Kto si?
Neviem, kto som. Muž mnohých tvárí. Robím toho viacej, takže potom sám neviem, kto som.

Je niektorá z tých tvárí taká, že sa s ňou viac identifikuješ?
Srdcom som muzikant. To je to, čo milujem. Keďže doba je taká, aké je, treba toho robiť viacej, aby človek uživil rodinu.

Ako si sa dostal k hudbe, k tomu, že si začal spievať, hrať?
Prvý stupeň základnej školy. Mali sme školské kolá Zlatého slávika. Zaspieval som a pani učiteľka hudobnej výchovy si všimla, že mi to ide. Zo školského som šiel na okresné kolo. Boli to Zlatý slávik a Zlatá guľôčka. No a potom som sa začal hrať na muzikanta. Behal som s tenisovou raketou pri rádiu, vyspevoval a tak. V trinástich rokoch sme si s kamarátmi Michalom Kulichom a Jankom Lichnerom založili kapelu Bačova fujara. Začali sme tvoriť bláznivú, rockovú formáciu a začali sme tešiť ľudí, hrávali sme koncerty. Začali sme tvoriť príbeh a žiť svoj sen. Na začiatku sa to ale veľmi počúvať nedalo. Prvý koncert bol v pivnici v bytovke, kde sme zavolali našich kamarátov. Prišiel Jančiho otec, vyvalil dvere a zreval: „Chalani, to vám už úplne šibe?!“ Tak sme pochopili, že si musíme nájsť poriadnu skúšobňu. No to sme si museli tak trošku vydrieť, natlačili sme letáky, hádzali ich do schránok a hľadali sme skúšobňu po celom Martine.

Čo ťa na tvojej ceste viedlo, sprevádzalo, kto boli tvoje vzory?
Z mojej rodiny, nikto na nič nehrá. Nikto nespieval. Triedna učiteľka a učiteľka hudobnej výchovy mi boli oporou. Snažili sa ma viesť. Pán riaditeľ ma na súťažiach sprevádzal na heligónke. Podporovali ma. A frčal som na Michaelovi Jacksonovi a skupinách Blink 182, Green Day a mnoho ďalších.

Chceš ešte niečo povedať k hudobnej ceste, ktorou ideš?
Za ten čas, čo som bol na tejto zemi a v tomto tele, tak si nemyslím, že je to, že som sa tým stal. Často som v úžase z toho, keď počujem slová svojej piesne a plačem. Vnímam, že to je nejaké posolstvo, s ktorým som sem prišiel. Keď sme nahrávali prvé CD (Dovoľte mi, predstaviť sa Vám!), tak som tvoril, nahrával a bolo to fajn, v nálade, radosti. Pri druhom CD (Slnečný…) som sa snažil o dokonalosť hudobného prejavu, robiť veci tak, ako sa majú, správne a smrdelo mi to tou dokonalosťou. Bolo to také čudné, sterilné. V treťom CD (Pohni Líca) som sa snažil vrátiť k autenticite. Teraz pripravujem štvrté CD a to by som rád spravil také „živočíšne“, surové, také, aké to vyplynie, bez vylepšovania. Tak, aby to bolo cítiť človečinou.

Má tá človečina zvuk?
Ako to myslíš?

Nuž, že všetko vo vesmíre má zvuk. Tón, hlas. A niekedy je ním aj ticho. Nemyslím, že si ticho, no že je v tebe pokoj, keď si tým zvukom a svetlom vo vnútri seba.
Tak za mňa odpoviem asi takto. Dnešná doba je digitálna. Aj svetové hviezdy sa teraz skrývajú za technológiu. Nahrávky sú skvelé, no na koncertoch je to vlažné. Nič výnimočné náladou, atmosférou. Rád by som bol v tom živý, nehral sa na niečo, čo nie som. Takže, keď mám chuť si v pesničke zakričať, tak to jednoducho spravím. Ľudia mi často hovoria, že je to úplne iné, keď počúvajú CD a keď hráme naživo. To, čo tá digitálna technológia nedokáže zachytiť, je práve tá živosť. A to je na tom to pekné, lebo budeme mať aspoň dôvod sa ako ľudia vždy stretávať.

Takže premostím do aktuálnej situácie vo svete a v SR – ako vnímaš túto dobu?
Nuž rôzne. Priniesla mi veľmi veľa múz, inšpirácií a piesní. Dnešná doba je zdroj emócií, doslova na všetky strany. Emócie sú pre mňa veľké múzy. Padol som na pomyselné dno a zvádzal som svoj vnútorný boj. Som rád, že som dokázal spracovať emócie hlbokého smútku, depresie. Dostal som jemnú pokornú facku od života, vďaka ktorej som sa naučil vážiť si život, prítomný okamih. Naučil som sa, že sa treba zamerať na maličkosti, ktoré nám život ponúka. A asi sa aj veľa ešte naučím. Lebo cítim, že mám v sebe ešte energiu boja.

