Začiatok je v rozhodnutí

Bára Englischová
Mentorka, terapeutka NLP, autorka 5 motivačných e-kníh, dvoch online programov osobného rozvoja a najmä dvoch bestsellerov Detoxikuj život a Luna z lůna. V marci otvorila jedinečnú online platformu osobného rozvoja klub Detoxikuj život, kde jej členovia nájdu konkrétne postupy na to, ako vyčistiť negatívne myšlienky z podvedomia, dostať sa z ich moci a začať žiť život podľa svojich predstáv. Jej akadémiou šťastia a terapiami prešlo viac ako 3 240 ľudí, ktorým pomohla zhmotniť ich sny o kvalite života a urýchliť osobnostný rast. Všetky bolestivé a krízové obdobia zvládla len za pomoci vedomej práce so svojou mysľou a podvedomím. Ako sama hovorí: „Vytvorila som Detoxikuj život a zachránila ten svoj.“

Pani Barborka, ak dovolíte, začnem od konca. Práve v tieto dni vyšla vaša nová kniha Luna v lůne. Povedzte nám o nej pár slov.

Luna z lůna je kniha, ktorú som pôvodne písala pre svoje deti. Prvé riadky vznikali v dobe, keď som čakala dcéru a svojho vtedy päťročného syna som začala stále viac zoznamovať s vedomím spôsobom tvorby šťastného života. V knihe som prostredníctvom veľmi jednoduchého príbehu, troch hlavných postáv a reálnej životnej situácie, načrtla možnosti, ako k nim pristupovať spôsobom, ktorý je pre deti, aj pre všetky ľudské bytosti veľmi prospešný. Na rovinu – som až dojatá, aké pekné spätné väzby mi chodia i od dospelých čitateľov, ktorí si knižku kúpili z nostalgie alebo so zámerom čítať ju deťom a vnúčatám. V júni prebehne krst tejto knižky a pred Vianocami vydávam pokračovanie Luna z lůna – Na zemi.

Ak si dobre pamätám, jej uvedenie sprevádzali isté problémy s tlačou. Ako sa vám to podarilo vedome zvládnuť a aké posolstvo vám táto nepríjemná situácia priniesla?

Áno, dva dni pred spustením celoštátnej akcie distribútora Kosmas s názvom Velký knižní čtvrtek, som si na workshope povzdychla, že by sa mali veci spomaliť… V ten deň som si totiž uvedomila, že spím 2 – 3 hodiny denne už asi šiesty rok a v mojom diári to vyzerá ako v rade na banány pred revolúciou. 

Vzhľadom na to, že moje vedomé tvorenie je v poslednej dobe kultivované veľmi intenzívne, vyplnilo sa mi to už na druhý deň. Zavolali mi z Kosmasu, že všetky knihy v monohotisícovom náklade sa musia stiahnuť z predajní, nakoľko v nich chýbajú časti odsekov. Nadýchla som sa, vydýchla – pred pár rokmi by som z toho bola „na nervy“, teraz som sa iba pousmiala s vedomím, že sa deje presne to, čo som si „objednala tam hore“. 

Cez noc som zistila, že chyba je na strane tlačiarne, ktorá sa k tomu postavila čelom, a v priebehu ďalších pár hodín sme spoločne dokázali zariadiť to, čo sa bežne vybavuje niekoľko týždňov až mesiacov. Už za 48 hodín sa vytlačil nový náklad, čo bolo v čase, keď je papier „nezohnateľným atribútom“, naozaj zázrak. Vďaka tejto situácii mi došlo, aké ošemetné je niečo si vedome priať bez toho, aby sme veľmi detailne definovali, čo chceme. Táto skúsenosť mi ukázala, že tvoríme neustále a je naozaj na nás, čo budeme žiť. V kritickej chvíli vás môžu pohltiť neprospešné emócie – a okolo vás sa začnú tvoriť tomu adekvátne veci alebo môžete poodstúpiť, pochopiť a vedome nasmerovať pozornosť k tomu, čo chcete. Ak to dokážete, je možné realitu okolo vás premeniť veľmi rýchlo.

Ste autorkou aj ďalšej knihy – bestselleru Detoxikuj svoj život. V čom je iná oproti predchádzajúcej?

