Minulosťou sa zaoberá história. Veda o budúcnosti je vo vedeckom svete známa napr. ako prognostika, futurológia („budoveda“) alebo sa jej venujú veštice, kedysi sídliace vo veštiarňach. Dnes ich najčastejšie stretneme na diaľničných odpočívadlách alebo na frekventovaných železničných či autobusových staniciach. Samozrejmosťou je v tomto prípade hlavne strážiť si svoje vrecká a ich obsah.
Veštenie bolo pritom kedysi dávno veľmi vážnym a váženým remeslom. Za veštbou do tej správnej veštiarne boli ľudia ochotní merať stovky kilometrov. Svetoznáme Delfy ležali podľa starovekého mýtu tam, kde sa nachádzal pupok sveta. Sám Zeus vypustil dva orly, ktoré sa zrazili práve na tomto mieste. Záhadou dodnes zostalo, prečo otvor, z ktorého vychádzal pach, nazvali práve pupkom… Z mýtu vyplýva nielen to, že starí Gréci verili, že Zem je guľatá, ale zároveň verili, že miesto zázrakov, akými sú správne veštby, môže byť len v chráme, ktorý je výnimočný svojou polohou. Nie je dôležité, že najprv bola úspešná svätyňa a mýtus prišiel neskôr.
Pupok sveta
Delfská veštiareň vznikla nad puklinou v skale, z ktorej vychádzal omamný plyn. Ním omámené veštkyne produkovali často málo zrozumiteľné správy, ktorých výklad zaručoval, že sa nikdy nezmýlia. Samotná veštkyňa sedela na trojnožke nad puklinou a o interpretáciu jej výrokov sa starali kňazi zo svätyne, ktorí sa usilovali z občas nezrozumiteľnej zmesi slov zostaviť zmysluplnú odpoveď. Netreba snáď ani dodávať, že prinajmenej dvojzmyselnú, pre každý prípad.
Známa je veštba z roku 547 pred naším letopočtom, ktorú spomína grécky historik Herodotos. V tom roku prišiel po radu do delfskej veštiarne posledný lýdsky kráľ Kroisos (Krezus). Lýdia bola staroveký štát v západnej polovici dnešného Turecka a obývaná pravdepodobne Grékom príbuzným obyvateľstvom. Veľkým protivníkom európskeho antického sveta, reprezentovaného v tom čase najmä Grékmi, bola Perzská ríša. Lýdska ríša jej stála v ceste v expanzii na západ. Kroisos si prišiel s bohatými darmi, ako inak, do Delf po radu, ako sa zachovať. A delfská Pýtia mu poradila: „Ak prekročíš rieku Halys, zničíš veľkú ríšu.“ A tak sa aj stalo. Kroisos prekročil rieku, ktorá ho delila od Perzie, a zničil svoju ríšu… Bola to jeho chyba, že sa zabudol spýtať, ktorá že to ríša bude zničená, či nie práve tá jeho.
Veštci a veštkyne
Slávne veštice nežili len v staroveku a veštbami sa nezaoberali len ženy. Nostradamus je populárny dodnes. Rovnako ako bulharská veštica Baba Vanga, ktorá sa preslávila svojimi predpoveďami v druhej polovici dvadsiateho storočia. Narodila sa v roku 1911. Podľa ankiet v bulvárnych denníkoch jej predpovediam verí takmer polovica ich čitateľov. Ak aj výsledok týchto ankiet skorigujeme o polovicu, stále nám zostanú stámilióny ľudí 21. storočia, ktorí o jej schopnostiach nemajú pochybnosti. Nemá význam overovať spoľahlivosť jej vízií podľa toho, čo v nich vyčítali rôzni autori, lebo za to Baba Vanga nie je zodpovedná. Ale platí aj tu, že spätne vysvetlené veštby sú najspoľahlivejšie. Tí, ktorí si ich trúfnu interpretovať vopred, riskujú, že sa nenaplnia. Uvidíme, či skutočne tento rok priletia mimozemšťania. V každom prípade, či sa toto údajne proroctvo na rok 2022 vyplní, alebo nie, faktom zostane, že jej veštba nijako neovplyvní našu realitu, lebo ju v skutočnosti neberieme do úvahy, či jej už veríme, alebo nie.
To nemožno povedať o inom tiež svetoznámom veštcovi Rasputinovi. Jeho predpovede menili beh dejín, ale to len preto, že ruský cár sa nimi riadil počas I. svetovej vojny. Veľkou chybou ruského cára bolo, že sa neriadil Rasputinovým naliehaním predtým, aby nevstupoval do vojny, lebo to bude znamenať porážku Ruska. Aj keď nakoniec formálne Rusko v I. svetovej vojne porazené nebolo, v dôsledku vojny prišiel ruský cár o trón a Rusko o rozsiahle územia na západe, medzitým aj Rasputin o život. To je aj dôkazom toho, že veštci málokedy vedia predpovedať vlastný osud.
