Rozhodli sme sa opäť uverejniť nestarnúci pohľad Marie Hereleckej a jej princípov sofioterapie, pretože táto múdrosť nestráca kvalitu ani časom. Ďakujeme, Maruška.

Keď som začala začiatkom sedemdesiatych rokov učiť, boli deti s poruchami učenia tvrdým orieškom, s ktorým sme sa ako učitelia v rámci štúdia bližšie nestretli. V súčasnosti našla moderná veda pre takéto prípady našťastie charakteristiku, ktorú poznáme ako poruchu čítania (dyslexia), poruchu písania (dysgrafia), poruchu schopnosti operovať s číselnými symbolmi (dyskalkúlia), poruchu pravopisu (dysortografia), poruchu kreslenia (dyspinxia) a poruchu hudobných schopností (dysmúzia). Z pohľadu modernej psychológie a pedagogiky ide o jav, ktorý nemá zvratné riešenie, a jediné, čo je potrebné, je poskytnúť týmto deťom špeciálny prístup s rôznymi obmedzeniami a úľavami pri výučbe. Z pohľadu sofioterapie však ide o záležitosť, ktorá má svoju špecifickú príčinu, ktorá je odstrániteľná rovnako ako ktorákoľvek choroba (ne-moc). Vo svojej sofioterapeutickej praxi som takýchto prípadov riešila viac a vždy súviseli so životnou situáciou rodičov, ktorá sa zrkadlila na ich deťoch…

Dyslexia

Prichádzajú rodičia Jirky, ktorý má byť zaradený do dyslektickej triedy v inej dedine, pretože jeho porucha čítania sa neustále prehlbuje, chlapec má z toho stres, trpí aj nočným pomočovaním. Vedieme dlhý rozhovor a odhaľujem, že sa neustále potýkajú s nejakými problémami. Odmietajú si priznať, že sú konfliktní, veď predsa svet je taká „džungľa“, všade je „neporiadok“, všetko je zlé a všetci sú ako stádo hlupákov. Jeho učiteľka je neschopná, úbohá a primitívna a ich Jiříček ju má ešte navyše rád. Chudák malý. Naozaj „chudák“ medzi dvoma protikladmi – rodičia a učiteľka. Ďalšie rozpory v názoroch sú medzi rodičmi. Chlapec je medzi nimi ako hromozvod. Ďalšie príčiny sú určené testovaním. Tie sú zásadné, percentuálne najsilnejšie. Jiří má podvedome strach o život. Rodičia nechápu, ale po časovom určení príčiny napokon presne popisujú podrobnosti. Prvý stresujúci zážitok – nevhodné správanie rodičov, ktoré skončilo pádom matky zo schodov a obrovskou obavou z toho, aký to bude mať dopad na dieťa – bolo to vo ôsmom mesiaci tehotenstva. Druhý stresujúci zážitok sa stal v roku a pol, opakoval sa celé štyri týždne, takmer denne strach o život. 

Rodičia po dlhom rozhovore objavujú, čo bolo tým stresovým faktorom. Matka bola štyri týždne na liečení, otec nevedel Jiřího uspať, a tak ho mal v kresle na kolenách a pozeral sa s ním každý deň až do polnoci na obľúbené správy a detektívky v televízii. Potom odniesol spiaceho Jiřího do postieľky. Tento druhý stres, čiže strach z filmov, sa spolu s ďalšími nevhodnými konfliktnými situáciami zároveň stal príčinou nočného pomočovania. Obaja rodičia potvrdili, že sa objavuje hlavne v piatok a sobotu, keď má dovolené pozerať filmy. „Pretože, keď vonku prší, tak čo má robiť? Pozerá sa celý deň ‚do bedne‘, tak sa mu potom v noci asi niečo zlé sníva a pociká sa.“ Všeobecná symbolika dyslexie zodpovedá obrazu života rodičov a okolia dieťaťa. Dyslexia sa prejavuje tak, že dieťa číta písmená, spája z nich slabiky, neskôr slová a celé vety, ale porucha je v tom, že nechápe celkový zmysel a obsah prečítaného textu. Je to takzvané zrkadlo pre rodičov: poznajú a majú vedomosti o jednotlivostiach v živote (písmená), vedia ich aj spojiť a aplikovať v praxi (slabiky), žijú podľa toho, čo sa naučili, čo „dogmaticky“ prijali a osvojili si. Podľa toho, ako sa to „robí“, ako je to „normálne“, „obvyklé“ a „veď to tak robia všetci“. Nechápu však význam, obsah svojho konania a dieťa im to takto ukazuje (zrkadlí). 

