Prečo však na tom, čo sa dialo, záleží? Ako si to môžeme pamätať?

Naša myseľ pri pôrode ešte nefungovala tak, ako funguje dnes, pretože sme nemali rozvinutý neokortex, teda kognitívnu časť mozgu zodpovednú za logické myslenie a pamäť. Fungovala nám však amygdala a spomienky na to, čo bolo predtým, než sa nám plne vyvinul limbický a predný mozog, sa nám uložili v bunkovej pamäti. Inými slovami, naše telo si veľmi dobre pamätá, čo sa pri pôrode a aj pred ním dialo. Tieto spomienky s nami pracujú dodnes.

Opakujú sa vo vašom živote rovnaké situácie, nech robíte čokoľvek? Fungujú na vás niektoré okolnosti ako spúšťače silných emócií?

Všetko, čo sa počas pôrodu a roku po ňom stalo, zásadne ovplyvnilo náš vývoj a naše dospelé správanie. Tieto spomienky môžu byť pôvodom nesúladu v živote a z veľkej časti tiež utvárajú náš charakter.

„Pôrod je traumatický a šokujúci,“ vysvetľuje Jullian Gustavson, zakladateľ Praxe integrovania pôrodnej dynamiky. Niektoré zo šokov, ktoré pri pôrode zažijeme, v živote potom rekapitulujeme. Každý pôrod je autentický, preto niektorí z nás môžu traumatickú udalosť opakovať tak, že sa jej opätovne vystavujú alebo sa jej naopak úplne vyhýbajú.

Nechajte prehovoriť telo

Jullian Gustavson sa po takmer dvadsaťročnej skúsenosti s prácou s pôrodnou traumou dokáže s ľuďmi ponoriť do obdobia od ich počatia do prvého roku života. Pozrieť sa pozorne na reč tela a nechať človeka znova prežiť tú časť pôrodu, ktorá na ňom mohla zanechať dôležitý odtlačok. Ako vieme, ktorá to je? Nevieme, ale naše telo to vie. 

U každého je spúšťač telesnej reakcie individuálny.

Prežijeme teda v tele tie isté emócie, ktoré sme cítili ako novorodenci – tentoraz však s dospelým mozgom a v bezpečnom prostredí. Tým prepíšeme príbeh, ktorý nás podvedome ovplyvňuje, pri plnom vedomí. 

„Ako je to možné? Je to nejaká hypnóza?“ pýtajú sa často ľudia, ktorým o svojom vlastnom zážitku rozprávam prvýkrát. Nie je.

Jullien, ktorý sa už cez 20 rokov venuje tejto práci, pozoruje v procese terapie starostlivo naše gestá, mimiku, pohyb zorníc, rytmus reči a dych v súvislosti s tým, o čom rozprávame (ak niečo práve vo svojom procese verbalizujeme) a s dovolením klientov i natáča na videá, ktoré potom študuje celé hodiny.

Tajomstvo tejto citlivej práce je najskôr vytvoriť v skupine ľudí, v ktorej prebieha, veľmi bezpečné prostredie, kde cítime dôveru. Vieme, že čokoľvek nám naše telo ukáže, bude skupinou prijaté. Preto Jullian a jeho tím dodržiavajú isté pravidlá, ktoré túto dôveru umožnia.

Napríklad keď chce niekto z tímu alebo z účastníkov sedenia zdieľať nejakú spätnú väzbu k vašim pocitom či problému, ktorý riešite, musí sa vás najskôr opýtať, či môže. Možno sa to zdá banálne, ale má to význam. Ako pri pôrode, tak v bežnom živote sa nás na naše pocity často nikto nepýta a spätnú väzbu alebo kritiku dostávame bez vyžiadania. Tak ako dostávame aj názory iných či ich zdieľanie, ktoré je niekedy intenzívne, dlhé, hlučné, repetitívne, dokonca zaťažujúce. Ľudia na nás sypú bez varovania alebo bez uistenia, či toho nemáme sami na tanieri práve veľa.

Niekedy toľko, že nie sme schopní toho druhého počúvať.

Pýtať si povolenie na čokoľvek a ukazovať tak rešpekt a starostlivosť je pre našu dušu zásadné, verí Jullian a jeho tím a vždy sa podľa toho riadi.

Tento trend sa veľmi pozvoľna mení, no s bábätkami sa doteraz celé dekády zaobchádzalo tak, akoby nič necítili a nič si nepamätali. Tento fakt sa v Jullianovej práci preprogramuje.

Zamrznuté traumy

Mne samotnej proces práce s Jullianom na jeho workshope v pražskej Maitrey bez preháňania zmenil život. Spracovala som svoj mnohoročný strach mať vlastné deti a taktiež do veľkej miery strach z drvivej kritiky svojej práce a osoby vôbec.

Cez reakcie a reč môjho tela na spomienky, témy a určité situácie, ktoré sa diali v skupine a v mojom vlastnom procese pred ňou, som dokázala tieto strachy vnímať, rozkľúčovať a zároveň ich liečiť v úplne inej kvalite než doteraz. V prvom rade tým, že na nich zrazu zasvietilo svetlo a mohli byť spracované a prijaté v láske v podpornom prostredí, kde ma nikto nesúdil.

Prostredníctvom Jullienovej práce sa aj v bežnom živote dnes stále učím najskôr si pýtať súhlas, keď chcem niekomu automaticky radiť alebo pomáhať. Všímam si, či nie je lepšie nechať toho druhého, nech sa vyrozpráva, poplače si alebo inak spracuje svoje emócie a iba s ním som.