Detoxikuj život je kniha pre dospelých čitateľov a vznikala formou blogových zápiskov. Snažila som sa úplne jednoduchou formou odovzdať ľuďom návod, ako žiť to, čo naozaj chcú. Ako sa prestať porovnávať, ako prestať nezdravo súťažiť a najmä ako sa spojiť so svojím ja.

Okolo nás je mnoho poznatkov, ale často sú príliš zložité na pochopenie a uvedenie do praxe. A bez toho sa nedá nič zmeniť. Podľa môjho názoru je náš vnútorný hlas často umlčaný už v detstve a vo chvíli, keď sa začne hlásiť o slovo v dospelosti, nevieme, čo s tým. Dumáme, čo sa to deje. Kladieme si otázky, prečo sme nespokojní, prečo sa cítime tak, ako sa cítime – a hľadáme odpovede. A v tejto chvíli je fajn mať poruke riadky, ktoré nám ukážu možnosť, hviezdu na temnej oblohe.

Inak kmotrom knižky je Jaroslav Dušek a na jeseň na ňu nadviažem pokračovaním, kde odhalím špecifické postupy, ako svoju realitu zmeniť v situáciách, keď máme všetko vzdať. Výhradným distribútorom bude pre ČR i SR Kosmas. 

Odkiaľ prichádzali inšpirácie?

Kniha Detoxikuj život vznikala postupne, tvorila sa s každým mojím ďalším publikovaným článkom na blogu. Inšpiráciou mi boli príbehy ľudí, ktorí sledujú môj projekt alebo sú mojimi klientmi. Často sú ako cez kopirák – poznajú teóriu, ale nevedia, ako s ňou naložiť. Snažila som sa túto tému uchopiť tak, aby mal šancu pochopiť ju a zrealizovať naozaj každý.

Priznám sa, že ste ma zaujali práve v čase vypuknutia vojny na Ukrajine, keď bol počiatočný šok najsilnejší. A práve vtedy som vás objavila na YouTube, ako vo svojom videu Pochopte hru a zbavte se nezdravého strachu prehovárate ľuďom do duše… Ako sme si dlho žili v pokoji na svojej zlatej hrude, až sme si zabudli vážiť hodnotu mieru a ďakovať za ňu. Čo dobrého nám teda táto bolestivá skutočnosť prináša?

Z môjho uhla pohľadu mnoho. Uvedomenie si faktu, že mier nie je samozrejmosťou, ale výsadou. Ale najmä sa vďaka tomu otvorili silné témy vďačnosti a ocenenia, ktoré akosi vymizli z našich životov. Veď sa rozhliadnite okolo seba. Koľko ľudí oceňuje každý deň s hrejivým pocitom v srdci?
Koľko ľudí vymenuje pred spaním aspoň päť vecí, za ktoré cíti vďačnosť? Väčšina ľudí neustále poukazuje na to, čo nefunguje, nejde alebo nie je tak, ako by si priali. Avšak s týmto zmýšľaním sa roztáča neprospešná špirála – a nevedomé tvorenie toho, čo nechceme, sa začína. Už v Duši K u Járy Dušeka som hovorila o tom, že pokiaľ budete kultivovať to, čo vás neteší, bude to prichádzať do vášho života ešte viac. A platí to naopak.

Zaznela tam i nasledovná myšlienka: „Je úplne jedno, či v sebe riešite rozvod, zvýšenie platu, alebo vojnu, ak čokoľvek prežívate naplno, má to na vás rovnaký dopad.“ Môžeme sa detailnejšie pozrieť na to, čo sa v nás deje a aké je riešenie? Ako odviesť pozornosť od traumatizujúcej situácie k niečomu príjemnému? 

Pokúsim sa veľmi jednoducho popísať, ako to funguje. Ak sa nachádzame v ťaživej situácii, prijmime fakt, že to, čo sme robili do dnešného dňa, prinieslo to, čo zberáme. Takže pokiaľ žijeme to, čo sa nám nepáči, naše obvyklé myslenie nefunguje. Ak chceme žiť iný život, je logické, že budeme musieť začať robiť niečo inak. 