Predpoveď sa nevyhnutne musí týkať budúcnosti. Predpovedať minulosť nie je možné. Samotná budúcnosť nám priamo napovedá, že ide o niečo, čo len bude. Bolo, je a bude sú tri slová, ktoré zahŕňajú všetok čas. Zaujímavá je v tomto smere úvaha, či v mene Budapešti, Budejovíc, moravských alebo českých, Budatína, ale aj Bytče a podobne sa neukrýva miesto, na ktoré chodili naši predkovia preto, aby sa dozvedeli svoju budúcnosť. Lebo nepochybne aj naši predkovia mali svoje veštiarne, miesta, ktoré boli známe predpovedaním budúcnosti. Nebola len kňažná Libuša, ktorá mala víziu Prahy ako slávneho mesta na kopytách koní raz rozneseného, či Žitková na moravsko-slovenskom pomedzí a jej bohyne.
Napriek tomu, že veštby sa zásadne týkajú budúcnosti, veštice a veštci sa nebránia nazerať aj do minulosti. Vedia predpovedať minulé životy alebo referovať o minulosti toho, komu veštia, čo vzbudzuje jeho dôveru, najmä ak je veštica dokonale informovaná o minulosti dotyčného z iných zdrojov alebo ním samotným.
Tým, samozrejme, netvrdím, že každý veštec či veštica sú podvodníci. Mnohí veria vo vlastné schopnosti a mnohým aj ich veštby vychádzajú. Podvodníci a najmä tí, ktorí len predstierajú schopnosti, ktoré nemajú, kazia meno tým skutočne úspešným a obdareným niečím, čo sa nazýva vešteckými schopnosťami, pričom je nepodstatné, či ide o nadprirodzené schopnosti alebo ide o dokonalé využitie celkom reálnych schopností analyzovať súbor informácií, tak ako to robí vedný odbor nazývaný prognostika.
Prognostici
Prognostikou sa nazýva spoločenský odbor, ktorý vytvára hypotézy o budúcom vývoji istého javu na základe jeho predchádzajúceho vývoja. Tieto hypotézy, predpovede majú obvykle viacej variantov. Najúspešnejšie sú tie, ktoré sú v štýle predpovede počasia: bude jasno, miestami polojasno, zamračené alebo dážď. Vzhľadom na to, že inak byť už nemôže, môže takáto, inak dosť častá prognóza tromfnúť svojou stopercentne správnou predpoveďou aj tú najsvetoznámejšiu veštbu. Napriek tomu je prognostika považovaná za serióznu vedu.
Pre veštcov aj pre prognostikov platí Heisenbergov princíp neurčitosti. Podľa neho všetko na svete vyzerá ako náhoda, nech použijeme hocijakú metódu pozorovania, pretože akýkoľvek zákon alebo princíp je vyjadrený iba pravdepodobnostne. Nikto nemôže povedať, či má vec absolútnu nevyhnutnosť. Čiže to, čo môže nastať, skutočne môže nastať, ale aj nemusí. Navyše, známa predpoveď môže ovplyvniť realitu práve tým, že sa stala známou. Ak nám napr. predpovedá nehodu, môžeme sa zámerne predpovedanej udalosti vyhnúť. Možno na nejaký čas, možno aj navždy.
Umelci
Predpovede, veštenie, umelecké vízie a fantázie sú základom nášho vedeckého a technického úspechu za posledných už takmer stopäťdesiat rokov. Správny vedec musí byť v prvom rade dobrým veštcom, aj keď veda veštenie ako reálnu metódu na predpovedanie budúcnosti dôrazne popiera. Za mnohé objavy vďačíme vo veľkej miere napr. umelcom, ktorí svoje fantázie dokázali natoľko spropagovať, že verejnosť po ich realizácii zatúžila.
