Jeden zimný podvečer ešte pred Vianocami zrazu všetko stíchlo a stiahlo sa do jednej snehovej vločky. Z tej jednej malej snehovej vločky bolo zrazu tisíc ďalších snehových vločiek tancujúcich vo vzduchu. Ticho sa niesli, vo vetri tancovali svoj tanec jemnosti a ladnosti a padali k zemi. Upútal ma ten pohľad, dívala som sa ako zhypnotizovaná tou bielou snehovou nádherou, jej ľahkosťou, vznešenosťou a mäkkosťou. Pozorovala som spoza okna ako biela ľahučká perina prikrýva krajinu . . .