Zuzka a Bibiana nám zaslali svoje básne spolu s obrázkami. Boli výnimočné, preto sme sa radi s nimi spojili a porozprávali sa o ich ceste, inšpiráciách a vnútorných daroch. 
Ženy milé, ako by vyzerala vaša vizitka pre ľudí, ktorí vás vidia po prvýkrát?
Bibiana Buchelová:
Podľa dátumu narodenia som síce zrelá žena, no väčšinou sa cítim na 25. Som manželka, mama dvoch dospelých synov, dcéra, sestra, priateľka. Výberom vysokoškolského štúdia a následnými zamestnaniami som sa dosť výrazne odklonila od svojich záujmov – literatúry a jazykov. Takmer 17 rokov som pracovala v štátnej správe v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí. Rodina a práca zaberali takmer všetok môj voľný čas. Zlom nastal, keď mi bolo diagnostikované závažné ochorenie, označované ako celoživotné. Postupom času som si uvedomila, že ak chcem naplno žiť a nepoddať sa mu, musím niečo podstatné zmeniť. Začala som sa venovať sebarozvoju, sebapoznávaniu, cvičiť čchi kung, absolvovala som trojročné štúdium aromaterapie a 4 živlov, našla som si nový okruh ľudí, ktorí ma inšpirovali k iným pohľadom na svet a pomohli mi rozšíriť si obzory. Vyčlenila som si čas na záľuby, ktorými som si dobíjala energiu. V roku 2020 som po absolvovaní lektorského kurzu tvárovej jogy odišla zo zamestnania, ktoré ma dlho nesmierne bavilo, napĺňalo, no čím ďalej, tým viac psychicky vyčerpávalo. Povedala som si, že chcem pomáhať ľuďom, ale príjemnejším, láskavým spôsobom. V súčasnosti učím ženy cvičiť tvárovú jogu, okrem toho poskytujem terapiu dotykom – Access Bars, vyrábam prírodnú kozmetiku a venujem sa mojej najmilovanejšej činnosti – písaniu.
Zuzka Hanáková:
Vizitka by bola farebná, v jemných modrofialových odtieňoch, príjemná na dotyk, so symbolom špirály, labyrintu alebo kvetu. A ešte by voňala a zlatým písmom by na nej bolo napísané: Som Tvoj sprievodca pri sebapoznávaní. Po dlhých rokoch v biznise sa venujem tomu, čo ma baví – arteterapii, maľovaniu, aromaterapii a cestovaniu. Spolu s manželom budujeme miesto, kde budem môcť tieto aktivity zdieľať s ostatnými. Roky som sa škatuľkovala a na vizitke som mala napísané CFO, tak to teraz nechcem jednoducho prehodiť do inej škatuľky a mať tam suché arteterapeut. Som inšpirátorkou a sprievodkyňou, ktorá pomáha ľuďom, aby pomocou umenia poznali seba. Pretože ak spoznáš seba, spoznáš celý svet.
Ako ste sa dostali k tvoreniu – maľbe a písaniu básní?
Bibiana:
Vždy som rada písala. Začalo to slohovými prácami, citovými výlevmi v denníku, písaním listov, príhovorov k jubileám mojich blízkych. Dlho som mala bližšie k próze ako k poézii a predstavovala som si, že napíšem knihu inšpirovanú osudmi ľudí, s ktorými som sa stretla v práci. Pred niekoľkými rokmi som si začala zapisovať myšlienky, ktorých podnetom boli rôzne tvorivé stretnutia s inšpiratívnymi ľuďmi. Skutočný rozbeh nastal v roku 2020, keď v čase nástupu korony práve Zuzka iniciovala na Facebooku projekt na Vlne tvorenia, kde som začala písať a zverejňovať svoje básne. Následne ma Zuzka oslovila s nápadom vytvoriť brožúrku s jej obrazmi a mojimi básňami. Koncom minulého roka sme vytvorili nástenný kalendár a máme ďalšie nápady na spoločné projekty.