Tu začína odlišný spôsob myslenia. S ním potom súvisí odlišné prežívanie emócií, pocitov a iné konanie, ktoré je na všetky tieto nuansy naviazané. Vo chvíli, keď si vyberáme to, na čo myslíme, zberáme prospešné pocity, inak prežívame emócie a z toho pramení, že odlišne konáme. Týmto previazaným mechanizmom je možné zmeniť všetko, pretože so zmenou energetického vyžarovania prichádza navyšovanie vibrácií. A tak začnete do svojho života priťahovať podobne naladených ľudí a situácie.

Zotrvávať v úlohe obete je deštruktívne, navodzuje to pocity sebaľútosti a bezmocnosti.

Ste aktívnou propagátorkou vedomého života. Všetko, čo máme i nemáme, si tvoríme sami a len my sami si za to môžeme. Naozaj neuznávate žiadne vonkajšie vplyvy, ktoré nás môžu brzdiť na našej ceste za šťastím? Veď každý z nás ma iné štartovacie podmienky. Niektorí sa narodili do nevľúdnych životných podmienok alebo už chorí. Potom je tu astrológia, predurčený osud, nepriaznivé postavenie hviezd…

Každý má voľbu veriť tomu, čo je mu blízke. Z môjho pohľadu neexistuje osud a už vôbec nie predurčený osud. Veľmi silne sa však prejavuje v našich životoch sebanapĺňajúce proroctvo. Pokiaľ ktokoľvek z nás bude veriť v predpokladaný a očakávaný úspech alebo naopak neúspech či garambol – tak k nemu aj dôjde. Prospešné myšlienky o sebe alebo iných ľuďoch zvyšujú pravdepodobnosť faktu, že veci dopadnú dobre. Rovnako ako negatívne myšlienky o ľuďoch alebo o sebe sú skratkou k tomu, že sa nám niečo nevydarí.

O tom, na čo budeme myslieť, rozhodujeme sami. Áno, myšlienok na nás útočí počas dňa veľmi mnoho, avšak sme plne kompetentní vyberať si, ktorým dáme pozornosť. Môžeme zvoliť tie, ktoré nás ničia, vysávajú z nás energiu a uvádzajú do neprospešných a úzkostných stavov. 

Alebo si môžeme vedome vybrať také, ktoré v nás prebúdzajú radostné pocity a vďaka ktorým vidíme svet omnoho zdravšou optikou. Viete, už v minulosti bolo dokázané, že ľudia, ktorí si nechávajú vypracovávať rôzne veštby z hviezd, kávovej usadeniny alebo z niečoho podobného, majú potom sklony tieto predpovede naplniť a žiť podľa nich. Skrátka ich prijmú ako fakt. Sebanapĺňajúce proroctvo je proces, pri ktorom naše očakávania nevyhnutného vedú ku konaniu a jednaniu, ktoré zapríčiní, že tá konkrétna situácia skutočne nastane.

Samozrejme, je potrebné spomenúť, že vedomé vyberanie si myšlienok, na ktoré sa budeme koncentrovať, nie je zo začiatku vôbec jednoduché a je nevyhnutné ho trénovať ako každú inú činnosť. Preto som vytvorila metódu žltý slon. Táto metóda je jednoduchá, veľmi zrozumiteľná a v priebehu 2 až 3 minút ju môže začať používať každý, kto má plnú hlavu chmúrnych myšlienok a nevie, čo s nimi. 

Kedy a za akých okolností ste sa vydali na cestu vedomého tvorenia vlastnej reality?

Primárne už od detstva vďaka môjmu deduškovi, ktorý vždy premýšľal inak. Neskôr v dospelosti na cestách po svete, keď som mala možnosť spoznať mnoho iných kultúr, v ktorých európsky kult racionálneho myslenia mnoho ľudí nechápe. Naplno po narodení môjho syna, keď som sa vo veľmi ťažkej osobnej situácii rozhodla sama seba presvedčiť, že to funguje. Od tej chvíle už neexistuje iná cesta.


Ak sme zodpovední za každú našu myšlienku, čo robiť, keď už sa nám zrodila v hlave?

To, že nás bombardujú stovky, tisíce myšlienok, je normálne. Avšak každú, ktorá zaklope na pomyselné dvere v našej hlave, môžeme zastaviť tak, že jej nedáme pozornosť a sústredíme sa na niečo úplne iného. Môžeme sa naučiť prostredníctvom jednoduchých techník vedome myslieť na to, čo v nás prebúdza pozitívne pocity. Na mojom webe sú pre širokú verejnosť k dispozícii bezplatne metódy ako je autobus, žltý slon alebo časová os. Na YouTube sú k nim dokonca videá, každý si môže vybrať, ktorá metóda mu vyhovuje.

