Sen: Akési stretnutie v hoteli. Muž leží na bruchu na ležadle a pozoruje stretnutie a ľudí. Čosi múdre prehodí. Pôsobí dojmom, že „vie“– zbehlým a skúseným, trochu skeptickým. Vedľa je v košeli jeho žena – jejda. Chytá hada, čo sa plazí po zemi. Upozorňuje ju, aby ho dobre držala, nech sa neuvoľní. Ale neudržala ho. Had jej vliezol pod košeľu, uhryzol ju. „Tam nie!“ – ešte zvolala a padla do bazéna s vodou. Okolo nej ľudia volajú záchranku, ona je stuhnutá, prehnutá v páse, vo vode. Držia ju. Vtom sa preberiem, akoby som to bola ja (ešte v sne). Nahmatám si vzadu v oblasti druhej čakry spojenie s chlapcom. Koža na kožu je prisatá, akoby zapchatý kruhový otvor, v priemere centimeter. Odťahujem jeho kožu a uvoľňujem sa z toho „spojenia“ – chlapec za mnou vyzerá ako jeden bývalý žiak – nemastný, neslaný, svalovec bez iskry, s detským strateným pohľadom a nablblým úsmevom niekoho, kto si vôbec neuvedomuje (…čoho je nástrojom).
Sen, posledný zo série piatich snov, ktoré sa žene snívali v jednu noc. Opakuje sa v nich voda, nemastný, neslaný chlap.
Žena sa v dospelom veku dostáva do situácií, kedy „nestíha“. Má pocit bremena, že je toho všetkého na ňu veľa a namiesto toho, aby spomalila, počúvala svoje telo a jeho signály, inštinkty – pridá. A to je presne bod, kedy je v pasci. Volá o pomoc. Prečo nevie zachytiť bod? Prečo na seba tlačí, nakladá si veľa? Čomu sa vyhýba a uniká preto do nadmerných aktivít? Prečo neuchopí svoju silu? Koná na základe toho, čo má uložené v podvedomí.
Kto je osoba – muž, ktorý nechce dovoliť, aby žena uchopila svoju silu? Niekto z rodu, z rodiny? Otec nevyjadroval svoje pocity, unikal pred svojou ženou, „nevedel buchnúť do stola“. Bol ako malý chlapec. Žena ako dieťa videla mužský vzor v podobe svojho otca. Nikto ju nebránil, naučila sa vojsť do pasce, slablo jej spojenie s telom, inštinkty. Mala nedostatok citu.
Komu, čomu ešte snívajúca žena podlieha tak, že nemôže/nevie uchopiť svoju silu a seká ju to? Stalo sa to v detstve, keď musela zachraňovať svoju smutnú neprítomnú matku, aby ona ako dieťa prežila a mal sa o ňu kto postarať. Na základe tohto návyku z detstva si v dospelosti vytvorila vzťah s mužom, ktorý je ako malý chlapec a treba ho emočne „vliecť“, tak ako vliekla na svojich pleciach v detstve svoju matku. Je za tým vzorec: keď sa postarám, on/ona sa postará o mňa.
Keď sme stále niekomu oporou a ten človek si to neváži, ponižujeme sa. Jemu to vyhovuje a nechce, aby to skončilo. Volí rôzne stratégie a manipulácie. Potom sa hneváme na neho a aj na seba. Môže to byť spojené so strachom z ukončenia takého vzťahu a hanbou, že v ňom sme. Našťastie, žena v sne spraví čin, v ktorom sa uvoľní zo spojenia. V reálnom živote to znamená, že prestáva emočne ťahať druhých ľudí. Má viac energie pre seba, zlepšuje sa jej zdravotný stav. Má viac radosti zo života.
Emócie nami hýbu. Záleží na tom, v akých emóciách sa prevažne nachádzame. Či je to radosť, nadšenie, hnev, agresivita, či apatia. Dôležité je neprežívať emócie druhých ľudí, hlavne negatívne. Niekedy si ani neuvedomujeme, že máme potrebu niekoho zachraňovať, robiť veci, aby „bolo dobre“– v rodine, na pracovisku, vo vzťahoch. Aby sme sa pohli ďalej vo svojom vývoji, vo vzťahoch, prijmime to, akí sme boli a čo sme zmenili k lepšiemu. Pripustime svoje omyly, zlyhania, nekonštruktívnu komunikáciu. Vtedy začneme prežívať dobý pocit zo seba. Tvoríme novú realitu. A náš praktický život sa zmení – tiež k lepšiemu.
Alena Hrončoková
www.zisen.sk
