Tlmočíte cez svoje obrazy pocity a atmosféru – k pozorovateľovi sa vďaka tomu dostávajú silné vnemy, aký je u vás proces maľby?

Väčšina tém mojich diel pochádza z denného snenia. Vtedy sa mi v hlave spolu povaria a zmiešajú rôzne vnemy, a keď mám tú správnu náladu, vznikajú z toho krásne veci, do ktorých sa takpovediac zamilujem a chcem ich pretvoriť do niečoho, čo môžem vidieť svojimi skutočnými očami, a chcem to tiež zdieľať so svetom. Často sú to miesta, ktoré v skutočnosti existujú a odniekiaľ si ich pamätám, akurát že sú magickejšie. Je to akoby na ne moja myseľ dala filter. Dáva mi to pocit, že sa na chvíľu môžem spojiť s časťou tohto sveta, ktorú často prehliadame. Je to akási magická časť tejto reality, ktorá ma priťahuje. Tiež sú to miesta, kde človek nájde útočisko a odpočinok.
Niekedy miesta, ktoré zobrazujem, nie sú založené na skutočnosti, ale sú úplne vymyslené, poskladané z vnemov, ktoré neviem, odkiaľ pochádzajú. 

Často mi ten istý obrázok príde na um viackrát, kým ho chcem namaľovať, lebo sa s ním musím asi trochu oboznámiť. Potom si zvyknem urobiť náčrt na papier, ktorý si potom uložím medzi ostatné náčrty, a neskôr si vyberiem, ktorému nápadu sa budem venovať. 

Je pre mňa vzrušujúce niečo vytvoriť. Mám rada tvorenie. Mám ho rada, pretože som akoby čarodejník, ktorý vdýchne život niečomu, čo by bezo mňa neexistovalo, a môžem do sveta priniesť kúsok krásy, ale tiež je to o oceňovaní krásy prírody a demonštrovaní, že sme jej súčasťou. Je to trochu, ako keď o niekom napíšete pesničku. 

Priblížte nám techniku, ktorou tvoríte?

Väčšinu svojich obrazov maľujem olejovými farbami na plátno. Olejové farby mám rada, pretože nimi ľahšie vytvorím štýl, ktorý je trochu zastaraný, vintage, jednoducho niečo, čo nevyzerá tak moderne. To preto, že olejové farby pomaly zasychajú a dajú sa spolu krásne miešať a robiť jemné prechody, ale tiež je ich textúra viac maslová a na plátne vyzerajú prirodzenejšie.
Avšak rada tvorím aj zmiešanou technikou, v ktorej používam uhlíky, pastely, tuše a akrylovú farbu. Mám rada, keď nimi dokážem vytvoriť trochu ošúchaný, časom poznačený dojem. Túto techniku používam menej, ale možno v budúcnosti sa to zmení. 

V čom vnímate jedinečnosť svojej tvorby?

Myslím si, že je to hlavne v mojich nápadoch, pretože inklinujem k určitým veciam a k iným nie. Napríklad vo veľa dielach zobrazujem otvorené, veľké priestory, kde človek vidí do diaľky. Možno v tom, že milujem drevené domčeky. Tých mám v obrazoch veľmi veľa. Povedala by som aj to, že moje obrazy sú tak trochu rozprávkové, mám z nich taký dojem a mnoho iných ľudí mi to tiež spomenulo. Vždy mám vo svojej maľbe nejaký symbol, dom, predmet, takže je v nej akýsi príbeh. Myslím si, že moje diela podnecujú pozerajúceho k väčšej fantázii a vnímaniu krásy. 

Kam chodíte pre inšpiráciu?

U mňa inšpirácia kolíše, niekedy je moja predstavivosť veľmi rozbehnutá a inokedy vôbec. Niekedy mi dlho trvá, než si pomyslím alebo zlepím dohromady nejaké obrázky, ktoré milujem. Je to proces, ktorý sa začína inšpiráciami zvonka. To je väčšinou navštevovanie prírody a rôznych miest. Miesta, ktoré ma inšpirovali, boli Nórsko, Island, Rakúsko aj Slovensko. Všetky som osobne navštívila a potom sa pretavili do mojej tvorby. Avšak mám aj iné veci, ktoré ma inšpirujú, a to môžu byť obrázky, ktoré náhodne uvidím, napríklad na obale knihy, alebo niečo v televízii, na internete. Vždy, keď nájdem nejaký obrázok, ktorý ma osloví, uložím si ho. Mám doma veľa vytlačených obrázkov, z ktorých robím koláže, a to ma inšpiruje. 

Veľkou súčasťou mojej inšpirácie je hudba. Hudba často dokáže nakopnúť moju predstavivosť a dostať ma do tvorivej nálady. 

Aký máte vzťah k sebe ako k žene?