S čím si v sebe bojoval?
Stále je tam trošku boja, no vnímam, že je to iné ako predtým. Že sa vo mne prebúdza bojovník (spojovník) za pravdu a spravodlivosť.

Ďuri napísala som spojovník. Hm, asi znamenie, že je tvojou úlohou niečo iné?
No, veľmi pekné, že to hovoríš. ☺ Teraz sme s jednou českou speváčkou Kaczi napísali a nahrali pesničku s názvom „Dobrú noc z hôr“ a uvedomil som si svoju úlohu spájania. Takže spojovník bude lepšie ako bojovník. Spájame národy. ☺

Ako to teda cítiš v sebe so spájaním?
Je prirodzené, keď ľudia spolu tvoria úprimnú vibráciu, v tom je to čaro. Keď som iba sám, chýba mi tam časť toho, že ako ľudia sme spoločenské tvory. Ľudia sa spájajú v pocite lásky a tvoria niečo pekné. Polarizácia je veľmi na škodu. Je to manipulačný nástroj toho, čo sa deje. Rozhádaní ľudia sú manipulovateľní. Sú slabí, lebo sú rozdelení. V kríze sa odhaľujú charaktery. No zasa je naivné si myslieť, že by to šlo úplne bez polarít. Vždy je to v živote aj o polaritách. Čierne a biele, svetlo a tma. Veď o tom je život. Tí, ktorí chcú tvoriť harmóniu, lásku, sa vlastne už aj tak dlho stretávajú v komunitách. Tam ľudia vytvárajú prostredie. Napriek tomu, čo sa deje, my ako rodina žijeme v komunite priateľov. Keby sme sa úplne odtrhli od systému, možno by sme si to vlastne ani nevšimli. No má to aj druhú stranu. A tou je to, že ma mrzí, čo sa deje, mám potrebu niečo urobiť. Aby do celého spoločenstva opäť prišiel pokoj.

Ďakujem, že si to pomenoval. Takže čo urobíš?
Čo urobím? No v prvom rade musím nájsť úplný pokoj v sebe. A až potom môžem počúvať a vidieť znamenia, ktoré mi niekto zosiela. Treba mať otvorené oči. Takže všade, kde sa pohnem, si budem všímať. Svet potrebuje lásku, takže potrebujeme vysielať lásku. No a ja to mám v sebe tak, že tak či onak túžim pomôcť rodnej zemi.

Takže objímeš nepriateľa, systém?
Hm, dosť „haluzná“ otázka… No chápem, čo chceš povedať. Nechcem do toho dávať viac bojovej energie, no s čistým úmyslom a otvoreným srdcom rozosielať lásku a pravdu. A to už vlastne robím. Takže asi iba pokračovať v tom, čo už človek robí. To je odpoveď.

Ako riešiš opatrenia svetskej moci sám v sebe?
Nedostal som sa do štádia, že by som to musel nejako moc riešiť. Koncerty zrušili, v online priestore mi koncertovanie nechutí. Prvýkrát ma to potešilo, vyjašili sme sa. No potom mi chýbal ten pocit vidieť a cítiť publikum v blízkosti. Nie som odkázaný na konzum, nepotrebujem chodiť do obchodov. Takže doba mi bráni najmä v mojej láske k hudbe. No zasa, na druhej strane, vlastne môžem byť omnoho viac s mojimi malými deťmi. Takže je to vlastne aj dobre. Keď sú niektoré opatrenia na hlavu, prečo by sme ich vlastne mali dodržiavať? Nedáva mi to zmysel. No vieš, ja som bol odjakživa rebel, takže neskloním hlavu pred opatreniami, ktoré sú na hlavu.

Ako vnímaš svoje poslanie otca, rodiča s deťmi?
Prišlo mi také slovo, že som mediátor. Svojim deťom mám iba ukázať to najlepšie zo seba. Aby si ony samy mohli nájsť miestečko, kde patria. Aby vnímali svoj potenciál zázračného tvoriteľa. Hlavne, aby som ich nepokazil, neprerobiť ich na svoj obraz. Ukázať im možnosti a nechať ich slobodne tvoriť svoj životný príbeh. K tejto téme som vytvoril pesničku „Zrnko piesku“. Bude na novom albume.

Pesničku som si vypočula a zo srdca za to ďakujem. Ako cítiš svoje ľudské poslanie?
Muziku cítim ako moje dôležité poslanie. Rád by som šíril lásku a pozitívnu energiu. Cez muziku chcem okolo seba rozosievať pravdu a šťastie.

Ako vnímaš poslanie ľudí ako celku tu na Zemi v tejto dobe?
Myslím, že ľudstvo teraz prechádza očistou. Verím, že smerujeme k pravde. Dejú sa veci, kedy je dôležité pomenovávať ich pravým menom. Odhaľujú sa charaktery ľudí. Kto, čo v sebe má a čo sa odkrýva pravda a naše fungovanie. Proste: Naliali sme si čistého vína.