Obrázok znázorňuje len smery toku čchi, nie samotné dráhy
Cirkulácia čchi v systéme meridiánov má fascinujúci poriadok, logiku a podporný zmysel. Vo svojej komplexnosti prináša jasnosť a istú jednoduchosť, v ktorej však ponúka aj hlbšie a zložitejšie zákonitosti určené skúseným. Ja osobne mám k tomuto systému obrovský obdiv, pretože už niekoľkokrát som mala skúsenosť s tým, že táto matrica, fungujúca v našom tele bez nášho pričinenia, sa mnohokrát ukázala byť múdrejšou ako intelekt. Priznám sa, že ma jej princípy naučili veľa aj pre bežný život, ktorý apriori nemá s meridiánmi nič spoločné.
Vďaka meridiánom prebieha v našom tele úžasná „premávka“ a „distribúcia“. Dráhy (meridiány) prepravujú čchi a pomáhajú, aby cirkulovala aj krv. A to všetko za účelom vyživovania, zvlhčovania, ochraňovania a vitalizovania celého tela, ale aj za účelom prepájania tela do jedného celku. Naše zdravie od rovnovážnej a kontinuálnej prepravy čchi závisí. Táto organizácia je na prvý pohľad jednoduchá, pri hlbšom sledovaní však zložitejšia, pretože je plná mnohých detailov a sofistikovaných prepojení. V tejto časti sa budeme venovať len toku čchi v hlavných, tzv. riadnych alebo orgánových dráhach.
Základné informácie
Riadnych dráh je dvanásť a sú priamo napojené na dvanásť hlavných orgánov – srdce, pľúca, slezinu, obličky, pečeň, osrdcovník, tenké črevo, hrubé črevo, žalúdok, močový mechúr, žlčník, a na tri oblasti tela zvané tri žiariče. Svojou čchi samozrejme vyživujú aj iné orgány, ako napríklad mozog, pohlavné orgány, nadobličky a pod., avšak venujme sa teraz len tým dvanástim základným dráham. Cirkulácia čchi v nich zabezpečuje prísun energie do celého tela, od hlavy po päty, zhora nadol, zdola nahor, od centra tela do periférií – teda do rúk a nôh a opäť naspäť k trupu a k orgánom a samozrejme zabezpečuje aj prepojenie pravej strany s ľavou. Tieto dráhy sú teda párové, tzn. že napríklad dráhu srdca máme v trupe, na hrudi a rovnako na pravej i ľavej ruke. Čínska medicína delí riadne dráhy na jinové a jangové.
Zemská čchi je jinová a vystupuje zo zeme nahor. Nebeská čchi je jangová a zostupuje zhora z neba a klesá nadol. Týmito smermi teda prirodzene čchi prúdi ľudským telom meridiánmi, pričom meridiány vlastne kopírujú tento prirodzený tok. Všetky jinové dráhy nôh (pečeň, obličky, slezina-slinivka) začínajú svoj tok od chodidiel, vystupujú cez vnútorné strany dolných končatín na hruď. Tam sa prepájajú s jinovými dráhami rúk, ktoré sa na hrudi začínajú (srdce, pľúca, osrdcovník), a čchi nimi vystupuje vnútornými stranami horných končatín až na prsty rúk. Jinové dráhy majú jasný vzostupný tok. Na obrázku smerov toku riadnych dráh môžeme toto prepojenie a smer toku sledovať na modrých líniách. Čchi všetkých jangových dráh prúdi opačne – z konca prstov na rukách čchi jangovými dráhami rúk (hrubé črevo, tenké črevo, tri žiariče) klesá zadnou vonkajšou stranou horných končatín na krk a odtiaľ vystúpi na hlavu. Tam sa prepojí s jangovými dráhami nôh, ktoré sa na hlave začínajú (močový mechúr, žalúdok, žlčník). Klesá dlhým úsekom zadnej a bočnej strany trupu a vonkajšími stranami dolných končatín až k chodidlám. Jangové dráhy majú teda zostupný tok. Na obrázku môžeme tento tok a prepojenie dráh vidieť na červených líniách.
Orgánové hodiny
Cirkulácia čchi v dráhach je kontinuálna, prúdi v neustálom kolobehu, v pravidelných cykloch. Jeden z cyklov je cyklus meridiánových, resp. orgánových hodín, ktorý sa odohráva v rámci dvanástich riadnych dráh v dvanástich dvojhodinovkách. Dovedna je to 24 hodín, počas ktorých čchi obehne celý meridiánový systém tela. Tento cyklus je iniciovaný a riadený rotáciou zeme. Táto rotácia vytvára pravidelný rytmus, ktorý funguje v dvojhodinových intervaloch ako určitý energetický vzorec, v ktorom čchi prúdi podobne ako príliv a odliv v meniacich sa fázach. Každá z dvanástich riadnych dráh dosahuje vrchol svojej aktivity alebo akýsi príliv čchi v jednom dvojhodinovom úseku v rámci 24 hodín počas dňa.
