Je záhadou pre človeka, ktorý sa v krojoch ani etnografii, nieto ešte v pôvodnej mágii a jej presahoch do denného života, neorientuje: kus látky, zjavne bez presného významu, navyše na prvý pohľad nepraktický, veľkosti, ktorá vylučuje všetky možnosti jeho využitia, nezdobený alebo len málo zdobený(až neskôr alebo len v niektorých oblastiach). VIdno ju na všetkých starých fotografiách či v muzeálnych zbierkach krojov, mihne sa na folklórnych slávnostiach pri výjavoch obradoslovia. Treba byť trocha v obraze, aby ste vedeli, o čo tu ide…Čo predstavovala táto plachta niekedy v živote každej slovenskej aj slovanskej ženy.

Prespanky cez plecia

Volajú ju úvodnica či pôlka. Ešte aj prestieradlo, úvodnícke prestieradlo, svadobný ručník, nevěstinská plachetka, oděvadlo, odědza, rantuch.
Nie je súčasťou kroja. Prvý raz ju dievča použilo, keď sa stávalo ženou – teda pri sobáši. Neslúžila na skrášlenie nevesty, ako napríklad venček z kvetov a korálok, výšivky, neskôr aj čipky na svadobnom kroji. Naopak. Spôsobom, ako bola pôlka uviazaná, skresľovala a deformovala siluetu nevesty, robila ju ťarbavou. Prehadzovala sa odzadu cez chrbát smerom dopredu, kde sa kládla cez spojené ruky, ktoré ju aj pridržiavali. “Prespanky” ju nosili cez plecia smerom dopredu, pri niektorých svadobných hrách si staré ženy, ktoré zamieňali žartovne za nevesty, namiesto pôlky prehadzovali cez plecia staré rozšklbané nohavice. 

No predovšetkým: pôlku dostávala dievčina, ktroá odchádzala z rodičovského domu, ako svoju “druhú kožu”, istotu spojenia s domovom, ale aj sprievodkyňu počas jej “nového života – života ženy. 

Na úvod svadba

Pri pátraní za účelom pôlky pri sobáši sa vyskytla aj domnienka, že tento kus látky, okrem toho, že ho použivali pri svadbe napríklad na symbolické zväzovanie mladého páru, tak , ako kedysi veky predtým opásavali budúcich manželov povrazmi okolo pása a spájali (intuitívne sme použíli pri u nás konaných svadobných obradoch v rokline, princípy sa stáročiami nemenia…), mal ešte aj ďalší účel. Akoby v magickej rovine už predpripravoval štíhlu hybkú dievčinu na to, že onedlho ponesie bremeno ťarchavosti na svojich bedrách deväť mesiacov, je postava sa stane nemotornou a širokou.
.Úvodnica – pôlka nešla po sobáši do truhlice. Sprevádzala ženu ďalej. Na úvod – možno preto úvodnica, haha – oddeľovala intímnosť pri akte potvrdzujúcom telesné spojenie ženícha a nevesty počas svadby, keď ostatní postávali za ňou. 

Rodová ochrana dieťaťa

Pôlka slúžila potom ďalej. Používala sa ako tzv. kútna plachta pri pôrode v chyži, kde bol jeden z rohov miestnosti vyčlenený pre novorodičku a jej dieťa. Slúžila ako ochrana. clona, rodová plachta na záštitu mladého života, na ktorý striehnu toľké nebezpečenstvá a úklady . Bola to ochrana dieťaťa od matky a jej rodu. 

To sa opakovalo aj pri ostatných – početných pôropodch a a pri ďalších deťoch, ktoré sa do domu narodili. No a podľa niektorých prameňov táto čarovná tkanina odchádzala z tohoto sveta v truhle spolu so svojou paňou, ktorej celý život slúžila v zásadných chvíľach jej života. Je možné, že pôlka predstatovaovala matkin tieň, jej neustálu ochrannú ruku, ktorú držala takto sprostredkovane nad svojou dcérou. 

Tak, ako synovia dostávali valašku, sekeru alebo nôž, ktorý mali pri sebe celý život – na ochranu svoju, svojej rodiny, ale aj prácu a lov- , kráčali ženy Slovanov s vernou pôlkou (svojím druhým ja) životom.

Spomeňme si, milé baby, na svoju obľúbenú šatku, pléd, šál, ktorý vláčime so sebou všade, a omotané v nich sa cítime chránené, v bezpečí, ako v matkinom náručí…Potrebu pôlky máme v bunkách, v krvi…