„Birth work, čiže práca s primárnymi odtlačkom, mi prišla do cesty v roku 2018 a od prvej chvíle ma uchvátil a fascinoval prístup a schopnosti Julliana Gustavsona. Až natoľko, že som sa z klienta počas roka stala aj jeho študentkou a dnes je mi cťou byť súčasťou jeho tímu a ďalej sa učiť v jeho prítomnosti,” hovorí Pavlína Hejdová, mentorka, terapeutka a masérka.

„Počas vlastných ,procesov‘ (rozkrývania konkrétnych odtlačkov) som sa naučila komunikovať a rozumieť spomienkam a skúsenostiam zapísaným v mojej bunkovej pamäti, nervovej sústave i vzorkách správania, a tým uvoľňovať a uzdravovať ,zamrznuté‘ traumy z obdobia počatia, prenatálu.

Rozšírila a prehĺbila sa moja schopnosť efektívne využívať rôzne zdroje na vnútorné ukotvenie, územné a zväčšenie kapacity zostať vedome prítomná v plnej pozornosti so svojimi procesmi,” hovorí Pavlína. „Z môjho pohľadu je to úžasná cesta k hlbšiemu sebapoznaniu a stabilnejšej vnútornej spokojnosti v každodennom živote. Je to proces, počas ktorého sa kedykoľvek vo svojom živote bez ohľadu na vek môže ktokoľvek vrátiť do momentov, ktoré vytvorili jeho základné osobnostné rysy. Je tak možné stretnúť sa so svojou pôvodnou esenciou a rozpustiť vzniknuté traumy tak, aby už boli len skúsenosťou a spomienkou bez pretrvávajúceho utrpenia,” dodáva.

Bredy Tudina, osobná koučka žijúca v Chorvátsku, ktorá dnes tiež asistuje Jullienovi a prichádza aj tento rok v júni na jeho workshop v pražskej Maitrey, sa venuje sebarozvoju už od roku 1993.
Na jednu z prednášok o Birth Worku ju asi pred 20 rokmi priviedla zvedavosť. „V krátkom filme, ktorý bol premietaný v rámci prednášky, som videla, ako dvojročné dieťa, ktoré sa nemohlo hýbať ani hovoriť, začalo odrazu mrmlať a plaziť sa už po jedinom sedení s Karltonom Terrym, ktorý bol jedným z Jullienových učiteľov. Zasadnutie sa konalo za prítomnosti rodičov dieťaťa a zdravotníckeho personálu,“ opisuje Bredy jeden zo svojich prvých zážitkov s prácou s primárnymi otlačkami.

„Rozhliadla som sa okolo seba a nemohla uveriť, ako je možné, že v publiku v konferenčnej sále, ktorá mohol hostiť najmenej 200 alebo viac ľudí, bolo iba asi 20 ľudí, ktorí boli svedkami tohto ,zázraku‘. Takto som to vnímala – zázrak. Silne som s tým rezonovala a cítila som, že mi to musí pomôcť s niečím, o čom som nemohla s nikým hovoriť. 

Nebolo to preto, že by som nechcela, ale nebolo ľahké to vysvetliť alebo niekoho prinútiť, aby pochopil, čo ma trápi,” vysvetľuje Bredy.

„V tom čase mi príležitostne trvalo dva roky, než som niekomu povedala niečo, čo som chcela povedať. Bolo to skôr o veciach, okolo ktorých som pociťovala hanblivosť. Po tejto prednáške som sa dozvedela o Jullianovi Gustavsonovi, ktorý prišiel do Chorvátska a viedol individuálne sedenia.

Nemohla som sa dočkať.

Dostala som jedno z najpamätnejších predpôrodných a perinatálnych sedení. Keď som dokončila svoj ,pôrodný proces‘ a ležala na bruchu s hlavou otočenou doľava s Jullianom ležiacim vedľa mňa napravo, spýtal sa ma, čo potrebujem. Odpovedala som, že chcem, aby sa na mňa pozrel. Spýtal sa ma: ,A aké by to bolo, keby ste sa na mňa pozreli sama?‘, čo znamenalo, že budem musieť otočiť hlavu doprava. PRE BOHA!

Pripadalo mi to ako nadľudská snaha. Mala som pocit, že mi trvalo hodinu, kým som ju zvládla zdvihnúť a otočiť.

Napriek tomu som to dokázala! Išla som za tým, čo som chcela. Toto sedenie zmenilo a výrazne zvýšilo moju schopnosť požiadať v živote o veci, ktoré som chcela. Práca s pôrodnou traumou je jedna z najhlbších a najúčinnejších techník, s ktorými som sa doteraz stretla,” hovorí Bredy Tudina.
Malinký detail ako otočenie hlavy alebo zabalenie do deky, v ktorej vás členovia tímu potom ukolíšu v tej správnej chvíli, otvorenie okien a zazdrojovanie sa vo chvíli, keď sa riešia analgetiká a niekoľko ľudí v miestnosti sa rozkašle, sú len niektoré z príkladov práce s pôrodnými odtlačkami.

Táto vedomá prax ľuďom umožňuje integrovať skúsenosti, ktoré nikdy neboli spracovaná, a oživiť tak pocit vlastnej hodnoty. 

Pokúsiť sa opustiť mechanizmus boja o prežitie, prílišnú prispôsobivosť či nezdravé návyky, ktoré sme si osvojili ako dospelí, uvidieť a pochopiť príbeh, ktorý naše telo a náš život rozpráva. Konečne sa potom môžeme prestať naháňať za výsledkom a vedomosťami a spočinúť v čírom bytí. Tak všetko najlepšie k narodeninám!