Zuzka:
Asi 10 rokov dozadu ma kamarátka priviedla do základnej umeleckej školy pre dospelých a chodila som tam štyri roky. Boli to ťažké začiatky, pretože v tom čase som bola úplne ponorená v číslach a tabuľkách a tvorenie mi nešlo. Po ukončení ZUŠ mi však veľmi chýbali piatkové stretnutia pri tvorení, a tak som si zorganizovala vlastné. Spočiatku som tvorila skôr abstraktné obrazy a neskôr som sa dostala aj k olejomaľbe a veľa som sa naučila aj cez online lekcie na internete.
V čom vnímate jedinečnosť vašej tvorby?
Bibiana:
Keď človek tvorí srdcom, ponárajúc sa do seba, jeho tvorba je určite jedinečná. V básňach prejavujem seba samu, odzrkadľujú moje aktuálne prežívanie, ale aj sny, zážitky… Rada sa hrám so slovami, nechávam ich voľne plynúť, a tak ma často zavedú úplne inam, ako som pôvodne čakala.
Zuzka:
Rada skúšam nové postupy, nové materiály a fascinujú ma ženské tváre. Nebaví ma tvoriť stále tým istým spôsobom. Mám rada, keď obrázok, ktorý vytvorím, má presah, keď evokuje nejaký pocit, vôňu, slová, spomienku. Viac ako konečný výsledok ma zaujíma proces tvorby a tie krásne AHA momenty, ktoré tvorivý proces sprevádzajú.
Kam chodíte pre inšpiráciu?
Bibiana:
Veľkou inšpiráciou je príroda s jej živlami, more, obloha, stromy, kvety, počasie, život ako taký. Často výroky, ktoré ma zaujmú, či už vyslovené, alebo napísané, krásne fotografie, obrazy. Zdrojom inšpirácie sú aj bežné situácie, ktoré zažívam, emócie, vzťahy. Niekedy stačí pohľad z okna. A v neposlednom rade lekcie tvorivého písania, ktorými sa snažím zdokonaľovať.
Zuzka:
Nosím pri sebe notes, kde si značím myšlienky, citáty, nápady a skice a tie potom využívam v tvorbe. Mám svoje miesto na tvorenie a denne beriem do rúk farby, štetce a väčšinou mám rozmaľovaných viac projektov. Vnímam u seba skôr preinšpirovanosť, najradšej by som naraz skúsila všetko.
Váš obľúbený spôsob „dobíjania bateriek“?
Bibiana:
Pobyt v prírode, chvíle s rodinou, priateľmi, joga, čchi kung, cestovanie.
Zuzana:
Cestovanie po mystických miestach, tvorivé stretnutia so skupinou spriaznených ľudí a slobodné tvorenie samej so sebou. Ideálne toto všetko vo vyváženom pomere.
Čo pre vás znamená byť ženou?
Bibiana:
Byť jemnou, láskavou tvorkyňou krásy, ktorá prirodzene spája ľudí okolo seba. Neha, súcit a mäkkosť sú najväčšou silou, ktorou my ženy disponujeme. Vychutnávam si mnohoraké podoby ženstva, schopnosť premeny, otvorenosť citov, ich zdieľanie.
Zuzka:
Prinášať do života krásu, radosť, spomalenie. Možnosť využívať širokú paletu farieb, vzorov, pocitov. Keby sme ženu mali nakresliť ako čiaru, tak by určite nebola rovná, a práve to ma na ženstve baví, tá cyklickosť, nečakané zvraty, vlnitý pohyb. Možno aj preto sa moja stránka na Facebooku volá Na vlnách tvorenia.
Ďakujeme za rozhovor.
Katka
Voda
Som kvapka dažďa, čo vsiakla do zeme
Prameň, tryskajúci z hlbín zvedavo, nezbedne
Potôčik, čo veselo žblnkoce po skalách,
aj horská riava vášnivá, dravá.
Som jazero, čo stromom nastavuje zrkadlo
i rieka plynúca pomaly, ospalo
Som šíre more zvodné, rozmarné.
Chvíľu sa nežne vlním,
zrazu v spenených vlnách burácam nespútané.
Som proste voda, túžim voľne plynúť, láskou
vyživiť zem vyprahnutú.
Žena
Silná aj slabá
Vážna aj hravá
Nežná aj nespútaná
Potôčik aj riava
Princezná aj divoška
Dievčatko aj dáma
To všetko som
a lásku svetu dávam
Ticho
Nekričí a predsa je veľavravné. Zdá sa byť
rovnaké a predsa tisíc podôb má.
