PRAHY OSOBNÉHO ROZVOJA
1. časť

Transformácia vnútorných blokov
Autor: Yehuda Tagar1
Preklad: Silvia K. Galatová

„V každej ľudskej bytosti driemu schopnosti, pomocou ktorých môže pre seba získať poznanie vyšších svetov. …..Poslucháč si môže v každej chvíli povedať: to, o čom hovoria, sa aj ja môžem naučiť, ak v sebe rozviniem určité sily, ktoré vo mne dnes ešte len driemu.
Rudolf Steiner, „Poznanie vyšších svetov“ 1904
„Hlavnou úlohou psychológie 21. storočia nie je obnova patológie späť do normálu, ale premena všetkých životných výziev na príležitosti pre duchovný rozvoj“
Yehuda Tagar, Psychofonetika, 2014

Popri hlavnom prúde vonkajšej kultúry v ľudskej evolúcii vždy existoval prúd myšlienok, ktorý tvrdil, že duchovný svet je skutočný, vnútorný a vlastný individuálnej ľudskej duši. Toto nie je intelektuálny filozofický predpoklad. Je to osobná, intímna realita pre tých, ktorí ju dokážu nájsť v sebe. Ale táto realita nie je ľuďom automaticky a pasívne dostupná. V danej osobnosti sa musí niečo zmeniť, pretransformovať tak, aby sa rovnaká psychologická dynamika, ktorá ju zatemňuje, stala pre ňu priehľadnou a nechala tento „Najvyšší princíp“, ako to nazýva Wang Yangming, preniknúť z vnútra individuálnej duše.
Tento proces individuálnej transformácie sa v mnohých jazykoch nazýva „zasvätenie“.

Prah
Prechod od obmedzení bežného vedomia zviazaného zmyslovým vnímaním a intelektuálnou reflexiou do tejto transparentnosti si vyžaduje prekročenie jednotlivých prahov. Na jednej strane sa tieto prahy javia ako bloky, väzenia, protivníci osobného rozvoja. Na druhej strane sú samotným procesom prípravy na vyššie sebapoznanie, ktoré človek hľadá. Tieto princípy sú univerzálne a starodávne. Prechod je vždy individuálny a osobný.
Toto bývalo v minulosti doménou veľmi výnimočných ľudí. Teraz je čas, aby bol každý výnimočným človekom. Toľko z toho, čo nazývame „osobné výzvy“, „problémy“, „témy na psychoterapiu“, je v skutočnosti individuálnymi prahmi zasvätenia do vlastného vyššieho poznania.
Psychofonetika je metodická podpora, povzbudenie a zručnosť na prekročenie osobného prahu pri individuálnom zasvätení. Je to proces premeny životných výziev, nech už prichádzajú za akýchkoľvek okolností, na prahy duchovného rozvoja.
V psychofonetike pojem „prah“ označuje hranicu medzi súčasným Ja a potenciálnym budúcim Ja. Súčasné Ja nie je schopné posunúť sa do svojho ďalšieho štádia vývinu bez toho, aby urobilo rozhodujúci krok v sebauvedomení, sebatransformácii, novom druhu konania, opustení starých, nefunkčných častí seba a vyvolaní/vytvorení/mobilizácii nového Ja. Potenciálu, ktorý doteraz spal a bol neprístupný.

Na každom kroku prechodu medzi týmito dvoma úrovňami seba žije prah. Prekročiť ho nie je možné na základe starého Ja. Niečo sa musí posunúť. Takí, akí ste, ho nemôžete prekročiť. Musíte sa zmeniť. Prekonanie prahu je nevyhnutnou skúškou a vnútorným tréningom čelenia realite na druhej strane. Prah na ceste v rozvoji seba samého sa môže javiť ako inštinktívny strach z emocionálnej bolesti, či ako neúcta k sebe vedúca k tomu, že dávate príliš nízku prioritu stretnutiu so sebou samým, neprisudzujete si dostatočnú vážnosť na to, aby ste sa vysporiadali s ťažkosťami na vašej ceste, alebo ako pochybovanie o sebe, o vlastnej realite a sile, alebo tiež ako závislosť.
Účelom všetkých psychofonetických prahových procesov je identifikovať priepasť medzi súčasným a budúcim Ja ako základnú príčinu nežiaduceho správania, vzťahovej dynamiky, vzťahu k sebe samému a zdravotných symptómov a premeniť ju na praktickú príležitosť pre osobný rozvoj.

Strážca prahu
Na začiatku 20. storočia boli prostredníctvom spisov Rudolfa Steinera (Ako sa dosahujú poznatky o vyšších svetoch) zverejnené základy ezoterického učenia, a v nich myšlienka „Strážcu prahu“. Hovorí o tom, že pred každým krokom k skutočnému vyššiemu poznaniu a premeny duše je potrebná príprava, prostredníctvom ktorej možno získať potrebnú silu. Bez nej môže priame vystavenie vyššiemu sebapoznaniu nepripravenú dušu zničiť. V psychofonetike sú osobný rozvoj a duchovný rozvoj jedno. Každý krok v osobnom rozvoji si vyžaduje duchovnú aktivitu a každý skutočný krok v duchovnom rozvoji si vyžaduje skutočnú psychologickú zmenu. To nie je otázka špekulatívnych teórií o duchovnej realite a rôznych formách teológie. Tieto nevyžadujú žiadnu osobnú transformáciu. Prezentujú len intelektuálnu činnosť, ktorá si nevyžaduje skutočnú osobnú zmenu. Skutočný krok v osobnom rozvoji si vyžaduje prípravu. Takže skutočný krok v osobnom rozvoji a príprava naň sa považujú za kontinuum jedného sebavzdelávacieho procesu.
V takýchto chvíľach sa v našom vnútri aktivuje „vnútorná bytosť“ prítomná v našom vyššom Ja, a zastaví nás. Aspoň nateraz. V psychofonetike nazývame túto vnútornú bytosť ‚Strážcom prahu‘. Jeho úlohou je zabrániť nám prekročiť prah skôr, než na to budeme pripravení. Strážca prahu je prítomný v mnohých podobách a bráni nepripravenej osobe urobiť ďalší krok v jej rozvoji. Prejavuje sa ako blok vo vôli človeka, ktorý mu bráni posunúť sa ďalej.
Pre nás tento blok nie je nepriateľom. Je to značka „Stop“, ktorou Strážca hovorí: „Nie si na to pripravený. Priprav sa“. Strážca je potenciálny priateľ, drsný priateľ, ktorý odráža realitu duše tomu, kto chce urobiť skutočný krok vo svojom vývoji. Nemôžeme ho ignorovať, nemôžeme s ním bojovať. Musíme s ním spolupracovať.