Nemôže byť presvedčenie, že si za všetko môžeme len my sami, pre nás škodlivé? Nevytvára na nás príliš veľký tlak a následne pocit viny, čo len znásobuje negatívne prežívanie a myslenie, keď nám náhodou niečo nepríjemné prebleskne mysľou, srdcom?

Naopak, z môjho pohľadu je to veľmi oslobodzujúce. Zotrvávať v úlohe obete je deštruktívne, navodzuje to pocity sebaľútosti a bezmocnosti, kedy sme naozaj bez moci nad tým, čo sa nám práve deje. 

Každou ďalšou podobnou myšlienkou sa utvrdzujeme v tom, že to tak už zostane. Následne žijeme v chimére, že sa naša situácia nemôže zlepšiť, dokonca veríme, že si to asi zaslúžime. Alebo sme, naopak, podráždení a zlí a žijeme s presvedčením, že si to nezaslúžime. A tým opäť umocňujeme sebanapĺňajúce proroctvo. 

Náš život je potom plný súženia, bolesti, zúfalstva a odporu voči ľuďom, ktorí nás z nášho pohľadu zranili. Vo chvíli, keď prijmeme plnú zodpovednosť za všetko, čo sa nám deje, dokážeme omnoho rýchlejšie pochopiť silu myšlienky. Dokonca dokážeme pochopiť, aké jednoduché je vytvoriť si chorobu – v českom jazyku trefne vyjadrené slovom nemoc – teda nemať moc nad svojím telom alebo mysľou. A hlavne máme okamžitú možnosť začať všetko meniť. Stačí začať u seba vo vnútri a následne sa začne až zázračne meniť všetko navôkol.

Pozrela som si takmer všetky vaše videá. Ak sa nemýlim, nevyjadrila ste sa k otázke života po živote, reinkarnácii. Ako to vnímate?

Vidím život ako jeden nekončiaci životný prúd. Dušu ako nekonečnú energiu, ktorá vstupuje do fyzického tela, aby sme mohli na pozemskej púti pokračovať ďalej v našom vývoji, robiť chyby, zhromažďovať z nich skúsenosti a s nimi prichádzajúce ponaučenia. Je to nekončiaci proces. Smrť vnímam ako odloženie fyzickej schránky a návrat tam, odkiaľ sa vypravíme na ďalšiu časť našej cesty. Z môjho pohľadu je smrť veľmi obchádzaná a opomínaná téma a vrátila by som ju v plnej prirodzenosti a sile už na základné školy. Viete, to, čo bolo pre naše babičky úplne prirodzené, napríklad pôrod alebo úmrtie doma medzi ostatnými a následné vítanie alebo lúčenie sa v prirodzenom ráde, je dnes takmer stigmatizované alebo brané ako traumatická skúsenosť. Zažila som to na vlastnej koži, keď som dcéru porodila doma alebo prišla v roku 2013 o troch blízkych ľudí. Reakcie väčšiny ľudí ma nenechávajú na pochybách o tom, že niečo také prirodzené, ako je príchod alebo odchod z pozemskej púte, je vnímané rôzne. A nie vždy prospešne. 

Posledná otázka: Ako sa mať rád? Kde začať?

Vo chvíli, keď človek pozná svoju hodnotu, prestane mať potrebu tráviť čas s ľuďmi, ktorí ju nevidia. Začiatok je v rozhodnutí. Rozhodnutie a neochvejná viera, že stačí začať u seba, odpustiť, oceňovať a sústrediť sa na vďačnosť namiesto na to, čo je zlé a čo nás ťaží. Viete, ľudia si pletú odpustenie (od pustenie negatívnych emócií) a prepáčenie (tichý súhlas s tým, čo sa nám udialo). Preto sa im do toho často nechce. Pokiaľ však urobia krok k odpusteniu, sú na ceste. A je jedno, či najskôr odpustia sami sebe, alebo niekomu inému.

Veľká vďaka za vaše múdre slová.
Marcela Koffler

Tags: No tags

Comments are closed.