Deje sa tak každý deň v tú istú dvojhodinovku, keď je čchi v tejto dráhe v najväčšej plnosti. Z praxe sa dá potvrdiť, že v období vrcholu aktivity nejakého orgánu je možné daný orgán a meridián najefektívnejšie ovplyvňovať. Odliv toku čchi tejto dráhy sa následne deje v dvojhodinovke nachádzajúcej sa presne oproti. Keď sa zapozeráme na grafy, uvidíme, že napríklad príliv čchi v dráhe pečene sa odohráva medzi 1.00 a 3.00 hodinou rannou a odliv čchi v tejto dráhe sa odohráva medzi 13.00 a 15.00 hodinou popoludní. Ide o tzv. pravidlo polnoc – poludnie, ktorého podstata tkvie v tom, že ku každému meridiánu a jemu príslušnému orgánu sa v období jeho maxima dá priradiť iný meridián s minimálnou energetickou aktivitou. Znamená to, že ovplyvňovanie akéhokoľvek meridiánu v danú dvojhodinovku bude mať opačný vplyv na meridián, ktorý je s ním spojený.
Príliv čchi
Odliv čchi
Keď je príliv v jednej dráhe, neznamená to, že vtedy sú ostatné dráhy vyprázdnené, znamená to len, že príliv čchi je vtedy v tejto jednej dráhe. Rovnako ako keď je príliv na jednom brehu mora, na druhom je odliv. Neznamená to však, že sa more úplne vyprázdni.
Rytmus aktivity jednotlivých orgánov sa prispôsobuje zemepisnému pásmu, v ktorom človek žije. Akékoľvek zmeny, ktoré tento rytmus narušia, ovplyvnia aj orgány a čchi v meridiánoch. Jednou z typických situácií, ktoré takú zmenu náhle spôsobia, sú prelety cez časové pásma. Pri časovom posune potrebuje organizmus určitú dobu, aby sa týmto novým podmienkam prispôsobil, a teda sa prispôsobili aj všetky jeho orgány a čchi v meridiánoch. Ďalším príkladom je zmena z letného času na zimný a naopak. Pokiaľ sa tá zmena udeje zo dňa na deň, organizmus zažije mierny šok a potrebuje čas na prispôsobenie. Treba však poznamenať, že človek, ktorý vníma, ako sa príroda okolo nás prirodzene mení a má svoj biorytmus naladený na tieto prirodzené premeny, sa rovnako prirodzene prispôsobuje zmene času už niekoľko týždňov pre tým, než „oficiálne“ nastane v našom časovom pásme.
Tri okruhy toku čchi
Čchi prúdi z jednej dráhy do druhej automaticky. V podstate je to jeden tok vytvárajúci kompletný obvod, pričom jednotlivé úseky z celkového obvodu majú vzťahy k určitým orgánom a prepojeniam. To je základný dôvod, prečo ich rozdeľujeme na jednotlivé meridiány. Celý tento kolobeh je tvorený tromi okruhmi. Každý okruh obsahuje štyri dráhy, ktorými čchi obieha okolo celého tela – najprv dvoma kratšími dráhami, ktorými čchi prúdi z hrude na horné končatiny a z nich na hlavu, a potom dvoma dlhými dráhami, ktorými čchi prúdi od hlavy cez trup až na dolné končatiny a z nich naspäť na hruď. Uvedomenie si tohto princípu si vyžaduje dôkladné sledovanie dráh a čas na ich pokojné štúdium. Nemajme preto ambíciu to hneď ovládať.
Pozrime sa na jednotlivé okruhy detailnejšie.
Prvý okruh zahrňuje dráhu pľúc, hrubého čreva, žalúdka a sleziny-slinivky. Dráha pľúc vynesie čchi z trupu na paže až ku končekom prstov. Z nich sa dráhou hrubého čreva čchi navracia k trupu, na krk a hlavu, aby sa tam prepojila s dráhou žalúdka. Dráha žalúdka vedie čchi prednou stranou trupu, na dolné končatiny až ku končekom prstov na nohách a odtiaľ sa čchi vracia nahor na trup dráhou sleziny-slinivky.
Druhý okruh zahrňuje dráhu srdca, tenkého čreva, močového mechúra a obličiek. Dráha srdca vynesie čchi z trupu na paže až ku končekom prstov. Z nich sa dráhou tenkého čreva čchi navracia k trupu, na krk a hlavu, aby sa tam prepojila s dráhou močového mechúra. Dráha močového mechúra vedie čchi zadnou časťou trupu, na dolné končatiny až ku končekom prstov na nohách a odtiaľ sa čchi vracia nahor na trup dráhou obličiek.
Tretí okruh zahrňuje dráhu osrdcovníka, troch žiaričov, žlčníka a pečene. Dráha osrdcovníka vynesie čchi z trupu na paže až ku končekom prstov. Z nich sa dráhou troch žiaričov čchi navracia k trupu, na krk a hlavu, aby sa tam prepojila s dráhou žlčníka. Dráha žlčníka vedie čchi bočnou časťou trupu, na dolné končatiny až ku končekom prstov na nohách a odtiaľ sa čchi vracia nahor na trup dráhou pečeň.
Všetky dráhy v oblasti trupu vedú čchi aj svojimi príslušnými orgánmi – napríklad dráha srdca sa v hrudi prepojí so samotným srdcom. Vnútornými vetvami, ktoré si osvetlíme nabudúce, sa prepojí aj so svojím párovým orgánom, v tomto prípade sa dráha srdca prepojí okrem orgánu srdce aj s tenkým črevom. No a, samozrejme, niektoré dráhy vedú čchi aj do spomínaných mimoriadnych orgánov, ako sú napríklad mozog alebo maternica.
V ďalšej časti sa dočítame o ostatných častiach energetického systému, teda o rôznych vnútorných vetvách, spojniciach, kolaterálach a okrskoch tela, kadiaľ čchi taktiež prúdi, aby sme získali ešte hlbšiu predstavu o celej sieti.
