Horúčka

V týchto dňoch často prichádzajú pacienti, ktorí sú prechladnutí alebo majú rôzne príznaky infekcie dýchacích ciest. Častým spoločným menovateľom je horúčka. Zistila som, že horúčka je veľakrát považovaná za niečo zlé, nepriateľské, nevhodné a takmer vždy je okamžite riešená iba medikamentózne. Pacientom mnohokrát pri ošetrení vysvetľujem princíp horúčky, priebeh, možnosti a vhodnosť liečby. Pochopenie tohto úžasného mechanizmu prináša iný nový pohľad na seba, na svoje telo a na možnosti upevnenia zdravia.

Horúčka je prirodzenou reakciou organizmu na mnohé podnety. Normálna hodnota telesnej teploty u zdravého človeka sa pohybuje v rozmedzí od 36 do 37 ⁰C a je výsledkom rovnovážneho stavu medzi tvorbou a výdajom tepla. Orálna teplota (v ústach) býva medzi 37,2 až 37,7 ⁰C, v konečníku je vyššia o 0,6 ⁰C. Najpodobnejšia je však teplota telesného jadra nameraná pod pazuchami. Takto nameraná zvýšená teplota je od 37 do 38 ⁰C a vysoká teplota je nad 38 ⁰C. Pri teplote nad 42,2 ⁰C vzniká poškodenie mozgu a, opačne, teplota pod 30 ⁰C je stav nezlučiteľný so životom.

U zdravých ľudí hodnota telesnej teploty v priebehu dňa kolíše, ráno býva najnižšia a v podvečerných hodinách sú jej hodnoty najvyššie. Takisto sa telesná teplota mierne prirodzene zvyšuje pri vyššej fyzickej námahe, po požití potravy alebo u žien v predmenštruačnom období. Telesná teplota sa udržiava vo veľmi malom teplotnom rozmedzí, a to je zabezpečené dokonalou nervovou reguláciou termoregulačného centra v hypotalame (časť medzimozgu).

O horúčke hovoríme vtedy, ak zvýšenie telesnej teploty nastalo prebudovaním v termoregulačnom centre. Je to prirodzená reakcia pri mnohých stavoch. Ak pri zvýšenej telesnej teplote nedošlo k prebudovaniu termoregulačného centra, hovoríme o hypertermii (napr. prehriatie, úpal).
Horúčku môžu vyvolať vonkajšie činitele – baktérie, ich toxíny, vírusy, kvasinky, spirochéty, imunitné reakcie, hormóny, lieky, ale aj vnútorné činitele – tzv. cytokíny (ako napr. IL-6,. TNF-alfa, IL-1- látky, ktoré produkujú naše bunky po stimulácii vonkajšími činiteľmi). Takisto sú situácie, kedy sa horúčka dosahuje priamo ovplyvnením termoregulačného centra bez účasti vonkajších alebo aj vnútorných činiteľov (napr. nádory, vnútrolebkové krvácanie, trombóza).

Priebeh horúčky

V prvej časti priebehu horúčky, ktorá trvá asi 15 až 90 minút, dochádza k prestavaniu termoregulačného centra na inú teplotu.

V druhej časti, známej aj ako štádium vzostupu, nastáva stiahnutie kožných aj podkožných ciev, čím sa znižuje výdaj tepla. Máme studené končatiny. Svaly, pečeň a srdce zvyšujú tvorbu tepla. Máme triašku. Telesná teplota sa zvyšuje, ale my máme pocit chladu. Zvyšuje sa činnosť srdcovocievneho systému a dýchacej sústavy – zrýchľuje sa tep, dych a zvyšuje sa bazálny metabolizmus.
V treťom štádiu horúčky sa telesná teplota vyrovnáva s nadstavením v centre, nastáva rozšírenie ciev, klesá tlak krvi, máme teplú a červenú kožu, teplo sa stráca vedením, sálaním a odparovaním (môžeme vypotiť až liter za hodinu).

Posledné štádium je zostupné, klesá pulzová a dychová frekvencia, postupne klesá telesná teplota.

Najdôležitejšie však je, že počas celého priebehu horúčky dochádza k obrovskej aktivite imunitného mechanizmu, napríklad sa zvyšuje pohyblivosť, prirodzené priťahovanie, spracovanie a likvidácia patogénov (činiteľov) bielymi krvinkami, stimuluje sa tvorba protilátok, spomaľuje sa rast mikróbov. Vylučuje sa obrovské množstvo látok, ktoré mimoriadne zvyšujú imunitnú odpoveď, pričom tieto procesy majú teplotné optimum 39,5 ⁰C!

Aj preto je veľmi dôležité rozmyslieť si, kedy a čo použijeme na zníženie teploty.
Samozrejme, horúčka je veľmi energeticky náročný proces v organizme, znamená napríklad zvýšenie spotreby kyslíka. Ako som spomínala, zvyšuje sa tepová frekvencia, krvný tlak, znižuje sa močenie, taktiež sa môže objaviť zápcha, porucha sekrécie tráviacich štiav (spôsobené najmä potením, vyparovaním). Horúčka redukuje mentálnu pohotovosť a u detí sa môžu objaviť kŕče. Takisto treba dať pozor na horúčku v prvých troch mesiacoch tehotenstva.

Vo všeobecnosti by sme mali horúčku kontrolovať pri vyššej teplote nad 38 – 38,5 ⁰C. Možností máme niekoľko. Nesmieme zabúdať na pitný režim, vhodný je čaj z materinej dúšky, lipy, zázvoru. Treba dostatočne vetrať miestnosť. Ochladzovať kožu môžeme potieraním žinkou alebo hubkou namočenou vo vode s eukalyptom, mätou piepornou, levanduľou, takisto môžeme použiť rímsku kamilku a hydrolát z ruže, ktoré tiež veľmi dobre ochladzujú vo forme hmiel. Opatrne môžeme použiť esenciálny olej z tymiánu, ktorý rozstrekujeme v miestnosti. Treba si dať pozor u tehotných a dojčiacich žien a u malých detí, niektoré esenciálne oleje nie sú vhodné. Vhodný je eukalyptus citriodora, malé množstvo tymiánu linalol, vynikajúci je esenciálny olej z mandarínky.  

Takže vidíme, že možností máme viacej, nielen antipyretiká (lieky znižujúce horúčku). Samozrejmá je konzultácia s lekárom pri pretrvávaní vysokých teplôt alebo subfebrilít počas niekoľkých dní, prípadne ak sa objavia pridružené komplikácie či okamžité zhoršenie zdravotného stavu.
Som však presvedčená, že bežné horúčnaté stavy budeme zvládať teraz už aj sami. 

Gabriela Ulíková
www.aromaterapia.sk

Tags: No tags

Comments are closed.