Bez toho by vynálezcovia, tak ako mnohí v stredoveku, ale aj v novoveku, skončili na horiacej hranici ako nebezpeční rozvracači spoločnosti, ktorá nedokázala prijať parný alebo iný stroj alebo čo len novú myšlienku. Jules Verne ako propagátor vedy a techniky prostredníctvom svojich románov je všeobecne známy, menej známe je, že aj Einstein sa pri svojej teórii relativity inšpiroval románom z konca devätnásteho storočia. Menej známe sú aj mená mnohých takmer zabudnutých vynálezcov, ktorí boli za svoje objavy popravení, lebo spoločnosť na ne nebola pripravená. Antickí historici zaznamenali napr. prípad vynálezcu nerozbitného skla, ktorého nechal cisár Tiberius popraviť, lebo by to mohlo ohroziť rozvinutú sklársku výrobu. Tvrdí to Petronius (27 – 66 n. l.) a historik Plinius Starší (23 – 79 n. l.). Podobne dopadli mnohí ďalší.
Vzťah spoločnosti k vešteniu je už od čias nástupu vedecko-technickej revolúcie skôr negatívny ako pozitívny. Tzv. vedecká obec a jej naklonená časť populácie schopnosti veštcov odmieta, rovnako ako kresťania odmietajú pohanstvo. Je to vec viery, ktorá veštbu prijme len vtedy, ak je zahalená do nového odevu rovnako, ako je pohanská modla prípustná v kresťanskom chráme, ak je vysvetlená správnym spôsobom. Veštba ako prognostikova predpoveď je pohanskou bohyňou matkou na kresťanskom oltári. Podstata sa nezmenila, ani reálny obraz, zmenil sa len náš postoj.
Veštenie a zákon
Zaujímavé sú právne spory ohľadne veštenia. V mnohých krajinách je aj v súčasnosti veštenie považované za nežiaducu činnosť, ktorá odporuje buď viere, alebo „zdravému rozumu“. V USA v radoch štátov boli prijaté zákony, ktoré zakazovali veštenie. V roku 1998 obvodný odvolací súd USA zrušil zákaz veštenia v Lincolne. Zdôvodnil to tým, že „Vláda nemôže slobodne vyhlásiť určité presvedčenia – napríklad, že niekto môže vidieť do budúcnosti – za zakázané. Občania môžu veriť, že Zem je plochá, že mágia je skutočná a že niektorí ľudia sú proroci.”
Omyly veštcov nemôžu byť dôvodom zákazu ich činnosti. To by sme potom mohli zakázať vedu a vedecký výskum vo všeobecnosti, lebo vedci sa tiež dopúšťajú mnohých omylov.
Zaujímavé pritom je, že samotní vedecky založení ľudia, aj mnohé štátne ústavy za posledné storočie sa s najväčšou vážnosťou zaoberali a zrejme niekde dodnes v tajnosti aj zaoberajú tým, čo je vyhradené veštcom a mágom. Celkom seriózne skúmajú mýty, najbizarnejšie teórie, lebo ich naplnenie je veľmi lákavé a nikdy nevieme, už aj vzhľadom na mnohé omyly vedy, či nakoniec nemôžu byť realitou. Navyše takou realitou, ktorá by sa ako zbraň mohla ocitnúť v rukách našich protivníkov.
Keď kuvik zakuviká
Samotné veštenie využíva rôzne zdroje svojich poznatkov. Nie je to len krištáľová guľa, už v staroveku sa veštilo zo správania zvierat, z ich vnútorností, z pozorovania hviezd, z názvov vecí a mien ľudí, z číselnej symboliky, z dátumov narodenia, z čiar na ruke… a veští sa tak dodnes.
Veštenie, kedysi považované za serióznu vedu s mnohými odbormi, sa stalo umením, pre niekoho priam súčasťou mágie. Pritom veštenie nie je v skutočnosti mágiou, nemá jej účel, aj keď sa pri veštbe používajú aj magické prostriedky. Účelom veštby nie je meniť budúcnosť, ale len o nej informovať.
Dobre vykonaná veštba je reálne možnou správou o našej budúcnosti, ktorá môže, ale tiež nemusí nastať. Nie preto, že by veštba bola v princípe nesprávna, ale preto, že jej nemusíme – rovnako ako kráľ Kroisos – správne porozumieť, ale tiež preto, že nikto nedokáže predpovedať všetky náhody, ktoré nás v živote sprevádzajú, a tak nielen náš život, ale aj každá veštba je len predpoveďou súboru náhod, ktoré môžu prejsť bez následkov okolo nás alebo sa nám môžu stať osudnými. Každá veštba je preto zároveň prognózou a prognózam veria všetci, nielen tí, ktorí veria veštcom. A to napriek tomu, že sme denne konfrontovaní s tým, že nie každá predpoveď, napr. počasia, sa vyplní. Zato hádzanie kameňom po kuvikovi smrť nikdy spoľahlivo nezaženie. Správnosť jeho predpovede je len otázkou času a ten čas dosť často len vecou náhody.
Rudolf Irša
www.irsa.szm.com