Riešenie tohto prípadu bolo o niečo zdĺhavejšie. Rodičia oponovali rovnako ako väčšina rodičov dyslektikov: „Na televíziu sa predsa pozerajú všetci, všetci sa občas doma hádajú, všetci nadávajú na všetko okolo seba atď.“ Napokon boli rodičia veľmi prístupní a spoločne prehodnocovali zážitky z minulosti. Bol to proces, v ktorom pretieklo mnoho sĺz, zmierovanie sa s podvedomím Jiříčka, odpustenie samým sebe a nakoniec rozhovory s Jiřím adekvátne prispôsobené jeho chápaniu a veku. Jirka cvičil špeciálne cviky na odblokovanie a usporiadanie energie v meridiánoch. Nasledovalo ešte niekoľko krátkych konzultácií. Dyslexia zmizla rýchlo, pomočovanie vyžadovalo zmenu režimu sledovania televízie, počítačových hier s motívom zabíjania. Po prvých troch dňoch konzultácií a terapií sa vracali autom večer domov, cestou sa zastavili občerstviť a poprechádzať na námestí. Jiřík okamžite odmenil rodičov za ich snahu. Matka mi s plačom telefonovala, že jej syn prvýkrát v živote prečítal vo výklade titul detskej knižky a rozumel mu!!! Kričal od radosti, že ju chce mať, nech mu ju mamička kúpi, že si ju bude čítať, a skutočne si ju prečítal a začal rozumieť textu. 

Tento chlapec ešte niekoľkokrát zodvihol telefón a sám sa ma pýtal: „Čo nie je dobre? Dnes v noci som sa zase… no veď viete.“ Vždy sme preberali zážitky z minulého dňa, počítačové hry, filmy, správy v televízii a väčšinou na to prišiel sám. Neskôr už volal alebo posielal sms iba k sviatkom. V súčasnej dobe je úplne v poriadku. Má mimoriadny vzťah k deťom, je športový tréner malých detí. Motívom jeho záľuby je ponúknuť im iné aktivity než počítačové hry a moderné rozprávky.

Dyskalkúlia

V mojej pracovni sedí mamička s 11-ročnou dcérou a sťažuje sa na nepochopiteľnú zmenu. Jej mimoriadne nadaná dcéra mala vždy samé jednotky, nebol najmenší problém a teraz sa neustále zhoršuje v matematike. „Ale to predsa nie je normálne, pletú sa jej čísla, čím viac sa učí, tým je to horšie, trvá to už druhý rok a učiteľka nám tvrdí, že má dyskalkúliu. Čo je to za učiteľku? Začalo sa to vtedy, keď sme sa po rozvode presťahovali. A keď bude mať dcéra zlé známky z matematiky, čo vyštuduje? Nezarobí si a bude hlúpa ako jej otec a bude chudobná ako on.“ Žena rozpráva o konfliktoch s manželom: „Mala som si to hneď spočítať, keď je taký neschopný a nedokáže si zarobiť ani si to prepočítať, aby sme mali vyšší štandard… Bola chyba, že som mu to nespočítala hneď, bol pre mňa iba príťažou, zbytočne som s ním stratila toľko rokov. Však som mu to teraz spočítala. Už to má zrátané! Na súde mu dali!“ 

Keď je matka na toalete, dievčatko ticho hovorí: „Otecko je ale veľmi dobrý, aj keď nemá veľa peňazí, a má ma veľmi rád, ale nehovorte mamičke, že som vám to povedala.“ S mamičkou som sa snažila nájsť riešenie, ale márne. Dievčatko ešte dlho bojovalo s matematikou, jej známky sa však náhle zmenili, keď sa názorovo vedome oddelila od matky. Použila rôzne terapeutické metódy. S pomocou vľúdnej učiteľky – terapeutky sa učila nielen matematiku, ale zmeniť aj hodnotový rebríček vo svojom živote. 

Ostatné takzvané vývojové poruchy učenia „dys“ majú podobnú charakteristiku ako v predchádzajúcich príbehoch. Deti vnímajú z okolia nespokojnosť, nepokoj, napätie, konflikty. Ich rodičia často obhajujú svoju pravdu, svoje naučené, skreslené videnie skutočnosti a nevidia chyby u seba, ale iba v partnerovi a okolí. Sofioterapia chápe všetky abnormality alebo dysfunkcie ako následky nesprávneho chápania, vnímania alebo prežívania a hľadá ich pravé príčiny, ktoré sú vždy pri dobrej vôli odstrániteľné. Záleží teda iba na nás rodičoch, či chceme prijať zodpovednosť a učiť sa čítať, písať a počítať podľa skrytej múdrosti našich detí…