Mnohokrát liečivé, niekedy mučivé…
Ponára do hĺbky, do výšin vznáša,
Spája, aj rozdeľuje, bolí, aj láska…
Luna
Sú noci, keď spánok neprichádza,
vo víre myšlienok
pokoj nenachádzam.
Do hlbín svojich vôd
pomaly sa vnáram,
v temnej spleti pocitov
však dôveru strácam…
Tak ťa prosím, krásna Luna,
Presvieť svitom zlatým temnotu,
nech pravdu od ilúzií rozpoznávam
s láskou k životu
svetlom pravdy plávam.
Posolstvo radosti
Všetci sme vnímali, že rok 2020 bol úplne iný ako tie predošlé. Aj keď ho možno nehodnotíme v superlatívoch, priniesol aj niečo pozitívne. Mali sme viac času byť sami so sebou, hľadať a rozvíjať svoje talenty. Objavovať svoje vlastné zdroje radosti, keďže tie externé nám boli odopreté.
V snahe zamerať pozornosť iným smerom ako na médiami neustále pertraktovanú tému korony, vyhlásila Zuzka Hanáková v súkromnej facebookovej skupine Na vlne tvorenia tvorivú výzvu. Výzva v trvaní 30 dní spočívala vo vytvorení diela na vopred určenú tému. Ohlas bol nečakaný a tvorivá vlna, ktorá sa spustila, bola neuveriteľná. Priniesla nesmierne veľa radosti, tvorivosti a povzbudzujúcich slov. A tak na prvý pohľad nepríjemná vlna spustila vlnu inú, tvorivú. Keďže nebolo určené, aký druh diela má byť vytvorený, vznikali obrazy, básne, videá. Vzájomné komentáre podporovali a rozvíjali vlastný pohľad. Zrazu sme mali každý deň predstavenie, prehliadku toho krásneho v nás a bolo to veľmi povzbudzujúce.
Keďže Zuzka maľuje obrazy, tvorila tváre žien. Jej tvorba vychádza zo srdca a každá tvár vznikala cez hlboké precítenie danej témy. Ja (Biba) zase rada slovom vyjadrujem myšlienky a emócie, ktoré život prináša, a skladám ich do básní, úvah či iných textov. Zuzka ma oslovila so zaujímavou myšlienkou spojiť naše dielka. Jej nápadom som bola nadšená, a tak sme sa pustili do práce.
Vyberali sme texty a obrazy, ktoré spolu ladia, a vytvorili malú brožúrku toho najlepšieho z nás. Počas tvorenia sme prežívali krásne pocity radosti. Rady by sme tieto pocity s vami zdieľali a rozsvietili svetielka vo vašich srdciach. Brožúrka je dôkazom toho, že jedna vlna spúšťa druhú a je len na nás, či sa necháme vláčiť vlnami alebo na niektorú z nich naskočíme a jazdu si vychutnáme.
Vietor
Fúkol mi do vlasov
a tie sa rozleteli na všetky strany.
Rozfúkal obschnuté kvietky márnych túžob,
zhodil veže mojich klamlivých ilúzií
odkryl nánosy
zbytočných očakávaní,
vymietol tmavé kúty
zatuchnutých istôt
a nudných stereotypov.
Nenechal kameň na kameni,
až sa zdalo, že neostalo
vôbec nič.
Zrazu som tu nahá, bezbranná,
bez príkras.
No som to ja,
sama sebou,
sama v sebe
skutočná.
Oheň
Má toľko podôb a predsa jedno je.
Ohník, čo nežne v krbe praská a skrehnuté
srdcia ohreje.
Plameň vatry v lete pod hviezdami, ktorý nás
spája putom čarovným, keď spievaš piesne veselé
i clivé a vzduchom znejú bubnov tamtamy.
Je plameň sviečky, čo stíši myseľ, tú opicu
neskrotnú.
Je túžbou v srdci, čo vpred nás poháňa,
či spaľujúcou vášňou dvoch tiel
i plamienkom, čo tíško tlie po rokoch s
milovaným.
Je prvou kvapkou čistého svetla na počiatku
vekov
a božská iskra v každom z nás.
Len to je večné, čo ohňu odolá a nový život
vzíde z popola.
