickú korunu z 9 kryštálov, ktoré tvoria pre mňa akýsi energetický základ, pri jej aktivácii sa koruna rozbalila do tvaru eneagramu, symbolu s 9 cípmi. Aktivácie prebiehali vo vlnách farby každého kryštálu. Jeden kameň nebol aktivovaný, čo som si uvedomila až neskôr. Bol to ruženín. Mala som problém ho prijať a dnes už viem aj prečo. Predstavuje moju citlivosť. Nechcela som ten kameň ani vidieť, rovnako ako som odmietala svoju senzibilitu.

Celesta: Ruženín je veľmi láskavý kameň, otvára a aj lieči srdce, harmonizuje a pôsobí na srdečnú čakru. Je pre ľudí, ktorí začínajú s duchovnou prácou. Napríklad taký krištáľ je veľmi silný, ten dokáže všetko až rozsekať. S ruženínom som kedysi začínala, vždy som ho nosievala vo vrecku.

Začínala som so silnými kameňmi. Napríklad smaragd, s tým som spojená so svojím zlatým drakom, ametyst ma ochraňuje pri nahliadnutí do ťaživej minulosti, ktorú si potrebujem zvedomiť a pustiť, krištáľ ma spája s Matkou Zem a zároveň ma čistí alebo lapis lazuli, s tým som prepojená s Arkturiánmi.

Celesta: Lapis Lazuli je veľmi silný kameň, už skôr pre pokročilejších.

Fyzicky ho nemám, no keď som ho raz videla na obrázku, tak ma až magneticky pritiahol. Dnes už viem prečo.Aj ty si sa už stretla s bytosťami, ktoré sú kameňmi spojené v iných dimenziách. Pred časom ste s Michalom prijali posolstvo od smaragdovej bytosti v tomto znení:

„Povznášejí vás křídla má. Jsem Strážce smaragdu. Jsem bytost, která má na starosti veškeré záznamy uložené do krystalu Smaragd. Všechno poznání, které tam bylo uloženo moudrými a čestnými bytostmi, je nyní uschováno a bude vyjeveno těm, kteří uslyší. Proto vstaň ,člověče, který čteš tyto řádky, a přijmi můj dar čtení struktur ve smaragdu. Lesk a záře je uchována, čistota a zářivost je stvrzena v prazvláštní skupině/v záznamu. Postupně bude předána Zasvěceným a Poučeným. Já střežím tyto záznamy a chráním je před Povstalci a Vzbouřenci a hledám možnost, jak je předat těm, kteří jsou k tomu určeni. Proto nyní mluvím k vám, jejichž čistota se dotýká i mého srdce. Rozbouřeny vody budou, rozemleta země bude, stabilita rozpadne se na částečky a zrodí se zcela nové bytí. Nový koncept utvoření/stvoření zdejšího vesmíru. Uspořádaný do nitek pevných, silných a férových. Zakončena bude marnivost a snaha o sváry. Nastolen bude mír. Pro ty, kteří Procitnou, záznamy vytvoří pevný oblak/obal pro budoucí nastolení nových principů. Proto obavy nemějte, důvěřujte Zdroji, ten vždy ví, kudy vás provede.”

Celesta: Symbolika kryštálov je vo vesmíre známa. Mám skúsenosť aj s ďalšími bytosťami, neviem, čo je to za druh, rasu, ale mali na čele čosi veľmi žiarivé, pulzujúce až plazmatické. Podobalo sa to na diamant. Nazvala som ich diamantová bytosť, ale naozaj neviem, aká je to rasa či bytosť. Na mieste tretieho oka majú kameň v tvare kosoštvorca, pomáhali mi dostať sa zo zápalu pľúc. Možno je to nejaké moje hviezdne ja a sú to moji hviezdni bratia, ale nemám to ešte zvedomené. Oni sú veľmi jemnohmotní, spojiť sa s nimi je iná frekvencia. Videla som ich len párkrát v ťaživých situáciách, kedy som sa horúčkou dostávala niekam inam.

Máš nejaké skúsenosti s tým, či sú kryštály fyzicky aj na iných planétach?

