Sme primitívna spoločnosť alebo sa za primitivizmus iba schovávame, aby sme neboli odhalení? Toto presne išlo v mysli nejednému z nás, ktorí sa stretávajú s informáciami vykúkajúcimi už pomaly z každého šuplíka, či sme spoločnosť, čo vôbec ešte má akú-takú šancu. Ale… 

Naozaj sa so zaručenými informáciami tohto druhu roztrhlo vrece a nie všetkým, ktorí by aj čosi chceli zmeniť na svojom fungovaní, to robí, prepytujem, „úplne dobre“. Presný a jednoduchý návod totiž v skutočnosti vlastne neponúkajú. A my sme zvyknutí návody čítať. Predovšetkým použitie, dávkovanie, zloženie, ale po novom najmä alergény. Ponúkané analýzy všetkých aspektov ľudskej kultúry sú nekonečne dlhé a nútia človeka ku skepse, že sme vlastne ako spoločnosť stratení už v momente, keď sa dostanú do bodu, ktorý má snáď načrtnúť, prípadne v lepšom prípade aj priniesť konkrétne významné a trvalé zmeny. Aj pomerne pokojnejších, veľmi rozumných, ale pritom citlivých ľudí v mojom okolí to dostalo a témou rozhovorov je často bezmocné hľadanie riešenia. Cudzieho… 

Ale tu je presne to ale. Rozmýšľame aj cítime, pocitmi zameranými na čosi také dôležité, ako je hľadanie návodu, roztáčame dosiať, povedzme si, že „hibernovaný“ energetický reaktor vo svojom vnútri natoľko, že tvoríme bez toho, aby sme si to uvedomovali. Deje sa a naozaj to vrie, lebo, či to chceme vidieť, alebo nie, tvorí sa – a použijem súčasné –, tvorí sa nový tím. Ľudia, ktorí si začínajú uvedomovať alergény a učia sa postupne a prirodzene aj dávkovaniu. Naschvál nepomenujem, pretože každý z nás má mieru toxicity alergénov spodobenú v presne takej forme jeho života, aby si v rámci ich rozoznávania a spoznávania mohol zachovať slobodnú vôľu a nastavil dávkovanie na svoj obraz. Hovorí sa totiž, že nič vo vesmíre nemôže predurčiť, čo budeme robiť, pokiaľ to nedovolíme, a je dobre vedieť, že práve naša chvalabohu iba „hibernujúcim primitivizmom obdarená“ spoločnosť bola obdarená čímsi oveľa dôležitejším, a to je práve schopnosť vytvárať prítomný okamih. A toto je neuveriteľná sila reaktora v nás. 

A tak miesto prepadnutia v skepsu, že sme pri čítaní cudzieho návodu na použitie jeho výrobku vzhľadom k zloženiu a alergénom vlastne vopred stratení, nesiahajme naň.

Tvorme si iný. Náš.