Odpoveď je jednoduchá, je to čokoľvek, čo si odmietame priznať, potláčame, a tým nevedome prenášame na iných. Paradoxne vlastné nespracované frustrácie a strachy prenášame na tých, na ktorých nám najviac záleží. Bojíme sa pozrieť na nechcené pocity z minulosti bezpečným spôsobom, a tak ich potláčame a pozeráme sa opačným smerom. Jednoduchšie je predsa odsudzovať iných, ako otočiť prst na seba. Za tým všetkým je skrytý strach a strata kontroly nad naším životom, ktorú sme stratili ako deti. S týmto pocitom sme stratili dôveru v seba a dôveru v život. Touto stratou pocitu, že si tvoríme náš vlas ...