To je dosť obšírna otázka, ale skúsim na ňu odpovedať. Myslím si, že ženy žijú a tvoria trochu inak ako muži, ale môžem sa mýliť, pretože som mužom nikdy nebola. Pre mňa v mojom tvorení byť ženou znamená, že k tomu, čo robím, vždy musím mať citový vzťah. Nie každý deň sa dokážem postaviť na nohy a odpracovať alebo odtvoriť si ten istý čas, pretože moja energia na tvorenie kolíše. Tiež si dávam záležať na tom, aby som bola spokojná s nápadom, ktorý začínam, aby to nebolo len technické cvičenie. Mám pocit, že na tento aspekt umenia sa v dnešnej dobe často zabúda. 

To, čo podnecuje vznik mojich diel, je podľa mňa veľmi ženský proces, pretože je veľmi spontánny – snívanie a samovoľné spracovávanie a premieňanie predstáv. Je to taká spontánna mágia, ktorá je podľa mňa krásna. Potom nastúpi mužský proces, ktorý riadim ja logicky, kedy sa snažím prísť na to, ako všetko fyzicky zrealizovať. Obe majú svoje miesto a rolu. Aj keď musím priznať, že ten prvý proces je pre mňa príjemnejší. 

Vo vzťahu k samej sebe ako k žene je pre mňa dôležité to, že dokážem používať svoje talenty takisto dobre ako muži. Podľa mňa každý, či už žena, alebo muž, by mal počúvať svoje srdce viac ako čokoľvek, čo mu hovorí spoločnosť alebo iní ľudia, pretože svoje srdce nikdy neprehovoríme ani neoklameme, ani mu nič nenadiktujeme. 

Máte svoje obľúbené obrazy, s ktorými by ste sa ťažko lúčili?

V prvom rade sú to obrazy, ktoré som vytvorila ako dieťa, tie sú pre mňa veľmi nostalgické a pripomínajú mi pohľad, aký som mala na svet, keď som v podstate len začala objavovať krajinky a všetko vyzeralo ako dobrodružstvo, ako nekonečná hŕba možností a bolo pre mňa ľahké byť hrdá na každé jedno dielo. Tie si preto nechávam pre seba. 

K väčšine svojich súčasných obrazov mám sentimentálny vzťah a je mi za nimi smutno, ale na druhej strane som rada, keď si nájdu svoje miesto na niekoho stene a splnia svoj účel. Myslím si, že umenie je komunikácia mňa so svetom, a keď je úspešná, cítim, že som súčasťou sveta, pretože do neho prispievam niečím úprimným. Nakoniec nie je úplne ideálne, ak sú moje obrazy skladované na niekoľkých kôpkach, kde sa na ne nikto nepozerá. 

Váš obľúbený spôsob „dobíjania bateriek“?

Turistika – to je úplný vitamín, voda, dlhý spánok, hudba, snívanie, ticho, čaj, zbieranie kvetov, niekedy upratovanie mojich vecí (ale nie drhnutie alebo vysávanie – to je namáhavé), kolážovanie a hlavne pomalý deň, kedy nič nemusím. 

Keby ste mohli svoj vnútorný svet popísať ako krajinu, aká by bola, ako by vyzerala, koho a čo by sme v nej mohli vidieť a stretnúť?

Videli by ste tam v prvom rade všade hory. Veľa ihličnatého tajomného lesa, počuli by ste tam veľa hudby, znenazdajky by ste tam veľakrát našli malý drevený domček alebo malý drevený kaštieľ. Našli by ste tam veľa jazier, fjordov, vodopádov, kvety, rôzne prírodné bytosti, ktoré by ste cítili (najmä víly), lesné zvieratá, veľa zvukov vetra v stromoch, zvuky vody – žblnkanie a spokojné bublinkovanie, občas hmla a väčšinou skôr hmlovité ako ostré svetlo. Väčšinu roka príjemné, nie príliš horúce leto, staromódne autá a veľa staromódnych vecí, ľudia oblečení vo vintage oblečení, staromódne nábytky, veľa hojdačiek visiacich zo stromov, lavičky, staromódne pouličné lampy, horúce pramene v prírode, v ktorých sa dá kúpať, veľa hravých psov a mačiek, všade veľa záhrad, veľa malých miest a dedín a len pár väčších miest. Čo sa týka dopravy, bolo by tam veľa vlakov. Bolo by tam, samozrejme, veľa turistických chodníčkov. Ľudia by tam mohli lietať, pretože by mali krídla. Taká voľnosť, to by bolo super. Možno by tam boli aj draky, na ktorých by sme mohli lietať. Bolo by tam mnoho pekných reštaurácií alebo jedální, kde by ľudia mohli spolu jesť alebo piť čaj. Existovali by tam pramene s ozdravujúcou vodou, ktorá vám pomôže sa uzdraviť alebo zregenerovať. V podstate ten svet môžete vidieť v mnohých mojich obrazoch. 

Čomu sa s láskou a radosťou venujete, keď nemaľujete?

Kolážovanie, spievanie, turistika, prezeranie umenia, trochu začínam so šitím. 

Inšpirujte nás – vaša obľúbená kniha, film a rozprávková postava?

Film – Alica v krajine zázrakov, moje obľúbené postavy sú Alica a aj Klobúčnik. Kníh som nikdy veľa nečítala, takže nemám obľúbenú.