Väčšinou sa Strážca objaví v prestrojení za tvrdohlavý odpor proti tomu, o čom vieme, že to musíme urobiť. Je ľahké projekovať ho na iných ľudí, na biografické výzvy, svoju životnú situáciu, obviňovať všetkých a všetko naokolo, vyhovárať sa. V skutočnosti je väčšina prekážok v našom osobnom rozvoji rôznymi prejavmi nášho Strážcu prahu, snažiaceho sa dať nám najavo, že nie sme pripravení na krok, ktorý chceme urobiť, a že sa treba pripraviť.

Niektorým z nás sa Strážca prahu ukáže ako nezávislá bytosť vo svojej vlastnej podobe: bytosť mnohých očí, ktoré sa na vás pozerajú a vyzývajú vás, aby ste vykročili. Väčšina ľudí jeho pôsobenie prežíva ako paralýzu vôle.

Počas mnohých rokov úsilia aplikovať tieto ezoterické indikácie do praxe v oblasti psycho-rozvoja vznikol prostredníctvom psychofonetiky nový koncept Strážcu prahu, na základe jeho pôvodného uvedenia Steinerom z roku 1904. Najdôležitejšie nové zistenie je nasledovné. Stretnutie so Strážcom prahu sa dnes už nesmie obmedzovať na jednorazový dramatický moment rozdeľujúci život na dve časti: pred a po prekročení prahu. Musíme s prahom pracovať tak, ako keby bol v našom živote neustále, rozbitý na nespočetné množstvo „miniprahov“ v každodennom osobnom, vzťahovom a profesionálnom živote. Každý deň sme v situácii, kedy prekračujeme prah, alebo sa nám ho nedarí prekročiť.

Tri možné odozvy na pôsobenie Strážcu prahu
Po mnohých rokoch výskumu a klinických skúseností som dospel k poznaniu, že existujú tri hlavné možné reakcie na blokovanie spôsobené Strážcom prahu:
1) Bojovať proti Strážcovi: Strážcu vnímame ako nepriateľa a bojujeme proti nemu. On však neustupuje.
2) Poslúchnuť Strážcu: Strážca potom zostáva hlavným blokom v skutočnom rozvoji človeka. Človek vytvorí množstvo výhovoriek a ospravedlnení s rovnakým výsledkom: nedochádza k žiadnemu vývoju. V takom prípade sa Strážca nevyhnutne stane opakom osobného rozvoja človeka. V psychofonetike tomu hovoríme „Dvojník“.
3) Učiť sa od strážcu: Blokovací efekt strážcu využijeme ako zrkadlo, prostredníctvom ktorého sa nášmu vedomiu ukáže, čo v nás sa musí zmeniť, aby sme mohli prekročiť prah pred nami. V takom prípade sa Strážca stane najlepším priateľom človeka.

Tri príšery na prahu a ich transformácia
Ľudský Dvojník, protiklad ľudského Ja v duši, sa prejavuje prostredníctvom archetypálnych negatívnych síl vnútornej duševnej deštrukcie. Každý skutočný krok v sebarozvoji si vyžaduje stretnutie s týmito silami. Na tejto ceste sa ľudia nevyhnutne stretávajú s dimenziami svojho duševného života, ktorých si predtým neboli vedomí. Rudolf Steiner vo svojom ezoterickom učení (1923) opisuje hlavné typické prekážky, ktorým musí skutočný hľadajúci na ceste duchovného rozvoja čeliť, keď sa pripravuje prekročiť prah k ďalšej úrovni vedomia. Opisuje ich ako tri archetypálne Príšery na prahu: Strach z Ducha, Nenávisť Ducha a Pochybnosť o Duchu, vytvorené človekom počas jeho životov na zemi. 

Aplikovaním tejto meditácie na osobný psycho-rozvoj normálnych ľudí dnes a v súlade s procesom individuácie, ktorý exponenciálne prebiehal počas minulého storočia, som (YT) dospel k záveru, že „Strach z ducha“ teraz pôsobí ako strach vlastnej hlbšej reality; Nenávisť k Duchu je teraz sebanenávisťou; „Pochybnosť o Duchu“ je teraz sebapochybnosťou. Samotný prah, ako už bolo popísané vyššie, sa v psychofonetike nepovažuje za jednorazovú kataklizmatickú udalosť blízko vrcholu vlastnej iniciácie, ale za zrkadlo rozbité na tisíce kúskov, ktoré umožňuje ľuďom čeliť svojim prahom v ich každodennom živote. V tomto svetle sa život sám stáva iniciačným procesom.
Bezprostredným efektom prekonania akéhokoľvek aspektu ktorejkoľvek z Troch príšer na prahu je hmatateľné posilnenie prítomnosti, odolnosti a účinnosti vlastného ‚Ja‘.2