Celesta: To neviem, lebo to vždy vidím len akoby tretím okom, kde vidím akúsi horninu, ale nerozoznám, aký je to druh kameňa, pretože ho nevidím anatomicky či detailne. Vidím to skôr akoby na plátne ako film, také vzdialené pohorie, ktoré ale nie je pôda, zdá sa mi to ako nejaký nerast, ale nevedela by som povedať aký. Potom som bola v oblastiach, kde sa javilo niečo ako voda, ale vedela som, že to voda nie je. Ale bolo to tekuté. Bolo veľmi ťažké navnímavať niečo, čo tu nemáme označené, nemáme na to názov, a teraz ten pozemský mozog ani nevie, ako to má prečítať, tak to väčšinou k niečomu prirovnáva. Preto si myslím, že až keď človek bude bez tela, tak to bude vnímať úplne inak. Cítim, že ma to ľudské telo limituje.

Rozhodne si myslím, že sú nerasty aj na iných planétach a možno niektoré aj rovnaké ako na Gaii. Napríklad sa tu kedysi dávno ťažilo zlato, ktoré už chýbalo na iných planétach. To je len taká zmienka k Annunnaki. Ale kto vie, ako to naozaj všetko bolo. Máme len nejaké kúsky a teraz sa nám to všetko skladá. Myslím si, že bude všetko ozrejmené, dúfam, že sa toho dožijem ešte tu v pozemskom. História zeme je rozhodne iná, než sme sa ju učili, no odlišuje sa aj od toho, čo sa o nej hovorí dnes, v tých malých kúskoch. Teším sa na to, keď nám budú tie informácie uvoľnené a dá nám to nejaký celistvý obraz.

Kamene vnímam podobne. Každá planéta či dimenzia je na určitej frekvencii, tak ak sú jemnohmotnejší, tak nebudú dolovať nerasty alebo kamene, ako sa to robí tu. Tam to možno majú tiež len v nejakej forme energie. 

Pár rokov dozadu som mala zvláštny sen. Snívalo sa mi už o všeličom, no v tomto sne som bola ako pozorovateľ a sprevádzal ma akýsi hlas. V tom sne som videla manželský pár, nejakých vládcov. Sprievodca mi povedal, že kedysi dcéry, ktoré sa odmietli vydať za toho, koho im vybrali, usmrtili. Videla som, ako dvaja strážci v tmavomodrých priliehavých skafandroch držali dievčinu na zemi, na bruchu a mali na rukách akési rukavice, ktorými naberali zvláštnu hmotu perleťovej farby, bolo to skôr ako hustý prášok či kinetický piesok a dávali to na hlavu dievčine. Akoby to bol oheň, no iný než tu na zemi. No na oheň sa podobal a dievčinu „spálil“. Sprievodca mi povedal, že to už nerobia a že svojim dcéram už odpúšťajú.

To nebol prvý sen z dimenzií, kde neexistoval oheň, ale niečo, čo má podobnú silu. Mala som ešte sen o zvláštnom úkaze na oblohe – pohybovalo sa to ako žeravá guľa. Vyzerala presne ako mesiac, len namiesto sivej farby bola ohnivo žltá. Tá guľa sa posúvala pár metrov do jednej aj do druhej strany. Opäť som tam bola len ako pozorovateľ. Počula som, ako niekto povedal – len nech to nedopadne na zem. No dopadlo. Po náraze vyšľahli do širokého okolia akési ohnivé kúsky, vyzeralo to ako lietajúce lístie alebo tenké kúsky kôry. No nebol tam oheň, nič po nich nevzbĺklo, ale stret s nimi bol rovnako ničivý.
Dodnes neviem, čo tie sny znamenali. Ale bola to zaujímavá skúsenosť.

Celesta: Občas je ťažké hovoriť o tom, ako to vyzerá v iných dimenziách, pretlmočiť to do ľudskej reči, lebo sú to úplne rozdielne veci ako tu na zemi. Pre mňa je jednoduchšie to ľuďom ukázať, napríklad ich tam zobrať cez meditácie, kde si to navnímajú po svojom.

Text: Katarína Maloma Mayerová
FB, YOUTUBE: Denisa Celesta Kralovičová
www.dotekhvezd.cz

Tags: No tags

Comments are closed.