Po búrlivom slnečnom a horúcom lete sme naskočili na chladný dej živlov v podobe jesenného počasia. Mám dojem, akoby sa toto obdobie postupne vytrácalo z našich životov a ochladenie takmer o 20 stupňov prišlo zo dňa na deň. Beriem to ako súčasť cyklov a dôležitosť v tom, čo sa deje a má diať. Nemôžem to zmeniť, len sa tomu prispôsobiť a stať sa hlbšou súčasťou väčšieho cyklu zmien.
Vnútorne som pocítil akési chvíľkové stíšenie a zladenie sa s tým, čo prirodzene prichádza. Nepozerám príliš na celospoločenské dianie. No mihne sa mi to okom a ja len zodpovedne ostávam v prehĺbení vlastného bytia a žitia. Pokračujem v každodennom tvorení a nasledovaní okolností, ktoré mi sám život prináša. Dá sa povedať, že je takmer jedno, či je leto alebo zima. Tvorenia a každodenné dôležitosti si pýtajú patričnú dávku pozornosti a energie. Je len na mne, či budem nasledovať a zodpovedne tvoriť alebo sa nechám stiahnuť pochmúrnym sychravým jesenným počasím.
V kole roka je to v poriadku. Vnímať a zosúladiť sa s cyklami života. Slovensko má 4 ročné obdobia, za čo by sme mali byť vďační, lebo môžeme vnímať, cítiť a žiť plnú rozmanitosť každého obdobia. Je dobré na chvíľu sa zastaviť a postupne prehlbovať vo vlastnom bytí a tichu, ktoré toto obdobie prináša. Zima to ešte viac umocní a je to úplne v poriadku.
Život nemôže byť len o testosteróne a ovulácii v plnom prúde. Život má svoje cykly, ktoré sú potrebné pre zastavenie a ticho. Ak si dovolím počúvať tieto zmeny v každom dni, mesiaci a období, moje telo, myseľ a duch mi dajú jasné znamenia, s ktorými úctivo a rešpektujúco spolupracujem. Moje ego by chcelo mať výkon a permanentný úspech. No dobre viem, že moje ego je malý pán, ale výborný sluha, ktorý nasleduje a počúva cyklické pokyny svojho majstra meno JA.
Pokiaľ nechávam tvrdohlavo panovať svojho sluhu, môj život je v napätí, tlaku a obavách. V prípade, že sa zladíme, je to krásna ladnosť a tanec života. Ani jeden nemôže vyhrať, no vzájomným zmierením môžem v tom všetkom nájsť rešpekt a pokoru, ktoré prinášajú nádherné spolutvorenie. Takýto život mi dáva zmysel a som veľmi vďačný, keď si líham večer do postele a rekapitulujem všetko, čo som v ňom zažil. Nehľadám dokonalosť, práve naopak. Nachádzam zmenu, cyklickosť, disciplínu v nasledovaní tvorivého vedomia a zmierenie, ktoré sa učím žiť a naplno tvoriť.
Jesenná samota je darom, ktorý treba využiť na prehĺbenie a očistu prebytočných vecí. Od tých fyzických až po tie mentálne aj emočné. Stačí ich prijať a postupne prepúšťať, ak doslúžili svoju cestu životom. Nikto to za nás nespraví, lebo jedine my sme zodpovednými jedincami, ktorí spravujú všetko, čo dostali k životu. Telo ako hmotný nástroj prejavu a zmyslov. Myseľ ako tvorivú súčasť k výberu vhodných a správnych rozhodnutí. Ducha vedomia, ktorý nám prináša to najlepšie pre náš osoh a celkovú cestu životom.
Dajme veciam to pravé pomenovanie a pravdivo vyjadrujme naše prítomné pocity, ktoré sa dejú len a len teraz. Lebo to, čo bolo alebo bude, je len domnienkou nášho roztopašného ega, ktoré ešte nevieme naplno spravovať.
Branislav Rybička pôsobí už dlhé roky ako sprievodca v oblastiach osobnostného rozvoja, zdravia a finančnej gramotnosti. Napísal niekoľko kníh, ktoré pozdvihujú dušu človeka a poukazujú na jednoduchosť a zlatú strednú cestu životom. Je aktívny v Univerzite vedomého života ako učiteľ a spolutvorca.
www.vedomaskola.sk
